Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS je naklonená odovzdaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Za chvíľu budú súce do šrotu, tvrdí

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je naklonená odovzdaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Uviedla to dnes na sociálnej sieti. Liberáli to považujú za možné riešenie, keďže tieto vyradené bojové lietadlá sú pre Slovensko nevyužiteľné a oveľa lepšie by poslúžili Ukrajincom.

„U nás sú odstavené na sklade a skôr či neskôr budú súce do šrotu. Navyše, pri ochrane vzdušného priestoru Slovenska s nimi už nepočítame, nemá ich kto servisovať a na ceste sú nové stíhačky F-16,“ skonštatoval tímlíder SaS pre obranu a bezpečnosť Ivan Bilohuščin.

Poslanec Národnej rady SR a zároveň predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa dodal, že Slovensko môže za uzemnené stíhačky MiG-29 získať milióny eur a nezostanú nám hniť v skladoch. „Napríklad také Maďarsko vyradilo migy už pred dvadsiatimi rokmi a doteraz sa mu ich nepodarilo nikomu predať,“ podotkol.

(sita)

Minúta  |  

Bratislavskému Volkswagenu hrozí podávanie hromadných žalôb zo strany jeho zamestnancov

Bratislavskému Volkswagenu hrozí podávanie hromadných žalôb zo strany jeho zamestnancov. Pre agentúru SITA to potvrdila predsedníčka Moderných odborov Volkswagen Jolana Julkeová. Dôvodom je rozdielny pohľad fabriky a zástupcov zamestnancov na časť kolektívnej zmluvy, ktorá sa venuje takzvanej inflačnej doložke. Okrem automobilky sa problém týka aj spoločností DHL Exel a Volkswagen Group Services.

Ako objasnila Julkeová, uvedený mechanizmus má zabrániť poklesu reálnych miezd zamestnancov. Zabezpečuje, že zamestnávateľ vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka porovná výšku zvýšenia tarifných miezd za predchádzajúci kalendárny rok s výškou dosiahnutej inflácie za uvedený kalendárny rok. Ak je miera inflácie vyššia, o tento rozdiel dodatočne s účinnosťou od 1. januára zvýši tarifné mzdy zamestnancov.

„Keďže hodnota zvýšenia tarifných miezd v roku 2022 predstavovala sumu 4,5 percenta a výška inflácie za kalendárny rok dosiahla 12,8 percenta, mal zamestnávateľ zvýšiť tarifné mzdy zamestnancov o 8,3 percenta. Zamestnávatelia si však interpretáciu dohodnutého záväzku prispôsobili a svojim zamestnancom zvýšili mzdy o nižšiu hodnotu a nie o dosiahnutý rozdiel 8,3 percenta," tvrdia odborári.

Navýšenie miezd teda podľa nich malo byť razantnejšie. V priemere ide o hodnotu od päť do desať eur, na ňu sú naviazané aj ďalšie zložky mzdy. „Odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen ako najväčšia odborová organizácia takýto postup zamestnávateľa nepripustí. Preto sme aj v tomto prípade pripravili podklady k možnosti zamestnancov domáhať sa doplatenia zvýšenia svojich tarifných miezd, vrátane zabezpečenia kvalifikovanej právnej podpory a zastupovania zamestnancov v súdnom konaní," uzavrela Julkeová.

Samotná fabrika reagovala, že k začiatku tohto roka zvýšila všetkým zamestnancom mzdy do úrovne oficiálne stanovenej medziročnej miery inflácie 12,8 percenta a vyplatila takto zvýšené mzdy už v mzde za mesiac január. Dodatočne tým dorovnala medziročný rozdiel so zohľadnením už realizovaného zvýšenia tarifných miezd o 4,5 percenta zo septembra 2022. „Názory zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov sa v súčasnosti líšia v právnom výklade určitého detailu v jednom bode kolektívnej zmluvy," skonštatovala automobilka.

Volkswagen Slovakia vyrobil na Slovensku od roku 1991 viac ako 6,5 milióna vozidiel. Spoločnosť u nás preinvestovala vyše 4,7 mld. eur. Vyrába automobily Volkswagen Touareg, Audi Q7, Audi Q8, Porsche Cayenne, Porsche Cayenne Coupé, Volkswagen up!, Volkswagen e-up! a Škoda Karoq. Aktuálne sa pripravuje na nábeh nových produktov Volkswagen Passat a Škoda Superb, ktoré si vyžiadajú stovky nových zamestnancov do výroby vozidiel. V závode v Martine produkuje komponenty pre prevodovky a podvozky.

