Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament schválil zákaz predaja nových áut na fosílne palivá od roku 2035

Európsky parlament (EP) v utorok definitívne schválil zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 s cieľom dostať ich z ciest do polovice storočia. Informuje o tom správa AFP.

Členské štáty Európskej únie (EÚ) už príslušnú legislatívu schválili a teraz ju odsúhlasil aj EP. A to aj napriek odporu konzervatívnych poslancov, najväčšej skupiny v Európskom parlamente.

Stúpenci zákona argumentujú, že európskym výrobcom automobilov poskytne jasný časový rámec prechodu na výrobu elektrických vozidiel s nulovými emisiami. A podporí tiež investície v rámci boja s konkurenciou z Číny a USA. Okrem toho zákaz predaja áut so spaľovacími motormi podporí aj ambiciózny plán EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou ekonomikou.

Oponenti zákazu však tvrdia, že ani európsky priemysel, ani mnohí motoristi nie sú pripravení na také dramatické prerušenie výroby vozidiel so spaľovacím motorom, ktoré ohrozuje tiež státisíce pracovných miest.

Varovali tiež pred "efektom Havany", teda predlžovaním využívania starších áut so spaľovacími motormi s vyššími emisiami po zákaze predaja nových vozidiel, pretože si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpu drahého elektromobilu.

Poukázali aj na to, že batérie pre elektromobily vyrábajú zahraniční konkurenti, ako sú Čína a USA, ale podpredseda EK Frans Timmermans uviedol, že vďaka investíciám s podporou EÚ sa európska produkcia zvýši.

Automobily sa v súčasnosti podieľajú približne 15 percent na všetkých emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Únii a doprava predstavuje približne štvrtinu (25 percent).

Vlani v októbri sa členské štáty EÚ, Európska komisia a vyjednávači parlamentu dohodli na návrhu znížiť do roku 2035 emisie CO2 z nových áut v Európe na nulu. V praxi to znamená zastavenie predaja nových benzínových a naftových áut, ľahkých úžitkových vozidiel a hybridov v bloku k tomuto dátumu v prospech čisto elektrických vozidiel.

Automobilový gigant Nemecko a konzervatívni poslanci EP sa obávajú bremena, ktoré predstavuje prestavba automobiliek a rekvalifikácia zamestnancov, keďže zahraniční rivali majú voľnejšie ciele.

Ale samotný európsky automobilový priemysel neloboval tvrdo proti zákonu, pričom mnohé firmy sa už pretekajú o to, kto sa stane významným výrobcom elektrických vozidiel.

Odkedy zákon začal svoju cestu legislatívnym procesom v EÚ, USA predstavili vlastný plán dotácií na "zelenú" transformáciu svojho priemyslu, v rámci ktorého budú môcť čerpať výhody len domáci výrobcovia. To vyvolalo obavy v Európe, že americkí rivali odčerpajú investície a pracovné miesta vo výrobe elektrických vozidiel a batérií.

V súčasnosti je približne dvanásť percent nových áut predaných v EÚ elektrických, pričom spotrebitelia sa postupne vzdávajú áut so spaľovacími motormi vzhľadom na čoraz prísnejšie normy a vyššie ceny palív.
Čína, najväčší automobilový trh na svete, chce, aby do roku 2035 tvorili aspoň polovicu všetkých nových áut v krajine elektromobily, plug-in hybridy alebo autá na vodíkový pohon.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič navrhuje odmenu 500 eur za účasť v predčasných voľbách. Štát by to stálo miliardy

Igor Matovič navrhuje odmenu 500 eur pre každého, kto sa zúčastní predčasných volieb. Štátnu kasu by to mohlo stáť až dve miliardy eur.

Za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách by mohol volič dostať odmenu 500 eur. V novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva to navrhuje líder OĽaNO Igor Matovič. Do parlamentu v utorok predložil návrh, ktorý by túto zmenu priniesol. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.

"Navrhuje sa právna úprava, ktorou sa zavádza právo na odmenu za účasť voľbách pre voliča, ktorý preukázateľne odovzdal hlasovací lístok vo voľbách do Národnej rady SR, a to vo výške 500 eur," píše sa v dôvodovej správe k návrhu.

