Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Poľskom rezorte diplomacie už nepôsobia žiadni absolventi moskovskej školy MGIMO

V poľských diplomatických službách nezostal už ani jeden absolvent Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). Všetci zamestnanci, ktorí vyštudovali túto univerzitu, boli buď v dôchodkovom veku, alebo "jednoducho odišli", povedal poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau v rozhovore pre utorňajšie vydanie denníka Gazeta Polska Codzienna.

Tento stav nastal pred asi dvomi mesiacmi. "Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov bol investíciou do aktivít ruského imperializmu. Toto bola súčasť sovietskej takzvanej mäkkej sily. Absolventi mali slúžiť ráciu tohto impéria," citujú noviny ministra, ktorý doplnil, že sovietsky a neskôr ruský štát chcel prostredníctvom absolventov MGIMO presadzovať svoje záujmy.

"Podarilo sa nám uzavrieť veľmi dôležitý proces, ktorý je súčasťou dekomunizácie v najširšom zmysle. Začalo sa to lustračnými zákonmi," povedal Rau.

Ďalej uviedol, že zo zákona o zahraničnej službe a výkladov stanovísk bezpečnostných zložiek nevyplýva, že by existovala nejaká súvislosť medzi absolvovaním štúdia na MGIMO a službou sovietskemu alebo ruskému štátu ako špión alebo agent.

Absolvovanie univerzity však môže byť spojené s nadviazaním profesionálnych, spoločenských alebo dokonca rodinných väzieb.

"Existuje preto predpoklad, že takáto osoba mohla byť úmyselne a vedome alebo úplne nevedome zneužitá cudzou spravodajskou službou. Takýto predpoklad je o to silnejší, že NATO definuje Rusko nie ako partnera, ale ako zásadnú hrozbu. Máme do činenia s hybridnou vojnou, ktorá trvá už mnoho rokov," vyhlásil Rau v rozhovore pre spravodajský web Niezaležna.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo financií: <strong>Debaty o zmene rozpočtových pravidiel EÚ dávajú za pravdu Slovensku</strong>

Ministri financií EÚ (Ecofin) v utorok v Bruseli hovorili o revízii rámca hospodárskeho riadenia a venovali sa aj hospodárskym a finančným dôsledkom ruskej agresie voči Ukrajine. Slovensko podporuje všetky druhy pomoci, ktoré EÚ ukrajinskej strane poskytuje, uviedol štátny tajomník Ministerstva financií SR Ľuboš Jančík.

Ďalšími bodmi rokovaní boli implementácia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) v rámci plánu obnovy a príprava zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G20.

Jančík za najdôležitejšie považuje debaty o rekonštrukcii rozpočtových pravidiel EÚ. "Potvrdilo sa to, že my sme sa už koncom roku 2021 vybrali správnou cestou, lebo tie pravidlá, ktoré teraz navrhuje Európska komisia, sme my už v decembri 2021 prijali v takzvaných výdavkových limitoch. Okrem iného sme zaviedli aj strednodobý rozpočtový rámec, čiže aby rozpočet bol záväzný nielen na jeden rok, ale na štyri roky," vysvetlil. O tomto návrhu eurokomisie sa bude diskutovať aj v marci na ďalšom zasadnutí Ecofinu.

Jančík dodal, že v Bruseli tlmočil veľkú podporu všetkým snahám, ktoré hovoria o tom, že treba sprísniť sankcie EÚ voči Rusku a zvýšiť pomoc Ukrajine. "V tomto vyjadrujem politický súhlas so zaradením Ruska na čierny zoznam daňových rajov. Rusko prestalo spolupracovať a nedodávalo potrebné informácie. A, samozrejme, aj z toho dôvodu, že je agresorom na Ukrajine, tak sme pristúpili k tomuto rozhodnutiu," uviedol.

V podobnom duchu sa o zaradení Ruska na zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií vyslovil aj český minister financií Zbyněk Stanjura. "Správam z Ruska sa nedá vôbec veriť. My nie sme schopní ani nezávisle overiť, či tie informácie, ktoré oni publikujú o inflácii či ekonomickom raste, o platobnom styku a podobne, sú vierohodné a relevantné," uviedol Stanjura a potvrdil, že toto rozhodnutie EÚ má bezprostrednú súvislosť s ruskou vojnou na Ukrajine.

