Žilinku trápi nadúmrtnosť počas pandémie. Chce preskúmať trestnú zodpovednosť politikov

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Foto: TASR/Martin Baumann Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto: Martin Baumann/TASR

Generálna prokuratúra bude skúmať prípadnú trestnú zodpovednosť kľúčových osôb rozhodujúcich o podobe protipandemickej politiky. Odvoláva sa pritom na nedávnu štúdiu preukazujúcu značnú nadúmrtnosť. Informoval o tom sám šéf prokuratúry Maroš Žilinka na sociálnej sieti.

Generálna prokuratúra SR prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich z decembrovej štúdie poradenskej spoločnosti Healthcare Consulting o nadúmrtnosti na Covid-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky.

Na sociálnej sieti o tom v pondelok na obed informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka s tým, že preskúmavať sa bude obdobie posledných dvoch rokoch 2020 až 2022.

Žilinkov úrad má preskúmať, či v súvislosti s manažmentom pandémie nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by „zakladalo trestnú zodpovednosť“.

Pripomeňme, že o štúdii informovala RTVS pred niekoľkými dňami. Vyplynulo z nej, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie mali vplyv rozhodnutia politikov. Prezentáciu o výsledkoch štúdie si môžete prečítať tu.

Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia porovnateľné s napríklad Dánskom, podľa výsledkov skúmania sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov. Dáni podľa autorov štúdie bodovali cieleným testovaním, silnou podporou očkovania s reálnymi výsledkami, spoločným prístupom celej vlády a opozície či vysokou dôverou obyvateľstva v autority.

„Počas sledovaného obdobia zomrelo na covid 26 786 ľudí. Ak by SR robila to, čo Dánsko, mohlo sa zachrániť 21 308 ľudí. Porovnanie s Nemeckom hovorí o 18 476 potenciálne zachránených životoch, s Estónskom 12 391,“ píše RTVS.

Slovensko dosiahlo 70-percentnú nadúmrtnosť oproti predpandemickému obdobiu. Horšie ako my dopadli len dve krajiny, konkrétne Poľsko a Bulharsko. Podľa záverov štúdie sme bola prvá vlna zvládnutá dobre, no druhá a tretia „katastroficky“.

„Pozreli sme sa na to, že ak by Slovensko robilo tie opatrenia, ktoré robili tie najúspešnejšie krajiny, tak koľko potenciálnych životov sme mohli zachrániť,“ vysvetlil spoluautor Peter Pažitný.


Ďalšie články