Len za predčasné voľby

Odmena za účasť vo voľbách by sa podľa návrhu vyplácala len za účasť vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať ako prvé po nadobudnutí účinnosti zákona, čiže 30. septembra 2023. Účinnosť novej legislatívy totiž Matovič navrhuje od 1. júna.

Odmenu by malo podľa novely vyplácať ministerstvo vnútra prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby podľa zákona o poštových službách.

Odozva na nezdar?

Len pred niekoľkými hodinami pritom zákonodarcovia rozhodli, že odmena za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent sa nateraz na Slovensku nezavedie.

Poslanci Národnej rady SR totiž neposunuli v utorkovom hlasovaní do druhého čítania novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá to predpokladala. Znížiť sa tiež malo kvórum pri miestnom referende. Návrh tiež predložili poslanci za OĽaNO.

Novelu podporili poslanci OĽaNO a Sme rodina, ako aj nezaradení poslanci okolo Kristiána Čekovského a poslanci strany Za ľudí. Takmer všetci poslanci SaS návrh nepodporili. Poslanci Smeru-SD aj z mimoparlamentného Hlasu-SD boli proti.

Aké sú detaily

OĽaNO chcelo návrhom tiež znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do NR SR a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch percent na jedno percento. Súčasťou novely bol aj návrh legislatívne upraviť prezidentské voľby poštou či zabezpečiť distribúciu zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.

Zrušiť sa tiež mala povinnosť poskytovať transparentný účet pre banky, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom. Poslanci chceli tiež znížiť hranicu získaných hlasov pre aktívnu žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta vo voľbách do orgánov samosprávy z desiatich percent platných hlasov na päť percent.

Návrh odmeňovať voliča vo voľbách do NR SR formou zľavy z poplatkov platených štátu vychádza z predvolebnej ankety hnutia OĽaNO. Zľavy sa mali týkať napríklad služieb ako osvedčovanie odpisov či podpisov, takisto výpisu z listu vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, vydávania občianskych preukazov, cestovných pasov, zbrojných preukazov či vydávania stavebného povolenia.

Gröhling: Matovičov návrh je vrchol populizmu, na podporu SaS môže zabudnúť

Návrh Igora Matoviča dať za účasť v septembrových voľbách do Národnej rady SR odmenu 500 eur, je vrchol populizmu a korupcia. Na podporu SaS môže zabudnúť. Uviedol to podpredseda SaS a poslanec Branislav Gröhling.

"Všetci vidíme, že je to jasná volebná korupcia, on nás presviedča, že to tak nie je," podotkol s tým, že Matovič by už nemal predkladať žiadne návrhy. Podľa Gröhlinga líder OĽANO každým dňom potvrdzuje, že sa s ním nedá vládnuť.

KDH vyzvalo poslancov, aby odmietli Matovičov návrh

Mimoparlamentné KDH vyzvalo poslancov Národnej rady, aby odmietli návrh Igora Matoviča na odmenu 500 eur za účasť v tohtoročných septembrových voľbách. Vyplýva to zo stanoviska predsedu KDH Milana Majerského, ktoré poskytla hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

"Podľa nášho názoru ide o snahu kupovať voličov v čase, keď Slovensko nemá zaplatených učiteľov, zdravotníkov, a rozdávať len tak 500 eur za účasť v tohtoročných voľbách je nezodpovedný a populistický krok, ktorý ešte viac zadlží štát. Zárukou vysokej účasti ľudí na voľbách je vyznávanie vysokej politickej kultúry, ku ktorej Igor Matovič rozhodne neprispel," uviedol Majerský.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament odobril občanom EÚ možnosť voliť v iných členských krajinách Únie

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu podporili návrhy na zlepšenie situácie občanov EÚ, ktorí žijú v inom členskom štáte a chcú voliť alebo kandidovať v európskych a miestnych voľbách.

Parlament prijal dva návrhy týkajúce sa volebných práv občanov EÚ s bydliskom v inom členskom štáte v súvislosti s európskymi a komunálnymi voľbami.

Za správu týkajúcu sa európskych volieb zahlasovalo 500 poslancov, 143 bolo proti a deviati sa hlasovania zdržali. Správa týkajúca sa komunálnych volieb bola prijatá 504 hlasmi, proti bolo 79 poslancov a 69 sa hlasovania zdržalo.