Stančík spresnil, že rovnako v marci sa budú ministri financií viac zaoberať aj opatreniami eurokomisie voči americkému zákonu o ochrane investícií. Podľa jeho slov pozícia Slovenska voči pripravovaným návrhom o dočasnom uvoľnení pravidiel štátnej pomoci je zatiaľ "opatrná".

"Budeme presadzovať také opatrenia, ktoré nepovedú k zatváraniu podnikov u nás z dôvodu, že v Spojených štátoch sa prijala triáda zákonov na zníženie inflácie. Tá je svojská tým, že tlačením peňazí do ekonomiky chcú znižovať infláciu. Takéto opatrenie môžu priniesť skôr opačný efekt," opísal situáciu.

Dodal, že Slovensko podporí také pravidlá, ktoré nebudú poškodzovať trh na Slovensku a nepovedú k zbytočnej súťaživosti medzi členmi EÚ a medzi EÚ a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor

Moldavsko v utorok dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor. Oznámila to tamojšia letecká spoločnosť Air Moldova, na ktorú sa odvolávajú agentúry Reuters a AFP.

"Vážení cestujúci, v tomto okamihu je vzdušný priestor Moldavskej republiky uzatvorený. Čakáme na obnovenie letov," uviedli aerolínie Air Moldova na Facebooku s tým, že ďalšie informácie poskytnú neskôr.

Prišlo k tomu v čase zvyšujúceho sa napätia medzi Kišiňovom a Moskvou. Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok varovala, že Rusko plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať a prevziať v nej moc.

Rusko v utorok tieto obvinenia poprelo. Spojené štáty však uviedli, že ide o "hlboko znepokojivé" správy, aj keď zatiaľ neboli nezávisle overené.

Sanduová hovorí, že na plány Ruska, ktoré údajne počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom alebo dokonca s braním rukojemníkov, ju upozornili partneri zo susednej Ukrajiny.

Moldavská prezidentka opakovane vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Minúta  |  

Diaľnica D1: V tuneli Čebrať prerazili druhú, severnú rúru

Tunel Čebrať, ktorý je súčasťou stavby diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, dosiahol ďalší míľnik, a to prerazenie druhej, severnej rúry. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Z hľadiska postupu prác podľa nej ide o dôležitý moment, keď každá tunelová rúra bude mať zabezpečený samostatný prístup z obidvoch portálov tunela, čím sa dosiahne zvýšená obsluha jednotlivých pracovísk v tuneli. To v konečnom dôsledku prinesie urýchlenie prác najmä pri betonáži sekundárneho ostenia.

Priblížila, že v súčasnosti sa už naplno rozbehli práce na betonáži sekundárneho ostenia v obidvoch tunelových rúrach. Po dokončení sa budú realizovať hĺbené časti tunela, portálové objekty, chodníky, odvodnenie a samotná vozovka tunela.

Spresnila, že z 3,6-kilometrového tunela sa odťažilo takmer 380-tisíc kubických metrov zeminy. Tunel je navrhnutý na rýchlosť 100 kilometrov za hodinu. Po dokončení bude tunel súčasťou takmer 15-kilometrového diaľničného úseku, ktorý je súčasťou prepojenia západnej a východnej metropoly Slovenska diaľnicou D1. Tunel bude tvoriť obchvat mesta Ružomberok.

Dodala, že tunel cez vrch Čebrať bude mať dve jednosmerné tunelové rúry, v každej z nich budú dva jazdné pruhy so šírkou 3,5 metra. Súčasťou budú aj núdzové chodníky lemujúce obe strany každej z rúr v šírke jedného metra. Výška tunela bude 4,8 metra, nad chodníkmi 2,2 metra. Dve rúry budú spájať priečne prepojenia, ktorých bude celkovo 14. NDS podľa štúdií očakáva v tuneli dopravnú intenzitu na úrovni približne 20-tisíc áut denne, z toho pätinu by mala tvoriť nákladná doprava.

(tasr)

Minúta  |  

SaS je naklonená odovzdaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Za chvíľu budú súce do šrotu, tvrdí

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je naklonená odovzdaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Uviedla to dnes na sociálnej sieti. Liberáli to považujú za možné riešenie, keďže tieto vyradené bojové lietadlá sú pre Slovensko nevyužiteľné a oveľa lepšie by poslúžili Ukrajincom.

