Podľa archívneho dokumentu sa Ján Budaj zaviazal komunistickej tajnej polícii donášať na svojich kamarátov. Minister to popiera.
Ján Budaj. Foto: Martin Baumann/AP
|
Pri príprave dokumentárneho seriálu RTVS našiel český historik dokument, v ktorom niekdajší líder Nežnej revolúcie Ján Budaj a súčasný dočasne poverený minister životného prostredia podpísal spoluprácu s komunistickou tajnou službou ŠtB. Prvý o tom informoval portál sme.sk.
„Podpísaný Ján Budaj vyhlasujem, že o veciach, ktoré sa mi stanú známe v súvislosti s protištátnou činnosťou Tomáša Petřivého a Gabriela Levického zachovám prísnu mlčanlivosť,“ cituje Sme z ručne písanej správy s Budajovým podpisom z 23. júna 1979.
Vrcholový politik sa svojho času zaviazal, že bude aj donášať. „Skutočnosti, o ktorých sa dozviem v súvislosti s protispoločenskou činnosťou uvedených osôb, oznámim orgánom štátnej bezpečnosti, a to písomne alebo ústne,“ pokračuje dobová správa.
Minister to popiera
Celý Budajov spis sa stratil v 90. rokoch po páde bývalého režimu. Ako agent ŠtB sa vyskytol v zoznamoch spolupracovníkov komunistickej tajnej polície ako dôverník pod krycím menom "Domovník". V roku 1990 preto odstúpil z volebnej kandidátky Verejnosti proti násiliu.
Historik Prokop Tomek našiel Budajov podpis v archíve v Olomouci. Posledný diel dokumentárnej série ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ, kde Budaja s dokumentom konfrontujú, bude vysielať RTVS na Jednotke v stredu o 22.10 h.
Budaj v seriáli vedomé donášanie na svojich kamarátov nepriznal. Vraj si pamätá len podpis o zachovaní mlčanlivosti. V rozhovore pre Sme v roku 2008 tvrdil, že napriek podpisom tajným "klamal pri každej príležitosti".
Budaj spoluprácu viackrát poprel
Budaj sa stal lídrom Nežnej revolúcie, keďže v mladosti kritizoval komunistický režim. Po ukončení strednej školy sa pokúsil so spolužiakom ujsť za hranice Československa, ale nepodarilo sa mu to. Podľa Ústavu pamäti národa sa preto stal "nepriateľskou osobou s poškvrneným kádrovým profilom". Viackrát ho uväznili, často vypočúvali, a aj po prepustení mal zákaz opustiť republiku.
Budaj preto akúkoľvek spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou vylučuje. "Pred rokom 1989 som bol jeden z najčastejšie vypočúvaných a zatýkaných ľudí na Slovensku," skonštatoval v roku 2005 pre Hospodárske noviny. Žiadal ÚPN, aby mu sprístupnili záznamy o jeho osobe, ale bezvýsledne. "Zatiaľ mi nevedia povedať ani len to, či nejaký taký zväzok existuje," tvrdil vtedy Budaj.
V roku 2008 na tlačovej konferencii pomenoval rôzne neduhy ŠtB. „Bola beštiálna. Vyskytli sa tam ľudia, ktorí boli schopní vraždiť a zrejme aj vraždili. Preto je potrebné, aby ÚPN sprístupnil pravú tvár ŠtB, aby prestal ŠtB vykresľovať ako korektnú, vždy dokonalú a predpisy plniacu inštitúciu,“ vyhlásil Budaj.
Budaj tvrdil, že tajní spolupracovníci často ani nevedeli, že ich ŠtB zapísala do zoznamu a nesúhlasili s tým. „To je kľúčová vec, ktorú Ústav pamäti národa vytrvalo odmieta. Tvrdí, že nič také sa nedialo,“ vyhlásil vtedy Budaj.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
