Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor

Moldavsko v utorok dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor. Oznámila to tamojšia letecká spoločnosť Air Moldova, na ktorú sa odvolávajú agentúry Reuters a AFP.

"Vážení cestujúci, v tomto okamihu je vzdušný priestor Moldavskej republiky uzatvorený. Čakáme na obnovenie letov," uviedli aerolínie Air Moldova na Facebooku s tým, že ďalšie informácie poskytnú neskôr.

Prišlo k tomu v čase zvyšujúceho sa napätia medzi Kišiňovom a Moskvou. Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok varovala, že Rusko plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať a prevziať v nej moc.

Rusko v utorok tieto obvinenia poprelo. Spojené štáty však uviedli, že ide o "hlboko znepokojivé" správy, aj keď zatiaľ neboli nezávisle overené.

Sanduová hovorí, že na plány Ruska, ktoré údajne počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom alebo dokonca s braním rukojemníkov, ju upozornili partneri zo susednej Ukrajiny.

Moldavská prezidentka opakovane vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Minúta  |  

Diaľnica D1: V tuneli Čebrať prerazili druhú, severnú rúru

Tunel Čebrať, ktorý je súčasťou stavby diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, dosiahol ďalší míľnik, a to prerazenie druhej, severnej rúry. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Z hľadiska postupu prác podľa nej ide o dôležitý moment, keď každá tunelová rúra bude mať zabezpečený samostatný prístup z obidvoch portálov tunela, čím sa dosiahne zvýšená obsluha jednotlivých pracovísk v tuneli. To v konečnom dôsledku prinesie urýchlenie prác najmä pri betonáži sekundárneho ostenia.

Priblížila, že v súčasnosti sa už naplno rozbehli práce na betonáži sekundárneho ostenia v obidvoch tunelových rúrach. Po dokončení sa budú realizovať hĺbené časti tunela, portálové objekty, chodníky, odvodnenie a samotná vozovka tunela.

Spresnila, že z 3,6-kilometrového tunela sa odťažilo takmer 380-tisíc kubických metrov zeminy. Tunel je navrhnutý na rýchlosť 100 kilometrov za hodinu. Po dokončení bude tunel súčasťou takmer 15-kilometrového diaľničného úseku, ktorý je súčasťou prepojenia západnej a východnej metropoly Slovenska diaľnicou D1. Tunel bude tvoriť obchvat mesta Ružomberok.

Dodala, že tunel cez vrch Čebrať bude mať dve jednosmerné tunelové rúry, v každej z nich budú dva jazdné pruhy so šírkou 3,5 metra. Súčasťou budú aj núdzové chodníky lemujúce obe strany každej z rúr v šírke jedného metra. Výška tunela bude 4,8 metra, nad chodníkmi 2,2 metra. Dve rúry budú spájať priečne prepojenia, ktorých bude celkovo 14. NDS podľa štúdií očakáva v tuneli dopravnú intenzitu na úrovni približne 20-tisíc áut denne, z toho pätinu by mala tvoriť nákladná doprava.

(tasr)

Minúta  |  

SaS je naklonená odovzdaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Za chvíľu budú súce do šrotu, tvrdí

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je naklonená odovzdaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Uviedla to dnes na sociálnej sieti. Liberáli to považujú za možné riešenie, keďže tieto vyradené bojové lietadlá sú pre Slovensko nevyužiteľné a oveľa lepšie by poslúžili Ukrajincom.

„U nás sú odstavené na sklade a skôr či neskôr budú súce do šrotu. Navyše, pri ochrane vzdušného priestoru Slovenska s nimi už nepočítame, nemá ich kto servisovať a na ceste sú nové stíhačky F-16,“ skonštatoval tímlíder SaS pre obranu a bezpečnosť Ivan Bilohuščin.

