„Čiastočne to môže byť preto, že pre mnohé krajiny je ťažké opustiť Rusko. Nedávny výskum ukázal, že menej ako deväť percent firiem so sídlom v Európskej únii a krajinách G7 sa zbavilo jednej zo svojich ruských dcérskych spoločností. A firmy, ktoré sledujú lodnú dopravu, zaznamenali nárast aktivity lodí, ktoré môžu Rusku pomáhať pri vývoze jeho energií, pričom zjavne obchádzajú západné obmedzenia na tento predaj,“ poznamenal NYT.
Hoci západné krajiny podľa denníka nezakázali dodávať Rusku spotrebný tovar, ako mobilné telefóny a práčky, očakávalo sa, že jeho ekonomiku priškrtia iné sankcie, ako sú cenový strop na ruskú ropu či obmedzený prístup k polovodičom a ďalším dôležitým technológiám.
Po ruskej invázii na Ukrajinu niektoré spoločnosti vrátane H&M, IBM, Volkswagen a Maersk zastavili v Rusku svoju činnosť, pričom sa odvolali na morálne a logistické dôvody. Ruská ekonomika však podľa denníka prekvapivo ukázala svoju odolnosť, čo vyvolalo pochybnosti o účinnosti sankcií. Okrem toho niektoré krajiny mali problém znížiť svoju závislosť od Ruska v oblasti energií a iných základných komodít a ruskej centrálnej banke sa podarilo podoprieť hodnotu rubľa a stabilizovať finančné trhy.
Medzinárodný menový fond pre Rusko prognózuje rast
Medzinárodný menový fond v pondelok oznámil, že tento rok očakáva rast ruskej ekonomiky o 0,3 percenta, čo je výrazné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim odhadom poklesu o 2,3 percenta. Ďalej konštatoval, že objem exportu ruskej ropy zostane relatívne silný aj v rámci súčasného cenového stropu a že ruský obchod bude naďalej presmerovaný do krajín, ktoré na Rusko neuvalili sankcie.
NYT pripomína, že väčšina kontajnerových lodí prestala dovážať tovar, ako sú telefóny, práčky a súčiastky do áut, do prístavu v Petrohrade. Namiesto toho sa takéto výrobky prepravujú nákladnými autami alebo vlakmi z Bieloruska, Číny a Kazachstanu a Fesco, ruský dopravný operátor, zvýšil svoje kapacity na morskej trase medzi Novorossijskom a tureckým Istanbulom, po ktorej prúdi ruský priemyselný tovar, zahraničné spotrebiče a elektronika.
NYT ďalej cituje Sergeja Aleksašenka, bývalého námestníka ruského ministra financií, podľa ktorého bude rok 2023 pre ruskú ekonomiku „ťažký“, ale nenastane „žiadna katastrofa, žiadny kolaps“.
Niektoré segmenty ruskej ekonomiky síce majú problémy, pripustil Aleksašenko a poukázal zatvorenie automobiliek, ktoré neboli schopné zabezpečiť si diely z Nemecka, Francúzska, Japonska a Južnej Kórey, ale vojenské výdavky a vyššie ceny energií ekonomiku pozdvihli.
„Nemôžeme povedať, že ruská ekonomika je v troskách, že je zničená, že Putinovi chýbajú financie na pokračovanie jeho vojny... Nie, nie je to pravda," dodal exnámestník.
Obchod si nájde cestu
Rusko po invázii na Ukrajinu prestalo zverejňovať svoje obchodné údaje, píše NYT s tým, že napriek tomu môžu analytici a ekonómovia vyvodzovať závery o jeho obchodných modeloch. A to analyzovaním údajov, ktoré uvádzajú krajiny obchodujúce s Ruskom.
NYT cituje Matthewa Kleina, ekonomického experta a spoluautora knihy s názvom Obchodné vojny sú triedne vojny, ktorý vypočítal, že hodnota globálneho exportu do Ruska bola v novembri len 15 percent pod mesačným predinváznym priemerom.
Klein tvrdí, že globálny export do Ruska sa s najväčšou pravdepodobnosťou úplne zotavil v decembri, hoci mnohé krajiny ešte nezverejnili svoje obchodné údaje za ten mesiac, ale „väčšina tohto oživenia bola celkovo spôsobená najmä Čínou a Tureckom“.
Podľa Kleina nie je jasné, do akej miery tento obchod porušuje sankcie uvalené Spojenými štátmi a Európou, ale tieto vzorce sú „podozrivé“. „Bolo by to v súlade s myšlienkou, že existujú spôsoby, ako sa pokúsiť obísť niektoré sankcie,“ dodal.