Poslanci žiadajú zrušenie ustanovení o výnimkách, ktoré umožňujú členskému štátu obmedziť volebné práva štátnych príslušníkov iných krajín EÚ, ak predstavujú viac ako 20 percent všetkých občanov EÚ s pobytom na jeho území. Podľa poslancov by sa mala odstrániť aj možnosť vyhradiť si najvyššie pozície miestnej samosprávy pre vlastných štátnych príslušníkov.

Zákonodarcovia ďalej požadujú záväzné pravidlá týkajúce sa systému proaktívnej registrácie voličov (hneď, ako sa občan zaregistruje na pobyt v inej krajine EÚ) a informácií o volebných právach a lehotách, ktoré majú byť ponúknuté novo zaregistrovaným rezidentom z krajín EÚ v úradnom jazyku Únie, ktorým hovoria. Nové pravidlá by sa mali týkať aj uplatňovania rovnakých noriem na všetkých občanov EÚ, či už štátnych príslušníkov krajiny, alebo z iného členského štátu, ktorí chcú kandidovať vo voľbách.

Parlament vyzval členské štáty, aby zraniteľným skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutím a duševnými chorobami uľahčili uplatňovanie ich volebných práv. Poslanci podporujú alternatívy k osobnému hlasovaniu v podobe hlasovania prostredníctvom pošty, predbežného hlasovania, hlasovania cez splnomocnenca a online hlasovania.

Rada EÚ (členské štáty) teraz musí rozhodnúť, ako zmeniť pravidlá, a to jednomyseľne po porade s europarlamentom.

Na základe údajov z roku 2020 sa podiel občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu a na ktorých sa vzťahuje právo voliť, výrazne líši medzi krajinami. Na prvom mieste je Luxembursko so 40,4 percenta ľudí s občianstvom inej krajiny EÚ, zatiaľ čo Poľsko (0,09 percenta) je posledné. Na Cypre, v Írsku, Belgicku, Rakúsku a na Malte sa tento podiel pohybuje od sedem do 14 percent voličov.

(tasr)

Minúta  |  

V Poľskom rezorte diplomacie už nepôsobia žiadni absolventi moskovskej školy MGIMO

V poľských diplomatických službách nezostal už ani jeden absolvent Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). Všetci zamestnanci, ktorí vyštudovali túto univerzitu, boli buď v dôchodkovom veku, alebo "jednoducho odišli", povedal poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau v rozhovore pre utorňajšie vydanie denníka Gazeta Polska Codzienna.

Tento stav nastal pred asi dvomi mesiacmi. "Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov bol investíciou do aktivít ruského imperializmu. Toto bola súčasť sovietskej takzvanej mäkkej sily. Absolventi mali slúžiť ráciu tohto impéria," citujú noviny ministra, ktorý doplnil, že sovietsky a neskôr ruský štát chcel prostredníctvom absolventov MGIMO presadzovať svoje záujmy.

"Podarilo sa nám uzavrieť veľmi dôležitý proces, ktorý je súčasťou dekomunizácie v najširšom zmysle. Začalo sa to lustračnými zákonmi," povedal Rau.

Ďalej uviedol, že zo zákona o zahraničnej službe a výkladov stanovísk bezpečnostných zložiek nevyplýva, že by existovala nejaká súvislosť medzi absolvovaním štúdia na MGIMO a službou sovietskemu alebo ruskému štátu ako špión alebo agent.

Absolvovanie univerzity však môže byť spojené s nadviazaním profesionálnych, spoločenských alebo dokonca rodinných väzieb.

"Existuje preto predpoklad, že takáto osoba mohla byť úmyselne a vedome alebo úplne nevedome zneužitá cudzou spravodajskou službou. Takýto predpoklad je o to silnejší, že NATO definuje Rusko nie ako partnera, ale ako zásadnú hrozbu. Máme do činenia s hybridnou vojnou, ktorá trvá už mnoho rokov," vyhlásil Rau v rozhovore pre spravodajský web Niezaležna.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo financií: <strong>Debaty o zmene rozpočtových pravidiel EÚ dávajú za pravdu Slovensku</strong>

Ministri financií EÚ (Ecofin) v utorok v Bruseli hovorili o revízii rámca hospodárskeho riadenia a venovali sa aj hospodárskym a finančným dôsledkom ruskej agresie voči Ukrajine. Slovensko podporuje všetky druhy pomoci, ktoré EÚ ukrajinskej strane poskytuje, uviedol štátny tajomník Ministerstva financií SR Ľuboš Jančík.