Poslanec Národnej rady SR a zároveň predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa dodal, že Slovensko môže za uzemnené stíhačky MiG-29 získať milióny eur a nezostanú nám hniť v skladoch. „Napríklad také Maďarsko vyradilo migy už pred dvadsiatimi rokmi a doteraz sa mu ich nepodarilo nikomu predať,“ podotkol.

(sita)

Minúta  |  

Bratislavskému Volkswagenu hrozí podávanie hromadných žalôb zo strany jeho zamestnancov

Bratislavskému Volkswagenu hrozí podávanie hromadných žalôb zo strany jeho zamestnancov. Pre agentúru SITA to potvrdila predsedníčka Moderných odborov Volkswagen Jolana Julkeová. Dôvodom je rozdielny pohľad fabriky a zástupcov zamestnancov na časť kolektívnej zmluvy, ktorá sa venuje takzvanej inflačnej doložke. Okrem automobilky sa problém týka aj spoločností DHL Exel a Volkswagen Group Services.

Ako objasnila Julkeová, uvedený mechanizmus má zabrániť poklesu reálnych miezd zamestnancov. Zabezpečuje, že zamestnávateľ vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka porovná výšku zvýšenia tarifných miezd za predchádzajúci kalendárny rok s výškou dosiahnutej inflácie za uvedený kalendárny rok. Ak je miera inflácie vyššia, o tento rozdiel dodatočne s účinnosťou od 1. januára zvýši tarifné mzdy zamestnancov.

„Keďže hodnota zvýšenia tarifných miezd v roku 2022 predstavovala sumu 4,5 percenta a výška inflácie za kalendárny rok dosiahla 12,8 percenta, mal zamestnávateľ zvýšiť tarifné mzdy zamestnancov o 8,3 percenta. Zamestnávatelia si však interpretáciu dohodnutého záväzku prispôsobili a svojim zamestnancom zvýšili mzdy o nižšiu hodnotu a nie o dosiahnutý rozdiel 8,3 percenta," tvrdia odborári.

Navýšenie miezd teda podľa nich malo byť razantnejšie. V priemere ide o hodnotu od päť do desať eur, na ňu sú naviazané aj ďalšie zložky mzdy. „Odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen ako najväčšia odborová organizácia takýto postup zamestnávateľa nepripustí. Preto sme aj v tomto prípade pripravili podklady k možnosti zamestnancov domáhať sa doplatenia zvýšenia svojich tarifných miezd, vrátane zabezpečenia kvalifikovanej právnej podpory a zastupovania zamestnancov v súdnom konaní," uzavrela Julkeová.

Samotná fabrika reagovala, že k začiatku tohto roka zvýšila všetkým zamestnancom mzdy do úrovne oficiálne stanovenej medziročnej miery inflácie 12,8 percenta a vyplatila takto zvýšené mzdy už v mzde za mesiac január. Dodatočne tým dorovnala medziročný rozdiel so zohľadnením už realizovaného zvýšenia tarifných miezd o 4,5 percenta zo septembra 2022. „Názory zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov sa v súčasnosti líšia v právnom výklade určitého detailu v jednom bode kolektívnej zmluvy," skonštatovala automobilka.

Volkswagen Slovakia vyrobil na Slovensku od roku 1991 viac ako 6,5 milióna vozidiel. Spoločnosť u nás preinvestovala vyše 4,7 mld. eur. Vyrába automobily Volkswagen Touareg, Audi Q7, Audi Q8, Porsche Cayenne, Porsche Cayenne Coupé, Volkswagen up!, Volkswagen e-up! a Škoda Karoq. Aktuálne sa pripravuje na nábeh nových produktov Volkswagen Passat a Škoda Superb, ktoré si vyžiadajú stovky nových zamestnancov do výroby vozidiel. V závode v Martine produkuje komponenty pre prevodovky a podvozky.

(sita)

Minúta  |  

V Trenčíne postavia lepenkový mrakodrap

TRENČÍN – Začína sa 15. ročník medzinárodnej súťaže pre stredné školy HSF System Modelium 2023.

