Ženy nemôžu byť kňažky, preto opúšťajú cirkev. Na synodálnom stretnutí v Prahe zazneli silné výroky

"V Európe sú tisíce obetí zneužívania v cirkvi, na synode nemajú žiadny hlas. Nemôžeme pokračovať bez toho, aby sme týmto ľuďom, ktorým cirkev ublížila, nedovolili prehovoriť," varoval na stretnutí v českej metropole predseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Georg Bätzing.

Bolestivú tému sexuálneho zneužívania v rámci nemeckej Synodálnej cesty zneužívajú, aby jej predstavitelia presadili progresívne návrhy, myslia si niekoľkí pozorovatelia. Tejto téme sa Štandard obšírnejšie venoval vo viacerých článkoch a rozhovoroch.

Nemožno vnímať rehoľníčky ako lacnú pracovnú silu

Za Konferenciu biskupov Slovenska vystúpili Mária Spišiaková a Renáta Ocilková. Vo svojom prejave sa sťažovali na autoritárstvo, elitárstvo, silné zakorenenie v tradicionalizme a používanie jazyka, ktorý je vzdialený od života a problémov veriacich. Prízvukovali tiež zjednotenie predkoncilovej a pokoncilovej liturgie. Apelovali na silnejšie postavenie a angažovanosť žien:

"Nejde len o to, aby sa ženám dal väčší priestor, ale aby sa prehodnotil jazyk, ako cirkev hovorí o ženách, alebo ako ich zo svojho jazyka vynecháva. (Ďalej) zapojenie do procesov v cirkvi, oceniť prítomnosť zasvätených žien, nevnímať ich len ako lacné pracovné sily."

Tieto napätia na stretnutí sú však "potenciálne cnostné a kreatívne", lebo realita sa tu nedefinuje, ale nasleduje v rámci synodálneho procesu. Je tu "transparentnosť, bohatosť dialógu a kultúrna rozmanitosť", nadchol sa v éteri Rádia Vatikán Mexičan Maurico López. Do Prahy prišiel ako pozorovateľ Rady latinskoamerických biskupských konferencií CELAM.

Počúvať sa a hľadať cestu, ako spoločne žiť, je dôležitejšie, ako riešiť štruktúry

"Musíme sa hlavne počúvať s rešpektom a napriek rozdielom byť jednou cirkvou. Pri všetkých rozdeľujúcich témach sa treba vrátiť k tomu základnému: počúvať iných a hľadať cestu, ako spoločne žiť. To je dôležitejšie, ako riešiť štruktúry,“ vysvetlil predseda Rady európskych biskupských konferencií (známej pod skratkou CCEE) arcibiskup Gintaras Grušas.

Duchovný úvod účastníkom európskeho synodálneho stretnutia predniesol český kňaz Tomáš Halík. Vystríhal pred triumfalizmom, uctievaním mŕtveho Boha, politickým radikalizmom a náboženským fundamentalizmom:

"Nielen politická moc, ale aj morálny vplyv a duchovná autorita môžu byť zneužité, ako nám ukázali škandály sexuálneho, psychologického, ekonomického a spirituálneho zneužívania v cirkvi, predovšetkým zneužívania a vykorisťovania tých najslabších a najzraniteľnejších."

Ako uviedol Halík, trvalou úlohou cirkvi je misia, no nie ako nostalgia, manipulácia a snaha vtlačiť hľadajúcich do mentálnych a inštitucionálnych hraníc cirkvi. Podľa jeho slov treba tieto hranice rozširovať a obohacovať práve o skúsenosti hľadajúcich. "Ak berieme vážne princíp synodality, potom misiu nemôžeme chápať ako jednostranný proces, ale ako sprevádzanie v duchu dialógu, úsilie o vzájomné porozumenie. Synodalita je proces učenia, v ktorom nielen učíme druhých, ale aj my sami sa učíme od iných."

Synodalita spotrebúva veľa času a peňazí

Synodalita je "toxická nočná mora", od ktorej sa má cirkev oslobodiť, napísal kardinál George Pell vo svojom poslednom článku pred smrťou v britskom týždenníku Spectator. Popredný prelát minulý rok zrejme napísal manifest pre budúceho pápeža pod pseudonymom Demos. Už vtedy upozornil na problémy späté so synodalitou:

"Ak budú pokračovať synodálne zhromaždenia po celom svete, spotrebujú veľa času a peňazí, pravdepodobne odvedú energiu od evanjelizácie a služby namiesto toho, aby sa tieto základné činnosti prehĺbili. "

Ako dodal, ak by synody dostali právomoc meniť náuku, vznikne nebezpečenstvo pre jednotu. Zmienená nemecká cirkev pritom už zastáva doktrinálne pozície, ktoré nemajú iné cirkvi a nie sú zlučiteľné s apoštolskou tradíciou, vysvetlil nedávno zosnulý austrálsky kardinál.

V akej fáze je synodálny proces

Aktuálne prebieha druhá, kontinentálna etapa celosvetovej Synody o synodalite. Pápež František ju spustil v roku 2021 a predĺžil na rok 2024. Synodalita je proces, respektíve štýl, akým má podľa Františka fungovať cirkev. Je odvodená od gréckych slov syn odos, teda spoločne kráčať. Tento proces ráta s väčšou účasťou laikov, žien, mladých a marginalizovaných skupín a sprevádza ho otvorená diskusia – a aj polemika – pri všetkých témach.

V roku 2021 sa začala prvá fáza v miestnych cirkvách a po aktuálnej, kontinentálnej etape príde záverečná časť pre svetovú cirkev, ktorá vyvrcholí o rok v Ríme. Aj keď biskupské synody (zhromaždenia) v rímskokatolíckej cirkvi fungujú od čias pápeža Pavla VI., sú historicky zabehnuté najmä v gréckokatolíckej cirkvi a v pravosláví.