Ďalšia kniha, o ktorej sa diskutuje vo Vatikáne, je od kardinála Müllera. Trápia ho bludy vo Vatikáne a zakomplexovaní Latinskoameričania
Okruh ľudí okolo pápeža Františka vraj filtruje informácie. Kardinál Müller si myslí, že pápež ho prepustil, pretože bol blízky Ratzingerovi, lebo pápežovi Františkovi oponoval, čo on vraj chápal ako poučovanie. Píše tiež, akým komplexom vraj trpia jeho kolegovia z Latinskej Ameriky. Prinášame recenziu jeho novej knihy.
Foto: kardinál Müller/Profimedia.sk
|
V Ríme sa diskutuje o ďalšej knihe, napísal ju kardinál Gerhard Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery v rokoch 2012 – 2017. Ak to má nejakú prednosť, tak v tom, že Rím je zrejme posledným miestom na svete, kde sa polemizuje a diskutuje prostredníctvom kníh. A možno ešte to, že niektoré nahromadené spory za ostatné roky sa dostávajú von a môžu vyvolať azda aj užitočnú polemiku. Popredný nemecký kardinál, ktorý už dnes nepatrí medzi vplyvné postavy v kúrii, vo svojej knihe otvorene a kriticky hovorí o Františkovom pontifikáte, vatikánskej reforme, o stave cirkvi v Nemecku aj v Latinskej Amerike. Všetko v dobrej viere, a to doslova – knihu rozhovorov s talianskou novinárkou totiž nazval V dobrej viere: Náboženstvo v 21. storočí.
Pripomeňme, že je to len niekoľko týždňov po tom, čo jeho krajan arcibiskup Georg Gänswein vydal knihu Nič iné ako pravda. Môj život po boku Benedikta XVI. Tajomník zosnulého emeritného pápeža v nej zverejnil niektoré kritické výhrady voči súčasnému pontifikovi, najmä sklamanie zosnulého Benedikta XVI. z postupu voči tradičnej tridentskej omši, ale žiadny škandál sa napokon nekonal. Nebol naň dôvod. Kniha bola napísaná úctivo a veľa vypovedala o úcte k cirkvi aj úradu pápeža.
Kardinál Müller sa pre Štandard k polemike medzi hodnostármi vyjadril s pokojom v reči aj obsahu:
„Sme dospelí a aj keď máme iné názory, treba ich slobodne vyjadriť a neskrývať. Máme rovnakú vieru. Podobne aj v rodine sú napätia, no je dôležité, že napokon sa zmierime. Aj pápeži a biskupi sú len ľudia, majú svoj charakter.“
To isté platí aj pre jeho knihu V dobrej viere: Náboženstvo v 21. storočí. Zalistujme v nej a pristavme sa pri niektorých dôležitých častiach.
Som vraj rigidný Nemec, ktorý chce poučovať pápeža
František mi po krátkom rozhovore v roku 2017 poďakoval za moju prácu a oznámil, že môj mandát sa skončil. Bolo to náhle a bez udania dôvodu. Zakrátko mi chcel zveriť ďalšiu úlohu, povedal, no „odvtedy sa nič nestalo“. Takto si Gerhard Müller spomína na svoj koniec v dôležitom úrade Rímskej kúrie. Pripustil, že podobné prípady sa udiali už krátko predtým. Niekoľko kňazov zo dňa na deň prepustili bez udania dôvodu. Müller ich pred pápežom osobne obhajoval, no bezvýsledne.
Tento štýl spravovania a riadenia cirkvi vraj mnohých medzi vatikánskymi múrmi trápi a občas ich vedie k opozícii voči pontifikátu. Nejde však o nič, čo by cirkev už nepoznala, aj vplyvný renesančný jezuitský kardinál svätý Robert Belarmín bol dva razy vyhostený z Rímskej kúrie pre nezhodu s pápežom, pripomenul Gerhard Ludwig Müller v novej publikácii. Zároveň vystríhal pred častou chybou v uvažovaní a nálepkovaní, ak sa za Františkovho nepriateľa považuje každý, kto kritizuje pápežov dokument alebo rozhodnutie.
A ako si vysvetľuje koniec svojej kariéry v kúrii?
Viedli k tomu sťažnosti za dôslednosť v náuke, a to, že som „rigidný nemecký teológ, ktorý chce poučovať dokonca pápeža“, odvetil. Sú to podľa neho vykonštruované obvinenia, lebo prefekt Kongregácie pre náuku viery pomáha pápežovi práve tým, že dobre pozná náuku a dbá na dodržiavanie pravidiel, podčiarkol kardinál Müller.