(sita)

Minúta  |  

V Trenčíne postavia lepenkový mrakodrap

TRENČÍN – Začína sa 15. ročník medzinárodnej súťaže pre stredné školy HSF System Modelium 2023.

O titul najlepšej stavby z vlnitej lepenky bude súperiť až 33 stredných škôl zo Slovenska a z Českej republiky.

Tento rok budú študenti vytvárať modely na tému Najvyšší mrakodrap Európy. Najlepší súťažiaci si rozdelia ceny za 5 300 eur. Usporiadateľom súťaže je medzinárodná stavebná skupina HSF System.

Už 15 rokov

Tradičná súťaž HSF System Modelium 2023 vstupuje do 15. ročníka s medzinárodnou pôsobnosťou. Do súťaže sa prihlásilo celkovo deväť škôl zo Slovenska, vrátane Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša z Trenčína, a dvadsaťštyri škôl z Českej republiky.

„Športový alebo hudobný svet má svoje hviezdy. Myslíme si, že aj tradičný stavbársky obor si takéto hviezdy zaslúži. Preto ich chceme nájsť a predstaviť svetu prostredníctvom našej súťaže,“ povedal k poslaniu a zameraniu súťaže Jan Hasík, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti HSF System.

„Chceme v študentoch stredných škôl hlavne podporovať a prehlbovať vzťah k stavbárskemu remeslu, rozvíjať ich kreativitu a vzájomnú spoluprácu,“ uviedol Tomáš Kosa, konateľ spoločnosti HSF System SK.

Podľa pravidiel súťaže, model výškovej budovy by mal byť vytvorený výlučne z vlnitej lepenky, teda ekologického, udržateľného a tvárneho materiálu. Taktiež musí ukázať aj vnútorné rozloženie stavby. Odborná porota bude posudzovať predovšetkým originálny nápad, nevšednú myšlienku, invenciu a moderný prístup.

Nové kolá aj cena

K ďalším novinkám v jubilejnom 15. ročníku súťaže patria dve samostatné národné finálové kolá, ktoré sa uskutočnia na Slovensku a v Českej republike Z nich postúpi najlepšia osmička do medzinárodného superfinále v Ostrave. Najlepší súťažiaci alebo súťažné tímy si medzi sebou rozdelia ceny v hodnote 5 300 eur. Víťaz superfinále získa 1 050 eur. Novinkou bude i Cena verejnosti. 

Populárna súťaž je určená pre študentov odborných stredných škôl so zameraním na stavebníctvo. V minulosti sa do súťaže zapojilo približne 60 rôznych stredných stavebných škôl, ktorých žiaci postavili až 300 modelov stavieb z vlnitej lepenky. Finálové kolá sa konali na zaujímavých miestach, ako je hlavná stanica v Prahe, Štefánikova hvezdáreň, Dolné Vítkovice, Vodné dielo Šance či Klementinum.

Zdroj: TS Crest Communications

Minúta  |  

Ekonomika Európskej únie vo štvrtom štvrťroku medzikvartálne stagnovala

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa podľa sezónne upravených údajov v záverečnom štvrťroku vlaňajška medzikvartálne zväčšil o 0,1 percenta. V rámci celej Európskej únie (EÚ) ekonomika podľa predbežného odhadu vo štvrtom kvartáli oproti predošlému štvrťroku stagnovala.

Na Slovensku bol medzikvartálny rast v porovnaní s priemerom za eurozónu i celú EÚ silnejší, a to na úrovni 0,3 percenta. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Medziročne hospodárstvo eurozóny vo štvrtom kvartáli podľa sezónne upravených údajov posilnilo o 1,9 percenta. V rámci celej Európskej únie ekonomika počas októbra až decembra 2022 medziročne vzrástla o 1,8 percenta. Medziročný rast slovenského hospodárstva bol slabší a oproti štvrtému kvartálu 2021 stúplo o 1,2 percenta.

Za celý minulý rok podľa prvého odhadu Eurostatu ekonomika eurozóny podľa sezónne a kalendárne upravených údajov vzrástla o 3,5 percenta. Hospodárstvo celej Únie sa vlani v porovnaní s rokom 2021 zväčšilo o 3,6 percenta.