„U nás sú odstavené na sklade a skôr či neskôr budú súce do šrotu. Navyše, pri ochrane vzdušného priestoru Slovenska s nimi už nepočítame, nemá ich kto servisovať a na ceste sú nové stíhačky F-16,“ skonštatoval tímlíder SaS pre obranu a bezpečnosť Ivan Bilohuščin.

Poslanec Národnej rady SR a zároveň predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa dodal, že Slovensko môže za uzemnené stíhačky MiG-29 získať milióny eur a nezostanú nám hniť v skladoch. „Napríklad také Maďarsko vyradilo migy už pred dvadsiatimi rokmi a doteraz sa mu ich nepodarilo nikomu predať,“ podotkol.

(sita)

Minúta  |  

Bratislavskému Volkswagenu hrozí podávanie hromadných žalôb zo strany jeho zamestnancov

Bratislavskému Volkswagenu hrozí podávanie hromadných žalôb zo strany jeho zamestnancov. Pre agentúru SITA to potvrdila predsedníčka Moderných odborov Volkswagen Jolana Julkeová. Dôvodom je rozdielny pohľad fabriky a zástupcov zamestnancov na časť kolektívnej zmluvy, ktorá sa venuje takzvanej inflačnej doložke. Okrem automobilky sa problém týka aj spoločností DHL Exel a Volkswagen Group Services.

Ako objasnila Julkeová, uvedený mechanizmus má zabrániť poklesu reálnych miezd zamestnancov. Zabezpečuje, že zamestnávateľ vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka porovná výšku zvýšenia tarifných miezd za predchádzajúci kalendárny rok s výškou dosiahnutej inflácie za uvedený kalendárny rok. Ak je miera inflácie vyššia, o tento rozdiel dodatočne s účinnosťou od 1. januára zvýši tarifné mzdy zamestnancov.

„Keďže hodnota zvýšenia tarifných miezd v roku 2022 predstavovala sumu 4,5 percenta a výška inflácie za kalendárny rok dosiahla 12,8 percenta, mal zamestnávateľ zvýšiť tarifné mzdy zamestnancov o 8,3 percenta. Zamestnávatelia si však interpretáciu dohodnutého záväzku prispôsobili a svojim zamestnancom zvýšili mzdy o nižšiu hodnotu a nie o dosiahnutý rozdiel 8,3 percenta," tvrdia odborári.

Navýšenie miezd teda podľa nich malo byť razantnejšie. V priemere ide o hodnotu od päť do desať eur, na ňu sú naviazané aj ďalšie zložky mzdy. „Odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen ako najväčšia odborová organizácia takýto postup zamestnávateľa nepripustí. Preto sme aj v tomto prípade pripravili podklady k možnosti zamestnancov domáhať sa doplatenia zvýšenia svojich tarifných miezd, vrátane zabezpečenia kvalifikovanej právnej podpory a zastupovania zamestnancov v súdnom konaní," uzavrela Julkeová.

Samotná fabrika reagovala, že k začiatku tohto roka zvýšila všetkým zamestnancom mzdy do úrovne oficiálne stanovenej medziročnej miery inflácie 12,8 percenta a vyplatila takto zvýšené mzdy už v mzde za mesiac január. Dodatočne tým dorovnala medziročný rozdiel so zohľadnením už realizovaného zvýšenia tarifných miezd o 4,5 percenta zo septembra 2022. „Názory zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov sa v súčasnosti líšia v právnom výklade určitého detailu v jednom bode kolektívnej zmluvy," skonštatovala automobilka.

Volkswagen Slovakia vyrobil na Slovensku od roku 1991 viac ako 6,5 milióna vozidiel. Spoločnosť u nás preinvestovala vyše 4,7 mld. eur. Vyrába automobily Volkswagen Touareg, Audi Q7, Audi Q8, Porsche Cayenne, Porsche Cayenne Coupé, Volkswagen up!, Volkswagen e-up! a Škoda Karoq. Aktuálne sa pripravuje na nábeh nových produktov Volkswagen Passat a Škoda Superb, ktoré si vyžiadajú stovky nových zamestnancov do výroby vozidiel. V závode v Martine produkuje komponenty pre prevodovky a podvozky.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.