Konflikt s kardinálmi a teológmi z Latinskej Ameriky
Nepomohlo mu vraj ani to, že teológovia okolo rímskeho biskupa ho označovali za veľkého ratzingeriána (stúpenca teológie Josepha Ratzingera – pápeža Benedikta XVI.). Je to vraj zásluha Františkovho priateľa, kardinála Oscara Maradiagu, ktorý koordinuje Radu kardinálov zodpovednú za reformu kúrie. Platí to však vraj aj pre iných latinskoamerických teológov. Niektorí z nich údajne stále „trpia potláčaným komplexom menejcennosti“ voči svojim európskym „stredovekým“ kolegom.
Ani tieto slová im zrejme dobre nepadnú. Napokon, Müllerovi o to ani nejde, keďže prejde do pomerne ostrej kritiky.
Od juhoamerických teológov vraj viackrát počul v Kongregácii pre náuku viery hlásať bludy, prízvukoval bývalý prefekt tohto úradu. Je to ešte horšie, keďže rôzne nejasné a zdanlivo nedôležité a podľa Müllera "heretické vyhlásenia" sa šíria v rôznych dokumentoch Svätej stolice.
Tejto téme sa venoval vo svojom Väzenskom denníku aj nedávno zosnulý austrálsky kardinál George Pell, keď so satirou, pre neho typickou, vyhlásil, že „František nepotrebuje nepriateľov, ak má takých podivných priateľov, ako je kardinál Maradiaga“.
Podľa Müllera úradujúcemu pápežovi chýbajú skutoční teológovia, a preto vznikla nová sústava Rímskej kúrie „bez súdržnej cirkevnej vízie“. Jej tvorcovia ju zredukovali na „korporáciu“, ktorá „obsluhuje klientov – biskupské konferencie“, karhá európsky hodnostár dokument s názvom Praedicate evangelium (Hlásajte evanjelium). Ten začal platiť v júni 2022. Latinskoamerickí kardináli, ktorí boli aktívni v roku 2013 v konkláve, ktoré zvolilo na čelo cirkvi Argentínčana Jorgeho Bergoglia, si tak kúriu prispôsobili podľa seba. Vychádzajú vraj pritom z protirímskej predpojatosti a sčasti zo svojho straníckeho (čítaj politického) svetonázoru.
Dobre, aj keby to tak bolo, ale ako vysvetlí nemecký teológ to, že on ako Európan posudzuje reálie a zmýšľanie na druhej časti planéty, z ktorej pochádza súčasný rímsky biskup? Na túto námietku je Gerhard Ludwig Müller pripravený: V minulosti každoročne niekoľko mesiacov navštevoval chudobné štvrte v Brazílii a v Peru a učil tam v seminároch. Tamojšiu situáciu preto pozná, a zjavne žiadnym komplexom menejcennosti netrpí.
Jeho hlavná výhrada je však inde. A je rovnako teologická ako metodická.
Kardinál Zen z Hongkongu a Františkov dvorný vatikanista
Súčasný pontifikát podľa Müllera na jednej strane decentralizuje cirkev a posilňuje miestne cirkvi a na druhej rôznymi rozhodnutiami centralizuje rímsku moc, dozvedáme sa v najnovšej knihe rozhovorov. O tomto paradoxe sme už v Štandarde písali viackrát, tentoraz však prichádza obzvlášť silný výrok, ktorým sa tento problém pomenúva: Existuje „magický kruh“ ľudí okolo Františka, ktorý má na svojho najvyššieho šéfa zhubný vplyv, filtruje mu informácie a občas poškodzuje jeho obraz na verejnosti, varuje Müller.
Považuje za znepokojivé, že argentínsky pápež neprijal na audiencii kardinála Josepha Zen Ze-kiuna z Hongkongu. Pápež sa s ním síce občas stretne, ale akoby súkromne, kardinál Zen je pritom známy kritik neverejnej dohody Vatikánu s Čínou o menovaní biskupov aj podporovateľ ľudských práv a demokratického hnutia v Hongkongu. Za to ho minulý rok tamojšie úrady načas uvrhli do väzby a pôvodne mu hrozil tvrdý trest na základe kontroverzného zákona o národnej bezpečnosti. Neskôr ho spolu s ďalšími potrestali finančnou pokutou. Čo bola, vzhľadom na okolnosti, predsa len úľava.
Zen sa však svojho pôsobenia a názorov nevzdal. Tento 91-ročný kardinál prišiel začiatkom januára na pohreb Benedikta XVI. a stretol sa aj s Františkom. Stalo sa to až po tom, čo kniha V dobrej viere: Náboženstvo v 21. storočí išla do tlače, preto aj táto námietka pôsobí trochu nepresvedčivo.
Málokto z bývalých komunistických či neslobodných krajín však necíti pri vatikánskej politike voči Číne rozpaky, mnohým pripomína neslávne známu ostpolitik, ktorú komunistické režimy vedeli využívať vo svoj prospech.
