Celosvetový trend, v rámci ktorého na súťažiach krásy Miss prestáva ísť primárne o vzhľad žien a do popredia vstupuje menšinová politika či progresívna ideológia, dorazil už aj na Slovensko.
Potvrdzujú to utorkové vyjadrenia riaditeľa súťaže Miss Slovensko Michaela Kováčika pri príležitosti predstavenia finálovej 12-tky dievčat pre rok 2023 v jednom z bratislavských hotelov.
„Chceme ísť, samozrejme, s dobou a podľa mňa dnes už nejaký ideál krásy neexistuje,“ povedal v rozhovore pre bulvár Topky. „My sme úplne už tento termín 'kráľovná krásy' vynechali, vypustili, takže to už nikde ani nebudete počuť a ani nenájdete,“ poznamenal.
Kováčik vysvetlil, že pri hľadaní nositeľky korunky hľadajú dievča, ktoré má energiu a bude inšpirovať svoju generáciu v určitej oblasti. Podľa spomenutého média pritom narážal na skutočnosť, že v tejto finálovej zostave je podstatná najmä rôznorodosť záujmov.
Kováčik uviedol, že medzi finalistky súťaže sa preto v duchu doby dostali aktivistky za práva LGBT komunity, rómska aktivistka či dievčatá študujúce zaujímavé odbory. Nekonkretizoval pritom, o ktoré súťažiace ide.
„Samozrejme, sú tam aj také, čo robia modeling alebo podcasty. Bolo naozaj náročné skĺbiť to, aby tá finálová 12-ka bola rôznorodá a aby tam bola tá diverzita, ktorú sme hľadali a aby každé dievča malo čo ponúknuť,“ vysvetlil 31-ročný riaditeľ.
V zmysle štatútu súťaže "finalistka súťaže je osoba ženského pohlavia, ktorá postúpi zo Semifinále súťaže, bude vybraná Porotou vytvorenou Organizátorom a zúčastní sa Finále súťaže a finálového galavečera".
Majiteľ a riaditeľ sú rodina
Michael Kováčik je podľa medializovaných informácií synovcom biznismena Jána Kováčika, ktorý súťaž Miss Slovensko ovláda prostredníctvom spoločnosti Forza a verejnosti je dobre známy aj ako prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
Michael Kováčik sa novým riaditeľom podujatia stal v októbri 2019. Vo vedúcej funkcii vystriedal Karolínu Chomistekovú. Predtým pôsobil niekoľko rokov aj ako módny dizajnér na Slovensku či v susednom Česku.
Za hranicami sa predbiehajú
Obdobných prípadov, kedy sa víťazom súťaže Miss stala aj politická korektnosť a progresivizmus, sa vo svete množia.
Spomenúť možno nedávnu súťaž Miss Greater Derry 2023 v americkom štáte New Hampshire, ktorú vôbec prvýkrát v storočnej histórii vyhral biologický muž, 19-ročná transgender osoba Brian Nguyen.
Podobné trendy však badať aj na medzinárodných podujatiach. Štandard v januári informoval, že thajská transrodová podnikateľka Anne Jakrajutatipová, ktorá sa nedávno stala novou vlastníčkou podujatia Miss Universe, avizovala vstup do novej éry. Súťaž budú podľa jej slov po 70 rokoch riadiť iba ženy a divákom ponúkne viac inklúzie a rodovej rovnosti.
V nemilosti mnohých
Súťaže Miss okrem tlaku z vnútra čelia aj vonkajšiemu tlaku. Ten neprichádza iba od časti bežnej populácie, ktorým sa zápolenie v kráse zdá veľmi povrchné, ale aj od rôznych ideologicky vyhranených skupín.
Francúzska feministická organizácia Osez le féminisme napríklad na jeseň roku 2021 oznámila, že sa rozhodla zažalovať usporiadateľov súťaže krásy Miss France za diskriminačné kritériá. Okrem iného sa jej nepáčilo, že súťažiace musia byť pekné.
Okrem feministiek veľmi vážne prekáža napríklad aj islamistom. Teroristi z Islamského štátu (IS) napríklad v roku 2016 vyzvali svojich prívržencov na Filipínach, aby zaútočili na súťaži Miss Universe. V inom príspevku na sociálnej sieti zase ukazovali návod na výrobu samovražednej vesty.