Washingtonská nezisková organizácia Silverado Policy Accelerator pritom zverejnila analýzu, v ktorej odhaduje, že hodnota ruského dovozu do septembra 2022 prekročila predvojnovú úroveň.
Jednou z prípadových štúdií v tejto správe bol skok v predaji smartfónov z Arménska. Podľa riaditeľa pre výskum a analýzy v Silverado Policy Accelerator Andrewa S. Davida tieto trendy odzrkadľujú, ako sa dodávateľské reťazce posunuli, aby umožnili zásobovanie Ruska tovarom.
David poznamenal, že spoločnosti Samsung a Apple, hlavní dodávatelia mobilných telefónov do Ruska, sa po invázii stiahli z ruského trhu a export populárnych čínskych značiek telefónov, ako Xiaomi, Realme a Honor, spočiatku klesal, pretože sa snažili vyrovnať sa s novými obmedzeniami. Ale po „období prispôsobenia“ sa čínske značky začali v Rusku presadzovať. Celkový čínsky vývoz do Ruska dosiahol v decembri rekordné maximum, čo pomohlo vyrovnať prudký pokles obchodu s Európou.
A zdá sa, tvrdí David, že Apple a Samsung si začali hľadať cestu späť do Ruska – cez jeho spriatelené susedné krajiny.
„Arménsko určite nie je jediné," upozornil David a ukázal prstom na „stredozápadnú Áziu, Turecko a bývalé sovietske republiky“.
Zvýšili aj zásielky iných produktov do Ruska, ako sú napríklad osobné vozidlá, a Čína zvýšila vývoz polovodičov, hoci celkový dovoz čipov do Ruska zostáva pod úrovňou predvojnového obdobia.
Ako obísť cenový strop
Za jednu z hlavných otvorených otázok považuje NYT účinnosť cenového stropu Západu na ruskú ropu, teda či bude gniaviť tohtoročné príjmy Moskvy z tejto komodity.
Strop umožňuje Rusku predávať ropu do sveta pomocou západného námorného poistenia a financovania, pokiaľ cena nepresiahne 60 dolárov za barel. Tento limit, ktorý je v podstate výnimkou zo sankcií od G7, je navrhnutý tak, aby udržal tok ropy na svetových trhoch a zároveň obmedzil prílev peňazí do ruskej kasy.
Niektorí analytici však naznačili, že Rusko hľadá spôsoby, ako toto úsilie obísť, a to pomocou lodí, ktoré sa nespoliehajú na západné poistenie alebo financovanie.
V tomto zmysle NYT cituje riaditeľa námornej dátovej spoločnosti Windward Amiho Daniela, ktorý tvrdí, že bol svedkom stoviek prípadov, keď ľudia z krajín, ako Spojené arabské emiráty, India, Čína, Pakistan, Indonézia a Malajzia, nakúpili plavidlá, aby sa pokúsili vytvoriť niečo ako „nezápadný obchodný rámec pre Rusko“.
„Rusko sa v podstate pripravuje na to, aby mohlo obchodovať mimo rámca zákona,“ vysvetlil Daniel. Povedal, že jeho firma zaznamenala prudké zmeny v dopravných praktikách, ktoré sa „javili ako snahy Ruska porušovať západné sankcie“. Ide napríklad o prekládky ruskej ropy medzi loďami v medzinárodných vodách, ktoré nespadajú pod jurisdikciu námorníctva žiadnej krajiny, a pokusy lodí maskovať svoje aktivity vypnutím zariadení, ktoré zaznamenávajú ich polohu, alebo vysielaním falošných súradníc.
Veľká časť tejto činnosti sa podľa Daniela odohrávala v strednej časti Atlantiku. Ale po medializácii podozrivých praktík sa ich centrum presunulo na juh, k pobrežiu západnej Afriky. „Vybuchujú," povedal o týchto praktikách. „Deje sa to v priemyselnom meradle," dodal.
Zatiaľ sa zdá, že cenový strop si plní svoj cieľ, hoci zostáva zistiť, či je táto „tieňová flotila“ dostatočne veľká na to, aby umožnila Rusku nakupovať a predávať ropu mimo cenového stropu, citovala NYT Bena Cahilla, vedúceho pracovníka Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
„Ak je táto flotila dostatočne veľká na to, aby Rusko skutočne operovalo mimo dosahu“ krajín G7, strop pravdepodobne „nebude mať taký vplyv, aký si politici želali... Myslím, že sa to dozvieme už o pár mesiacov“, dodal Cahill.