Kardinál Müller sa nebojí kritizovať ani médiá. Keď v minulosti vo vatikánskom denníku L´Osservatore Romano hájil manželstvo, zavolal mu Andrea Tornielli, ktorý je teraz Františkov dvorný vatikanista. Novinár sa ho pýtal, či dostal schválenie na text, ktorý nie je v teologickej línii s Františkom. Ohromili ma zle položené otázky, lebo šlo o príspevok do prebiehajúcej debaty, posťažoval sa nemecký prelát.
Takéto anekdoty pomáhajú pochopiť, prečo a ako sa zhoršujú vzťahy v kúrii.
Popredný kardinál rozpráva aj o synodalite, o tom, ako vidí cirkev v Nemecku, v Číne a na oboch amerických kontinentoch. Neobchádza ani tragédiu sexuálneho zneužívania v cirkevnom prostredí a to, ako právne regulovať prípadných ďalších emeritných pápežov.
Konštruktívna kritika či útok?
Oba tituly, jednak Nič iné ako pravda. Môj život po boku Benedikta XVI., a jednak V dobrej viere: Náboženstvo v 21. storočí sú hádam napísané v dobrej viere. Od oboch sa očakával škandál, ktorý sa zatiaľ nekonal. Ani jeden z nemeckých autorov nemal v úmysle útočiť na Františka a kritika oboch nemeckých autorov nie je ani prvoplánová, ani nepriateľská. Napriek tomu niektoré médiá a prívrženci pápeža Jorgeho Bergoglia môžu kritické výroky použiť na vlastné ciele. Na to upozornil sám kardinál Müller v Ríme:
„Treba sa naučiť zvládať diskusiu a kontroverziu. Masmédiá vždy nafukujú problém... Vy zarábate na našich vnútorných hádkach. Ste vždy nevinní a bez záujmov,“ vysvetlil s úsmevom.
A naozaj, niektorí komentátori nepochybujú o jeho „útoku voči Františkovi“.
Argentínsky pápež minulý týždeň potvrdil význam slobody slova v cirkvi. V interview vysvetlil, že kritika nám pomáha rásť, no chce, aby mu ju povedali do tváre. To sa v prípade oboch zmienených kníh nestalo.
Nemecký prelát pritom naozaj má viac možností stretnúť sa a hovoriť s Františkom než väčšina veriacich. Nová publikácia z talianskeho vydavateľstva Solferino však naznačuje, že existuje veľa nedorozumení, problematických otázok a ne(do)riešených tém. Celá kritika sa do detailov zrejme nedá vybaviť z tváre do tváre mužovi, ktorý má na starosti vyše miliardu katolíkov na svete.
Popredný cirkevný hodnostár síce prezrádza niektoré zákulisné informácie, ale opäť nejde o žiadne prekvapenie. Už v minulosti sa nebál otvorene a tvrdo vyjadrovať napríklad voči biskupom vo svojej rodnej zemi. Podobne ako nedávno zosnulý kardinál Pell, aj kardinál Müller hovorí otvorene a priamo. A predsa sa tentoraz – a občas aj nelichotivo – zmieňuje o Františkovi.
Bývalý predstaviteľ vatikánskeho úradu prezývaného „strážca morálky“ si navyše vyslúžil kritiku za načasovanie publikácie, teda krátko po smrti Benedikta XVI. Tak Müller, ako aj Gänswein mali svoje knihy a ich vydanie zjavne vopred naplánované. Azda chceli ušetriť Benedikta XVI. toho, aby sa dožil kritiky svojich spolupracovníkov voči jeho nástupcovi na Petrovom stolci. Kritici to však vidia inak, a tento moment chceli podľa nich, naopak, využiť.
Niektorí vatikanisti si myslia, že ani v jednom prípade nejde o opozíciu voči Františkovi či o zásadnú snahu o zmenu cirkvi. Nech už je kniha zaujímavá a azda aj prínosná pre hodnotnú debatu, no v prvom rade je určená na predaj. Vyvolá polemiku, a to zvýši zisk. Bolo by to zvláštne, keďže, paradoxne, pred tým sám Müller vystríhal.
Niekdajší prefekt Kongregácie pre náuku viery tiež prezrádza, že odpor voči pápežovi neschvaľuje, lebo jednota je dôležitejšia. „Je úprimný a lojálny voči cirkvi i Františkovi,“ podčiarkli vatikanisti, ktorí majú k nemeckému hodnostárovi obzvlášť blízko.
Uvidíme, akú dohru bude mať kniha V dobrej viere: Náboženstvo v 21. storočí a či sa v širšom prostredí naozaj prijme v dobrej viere. V každom prípade by bola škoda, ak by rady, postrehy a varovania v tomto diele chýbali pri najbližších debatách o cirkvi a aj pred konkláve.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
