Michal Čop

V čase pred komunálnymi voľbami panovalo v KDH sebavedomie. Predseda Milan Majerský mal v prieskumoch veľmi dobré vyhliadky na obhajobu postu župana. Podpredseda Igor Janckulík získal zaujímavú podporu v Žilinskom kraji, kde sa mu podarilo prekročiť tieň KDH a osloviť aj starostov z SNS, ktorí mu vyjadrili pred voľbami podporu.

V tom čase sa tiež vo veľkom hovorilo aj o spájaní pravice, pričom kresťanskí demokrati figurovali vo viacerých plánoch. O KDH bol záujem tak v OĽaNO, ako aj u Za ľudí. Svoje sympatie k hnutiu prejavoval aj Mikuláš Dzurinda, ktorý by KDH rád druhýkrát využil na svoj výťah do politiky. KDH sa cítilo silné, Matovičovi preto jeho špičky poslali jasný odkaz, že spoluprácu s ním si nevedia predstaviť.

Župné voľby však kresťanským demokratom žiadnu novú dynamiku nepriniesli a strana začala opäť nerozhodne prešľapovať na mieste. To sa prejavuje v tom, že časť strany chce pred parlamentnými voľbami hľadať vhodných spojencov, časť chce ísť samostatne. Niektorí navrhujú skúsiť to znova s Dzurindom, ďalší sú proti. Táto nerozhodnosť stranu paralyzuje.

Ukázalo sa to hlavne na prelome roka, ktorý bol veľmi turbulentný. Za celý ten čas, čo sa rozpadala vláda a krajina riešila, čo ďalej, sme z KDH zachytili len dve správy. Prvou bola tá, že ich opustil podpredseda Milan Kabina. Dôvodom boli dúhové témy, pre ktoré vraj členovia hnutia nemajú pochopenie.