Ďalšími bodmi rokovaní boli implementácia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) v rámci plánu obnovy a príprava zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G20.

Jančík za najdôležitejšie považuje debaty o rekonštrukcii rozpočtových pravidiel EÚ. "Potvrdilo sa to, že my sme sa už koncom roku 2021 vybrali správnou cestou, lebo tie pravidlá, ktoré teraz navrhuje Európska komisia, sme my už v decembri 2021 prijali v takzvaných výdavkových limitoch. Okrem iného sme zaviedli aj strednodobý rozpočtový rámec, čiže aby rozpočet bol záväzný nielen na jeden rok, ale na štyri roky," vysvetlil. O tomto návrhu eurokomisie sa bude diskutovať aj v marci na ďalšom zasadnutí Ecofinu.

Jančík dodal, že v Bruseli tlmočil veľkú podporu všetkým snahám, ktoré hovoria o tom, že treba sprísniť sankcie EÚ voči Rusku a zvýšiť pomoc Ukrajine. "V tomto vyjadrujem politický súhlas so zaradením Ruska na čierny zoznam daňových rajov. Rusko prestalo spolupracovať a nedodávalo potrebné informácie. A, samozrejme, aj z toho dôvodu, že je agresorom na Ukrajine, tak sme pristúpili k tomuto rozhodnutiu," uviedol.

V podobnom duchu sa o zaradení Ruska na zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií vyslovil aj český minister financií Zbyněk Stanjura. "Správam z Ruska sa nedá vôbec veriť. My nie sme schopní ani nezávisle overiť, či tie informácie, ktoré oni publikujú o inflácii či ekonomickom raste, o platobnom styku a podobne, sú vierohodné a relevantné," uviedol Stanjura a potvrdil, že toto rozhodnutie EÚ má bezprostrednú súvislosť s ruskou vojnou na Ukrajine.

Stančík spresnil, že rovnako v marci sa budú ministri financií viac zaoberať aj opatreniami eurokomisie voči americkému zákonu o ochrane investícií. Podľa jeho slov pozícia Slovenska voči pripravovaným návrhom o dočasnom uvoľnení pravidiel štátnej pomoci je zatiaľ "opatrná".

"Budeme presadzovať také opatrenia, ktoré nepovedú k zatváraniu podnikov u nás z dôvodu, že v Spojených štátoch sa prijala triáda zákonov na zníženie inflácie. Tá je svojská tým, že tlačením peňazí do ekonomiky chcú znižovať infláciu. Takéto opatrenie môžu priniesť skôr opačný efekt," opísal situáciu.

Dodal, že Slovensko podporí také pravidlá, ktoré nebudú poškodzovať trh na Slovensku a nepovedú k zbytočnej súťaživosti medzi členmi EÚ a medzi EÚ a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor

Moldavsko v utorok dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor. Oznámila to tamojšia letecká spoločnosť Air Moldova, na ktorú sa odvolávajú agentúry Reuters a AFP.

"Vážení cestujúci, v tomto okamihu je vzdušný priestor Moldavskej republiky uzatvorený. Čakáme na obnovenie letov," uviedli aerolínie Air Moldova na Facebooku s tým, že ďalšie informácie poskytnú neskôr.

Prišlo k tomu v čase zvyšujúceho sa napätia medzi Kišiňovom a Moskvou. Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok varovala, že Rusko plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať a prevziať v nej moc.

Rusko v utorok tieto obvinenia poprelo. Spojené štáty však uviedli, že ide o "hlboko znepokojivé" správy, aj keď zatiaľ neboli nezávisle overené.

Sanduová hovorí, že na plány Ruska, ktoré údajne počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom alebo dokonca s braním rukojemníkov, ju upozornili partneri zo susednej Ukrajiny.

Moldavská prezidentka opakovane vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.