O titul najlepšej stavby z vlnitej lepenky bude súperiť až 33 stredných škôl zo Slovenska a z Českej republiky.

Tento rok budú študenti vytvárať modely na tému Najvyšší mrakodrap Európy. Najlepší súťažiaci si rozdelia ceny za 5 300 eur. Usporiadateľom súťaže je medzinárodná stavebná skupina HSF System.

Už 15 rokov

Tradičná súťaž HSF System Modelium 2023 vstupuje do 15. ročníka s medzinárodnou pôsobnosťou. Do súťaže sa prihlásilo celkovo deväť škôl zo Slovenska, vrátane Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša z Trenčína, a dvadsaťštyri škôl z Českej republiky.

„Športový alebo hudobný svet má svoje hviezdy. Myslíme si, že aj tradičný stavbársky obor si takéto hviezdy zaslúži. Preto ich chceme nájsť a predstaviť svetu prostredníctvom našej súťaže,“ povedal k poslaniu a zameraniu súťaže Jan Hasík, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti HSF System.

„Chceme v študentoch stredných škôl hlavne podporovať a prehlbovať vzťah k stavbárskemu remeslu, rozvíjať ich kreativitu a vzájomnú spoluprácu,“ uviedol Tomáš Kosa, konateľ spoločnosti HSF System SK.

Podľa pravidiel súťaže, model výškovej budovy by mal byť vytvorený výlučne z vlnitej lepenky, teda ekologického, udržateľného a tvárneho materiálu. Taktiež musí ukázať aj vnútorné rozloženie stavby. Odborná porota bude posudzovať predovšetkým originálny nápad, nevšednú myšlienku, invenciu a moderný prístup.

Nové kolá aj cena

K ďalším novinkám v jubilejnom 15. ročníku súťaže patria dve samostatné národné finálové kolá, ktoré sa uskutočnia na Slovensku a v Českej republike Z nich postúpi najlepšia osmička do medzinárodného superfinále v Ostrave. Najlepší súťažiaci alebo súťažné tímy si medzi sebou rozdelia ceny v hodnote 5 300 eur. Víťaz superfinále získa 1 050 eur. Novinkou bude i Cena verejnosti. 

Populárna súťaž je určená pre študentov odborných stredných škôl so zameraním na stavebníctvo. V minulosti sa do súťaže zapojilo približne 60 rôznych stredných stavebných škôl, ktorých žiaci postavili až 300 modelov stavieb z vlnitej lepenky. Finálové kolá sa konali na zaujímavých miestach, ako je hlavná stanica v Prahe, Štefánikova hvezdáreň, Dolné Vítkovice, Vodné dielo Šance či Klementinum.

Zdroj: TS Crest Communications

Minúta  |  

Ekonomika Európskej únie vo štvrtom štvrťroku medzikvartálne stagnovala

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa podľa sezónne upravených údajov v záverečnom štvrťroku vlaňajška medzikvartálne zväčšil o 0,1 percenta. V rámci celej Európskej únie (EÚ) ekonomika podľa predbežného odhadu vo štvrtom kvartáli oproti predošlému štvrťroku stagnovala.

Na Slovensku bol medzikvartálny rast v porovnaní s priemerom za eurozónu i celú EÚ silnejší, a to na úrovni 0,3 percenta. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Medziročne hospodárstvo eurozóny vo štvrtom kvartáli podľa sezónne upravených údajov posilnilo o 1,9 percenta. V rámci celej Európskej únie ekonomika počas októbra až decembra 2022 medziročne vzrástla o 1,8 percenta. Medziročný rast slovenského hospodárstva bol slabší a oproti štvrtému kvartálu 2021 stúplo o 1,2 percenta.

Za celý minulý rok podľa prvého odhadu Eurostatu ekonomika eurozóny podľa sezónne a kalendárne upravených údajov vzrástla o 3,5 percenta. Hospodárstvo celej Únie sa vlani v porovnaní s rokom 2021 zväčšilo o 3,6 percenta.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.