Porubänová: Pár týždňov lockdownu fungujúce manželstvo nerozbije

Ak chceme vedieť, koľkých ľudí pripravili protipandemické opatrenia o život, na spoľahlivé dáta si budeme musieť počkať, hovorí sociologička Sylvia Porubänová.

Prevádzky sa zatvárajú, ľudia prichádzajú o prácu, nemajú kam dať deti, ktoré majú prerušenú školskú dochádzku. Ako vnímate reakciu slovenskej spoločnosti na pandemické reštrikcie?

Spontánne aj kontinuálne reakcie ľudí zrkadlia vystupovanie a rozhodovanie politikov. V situácii, v ktorej ide o život, nemôžete vnímať s chladnou hlavou alebo s nadhľadom neistotu, nekompetentnosť, chaos, hrozenie sankciami či manipulatívny nátlak. Pochopiteľne teda reagujeme podobne vypäto, emotívne, nekonzistentne a s narastajúcou agresiou.

Hovorí sa o raste domáceho násilia či rozvodovosti. Robí nás táto situácia horšími?

V sociálnej izolácii sa hromadia príčiny aj dôvody na už spomínanú agresivitu. Oslabenie sociálnej, verejnej kontroly „praje“ aj slabšej alebo nulovej sebakontrole. Dlhodobá koncentrácia ľudí v malom priestore domácností, strach z budúcnosti, ohrozenie či strata základných istôt a životnej perspektívy, to všetko sú zase faktory, ktorých kumulácia spúšťa správanie, ktoré by v optimálnejších podmienkach bolo regulované.

Na druhej strane si nemyslím, že by pár týždňov lockdownu rozbilo napríklad normálne, spokojné alebo aspoň fungujúce manželstvo. Ak sa niekto nezvratne rozhodne pre rozvod po pár týždňoch, ktoré strávil výlučne v spoločnosti manžela či manželky, pravdepodobne len získal čas, priestor a odvahu uvedomiť si a priznať, že vzťah je „passé“.

Sú k dispozícii nejaké aktuálne dáta o náraste depresií, nebodaj samovrážd? Vieme takpovediac, koľkých ľudí pripravili opatrenia o život, alebo máme nejaký odhad?

Toto je otázka pre zdatného psychiatra. Iste však nemožno na niekoľkomesačnej báze zodpovedne a reprezentatívne vykázať a tobôž kauzálne zdôvodniť napríklad nárast počtu depresií.

Neviem ani, kto by si trúfol jednoznačne indikovať prípadný nárast samovrážd ako „trend“, ktorý súvisí či je vyvolaný práve pandemickou situáciou okolo COVID-19, izoláciou a frustráciou z nich vyplývajúcou. Na spoľahlivé dáta a seriózne interpretácie si budeme musieť počkať.

Vláda na čele s premiérom Igorom Matovičom dáva občanom aj podľa vyjadrení prezidentky Zuzany Čaputovej často nejasné informácie a postupuje v prijímaní niektorých opatrení chaoticky. Ako sa to okrem prudkého poklesu preferencií hnutia OĽaNO prejavuje na spoločenskom vnímaní vlády a politického života ako takého?

Neistota vo vyjadrovaní a, bohužiaľ, absentujúca synergia v rozhodovaní. Zahmlievanie a zavádzanie, neustály pátos aj vtedy a tam, kde potrebujeme počuť a najmä prijať odborné, jednoznačné, uveriteľné, neodporujúce si tvrdenia, spôsobujú, že nedôveryhodnosť politiky a politikov sa stáva normou.

Akoby to ani nemohlo a nemalo byť inak. Práve plazivá normatívnosť neakceptovateľného konania je najväčším nebezpečenstvom. Najmä u ľudí so slabšou skúsenosťou a vzdelaním, resp. tých, ktorí nemajú možnosť či vek porovnávať alebo prosto kriticky myslieť, zafixuje, zakorení falošné a prázdne obsahy aj formu ako štandard.

Časť Slovákov je rázne proti akémukoľvek obmedzovaniu či „lockdownu“ a nájdu sa aj takí, ktorí odmietajú nosiť rúška. Na druhej strane sú nezlomní zástancovia premiéra Matoviča, ktorí schvaľujú všetky jeho rozhodnutia. Spoločnosť je evidentne rozdelená. Ako to vnímate?

Ako pochopiteľný a očakávateľný dôsledok vyššie naznačených nedostatkov, omylov a výhrad.

Už teraz vidíme protesty časti spoločnosti proti opatreniam. Čo si myslíte o tých, na ktorých pred Úradom vlády SR hádzali niektorí účastníci z radov futbalových „ultras“ po polícii dlažobné kocky a došlo aj na použitie vodných diel?

Je načase pripraviť sa na to, že s narastajúcou frustráciou veľkej časti obyvateľstva budú čoraz viditeľnejšie a úspešnejšie snahy rozmanitých aktérov mobilizovať a regrutovať nespokojných, sklamaných, nasrdených… Ani náhodou to nebudú priateľské predvolebné mítingy či vitálne rockové koncerty, stačí sa poobzerať po krajinách, kde sú podobné konflikty oveľa frekventovanejšie než u nás.

Čo deti v školách, ktorým bolo na jar aj teraz zrušené „normálne“ vyučovanie a musia sa spoľahnúť na dištančné štúdium prostredníctvom internetu? Ako sa takéto oddelenie od kolektívu podpíše na vývoji detí?

Myslím, že ste správne zdôraznili práve riziko absencie sociálnej komunikácie u detí. Nedostatky online výučby, medzery v edukácii – nech by aj trvali niekoľko mesiacov –, deti zrejme dobehnú. Výpadok sociálnych kontaktov, dlhodobú zmenu zažitých a overených zvykov, vzťahov, stereotypov však budú pedagógovia a rodičia „naprávať“ bohvieako dlho.

Čo si vy osobne myslíte o opatreniach prijímaných v boji s pandémiou na Slovensku? Sú adekvátne? Nosíte rúško?

Ako mnohých aj mňa irituje a znervózňuje, že sa nemôžem a ani nechcem stotožniť s autoritárskou sebaprezentáciou premiéra, nielen pokiaľ ide o COVID-19 a jeho dôsledky. Hľadám vlastné uveriteľné stratégie, rúško nosím zodpovedne aj zo solidárnych a symbolicky posilňujúcich dôvodov. Prehnaným dezinfikovaním rúk a povrchov som si stihla uhnať nepríjemnú a bolestivú kožnú reakciu, tak sa už snažím zachovať zdravú mieru aj v tomto smere.

Je niečo na tejto situácii, čo by sa dalo označiť za pozitívne?

Erupcia kreatívneho humoru? Návrat k sebe samým, viac času na vlastné záľuby, lásky a najbližších ľudí? Stíšenie, spomalenie, nádej reštartu…