(sita)

Minúta  |  

SNS ponúkla miesto na kandidátke členom Národnej koalície

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko rokoval na predsedníctve Národnej koalície vo Zvolene s jej predsedom Rudolfom Huliakom a jej členom ponúkol miesto na kandidátnej listine SNS. V tlačovej správe o tom informovala strana SNS.

„Tieto voľby budú o spájaní, tieto voľby budú o jednotnom hlase národných, kresťanských a sociálnych síl. Ani jeden hlas nesmie prepadnúť. Poučením nám musí byť vývoj z Česka," uviedla SNS.

https://standard.sk/319656/andrej-danko-by-chcel-vytvarat-slovensky-fidesz-s-ficom-pellegrinim-aj-komunistami/

(sita)

Minúta  |  

Stoltenberg: Stíhačky Ukrajine nateraz nie sú najdôležitejšie. Prioritou je vstup Švédska a Fínska do NATO

Rozhodnutie o možnom dodaní stíhačiek Ukrajine v súčasnosti "nie je tou najdôležitejšou otázkou", povedal v utorok v Bruseli generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. NATO sa podľa neho musí namiesto toho zamerať na poskytnutie prisľúbenej vojenskej pomoci. Informuje o tom správa stanice CNN.

"Teraz je naliehavo potrebné dodať to, čo už bolo sľúbené. Doručiť obrnené vozidlá, bojové vozidlá pechoty (BVP), nemecké BVP Marder, americké vozidlá Bradley a samozrejme aj hlavné bojové tanky Leopard a ďalšie tanky…," povedal šéf NATO novinárom pred stretnutím ministrov obrany členských krajín Aliancie.

O žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby spojenci dodali Ukrajine moderné bojové stíhačky, najmä stroje F-16 americkej výroby zo zásob Holandska, Stoltenberg poznamenal, že síce teraz nejde o prioritu, ale o tejto téme "prebieha diskusia".

"Sme si vedomí toho, že Ukrajina musí dostať zbrane, aby mohla opätovne získať (Ruskom zabraté) územia, oslobodiť ich a zvíťaziť v tejto vojne ako zvrchovaný a nezávislý štát," povedal šéf NATO.

Počas nadchádzajúcich rokovaní je podľa Stoltenberga podstatné diskutovať o typoch zbrojných systémov, ktoré by členské štáty NATO mali poslať na Ukrajinu, a o tom, aby všetky tieto systémy "fungovali tak, ako majú". Priblížil, že potrebná je munícia, náhradné dielce, ako aj zaistenie údržby a logistiky.

Ministri obrany členských krajín NATO budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny a o potrebe Aliancie doplniť svoje zásoby munície.

Najprv musia vstúpiť do Aliancie Švédsko a Fínsko

Dôležitejšie než to, aby Švédsko a Fínsko do vstúpili Severoatlantickej aliancie spoločne je to, aby sa tak stalo čo možno najrýchlejšie, povedal tiež Jens Stoltenberg.

Obe severské krajiny požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ich žiadosti o členstvo už ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Za najväčšiu prekážku je v tomto smere považovaná práve Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska.

Predstavitelia západných krajín vyjadrili podľa agentúry Reuters presvedčenie, že by bolo lepšie, ak by obe škandinávske krajiny vstúpili do NATO spoločne, keďže by tak bolo jednoduchšie integrovať ich do vojenských štruktúr Aliancie.

Stoltenberg však naznačil, že hlavnou otázkou nie je to, či budú žiadosti Švédska a Fínska ratifikované spoločne. „Hlavné je, aby boli obe tieto krajiny potvrdené ako riadni členovia (Aliancie) čo najskôr," povedal. "Som presvedčený, že obe sa stanú riadnymi členmi a tvrdo pracujem na tom, aby sa tak stalo čo najskôr," dodal.

Ankara žiada, aby obe severské krajiny zaujali tvrdší postoj voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko ale aj EÚ považujú za teroristickú organizáciu. V tejto veci má pritom Ankara problém najmä so Švédskom, ktoré podľa nej poskytuje útočisko členom PKK. Erdogan kritizuje Štokholm za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s touto zakázanou stranou, ako aj s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.