Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH vyzvalo poslancov, aby odmietli Matovičov návrh 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách

Mimoparlamentné KDH vyzvalo poslancov Národnej rady (NR) SR, aby odmietli návrh Igora Matoviča (OĽaNO) na odmenu 500 eur za účasť v tohtoročných septembrových voľbách. Vyplýva to zo stanoviska predsedu KDH Milana Majerského, ktoré TASR poskytla hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

"Podľa nášho názoru ide o snahu kupovať voličov v čase, keď Slovensko nemá zaplatených učiteľov, zdravotníkov, a rozdávať len tak 500 eur za účasť v tohtoročných voľbách je nezodpovedný a populistický krok, ktorý ešte viac zadlží štát. Zárukou vysokej účasti ľudí na voľbách je vyznávanie vysokej politickej kultúry, ku ktorej Igor Matovič rozhodne neprispel," uviedol Majerský.

Matovič do NR SR predložil novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá predpokladá za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách odmenu 500 eur pre voliča. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci už možno čoskoro nebudú platiť roamingové poplatky pri cestách do Únie

Európska komisia v utorok prijala návrh na začlenenie roamingu do dohody Európskej únie (EÚ) o pridružení s Ukrajinou.

Ukrajinskí občania sa tak priblížili k tomu, aby v budúcnosti už nemuseli platiť žiadne ďalšie poplatky za používanie svojich mobilných telefónov pri cestovaní v EÚ, pričom cestujúci prichádzajúci z EÚ by mali mať pri návšteve Ukrajiny rovnaké práva.

Ako referuje oficiálny web Európskej komisie, začlenenie Ukrajiny do oblasti voľného roamingu EÚ je jedným z kľúčových opatrení revidovaného prioritného akčného plánu.

(sita)

Minúta  |  

Európska únia pridala Rusko na zoznam daňových rajov

Európska únia (EÚ) zaradila Rusko na svoj zoznam „nespolupracujúcich jurisdikcií v oblasti daní“. Rada Európskej únie to oznámila v utorkovom vyhlásení, informuje spravodajský portál CNN.

Rusko na zoznam pridali v súvislosti s novou legislatívou, ktorú Kremeľ prijal v roku 2022 a je „v rozpore s kritériami dobrej daňovej správy“ uvedenými v kódexe správania EÚ.

Rusko tiež podľa Rady „nesplnilo svoj záväzok riešiť škodlivé aspekty osobitného režimu pre medzinárodné holdingové spoločnosti“, pričom dialóg s Ruskom o zdaňovaní sa po jeho invázii na Ukrajinu zastavil.

Zoznam, ktorý prvý raz vytvorili v roku 2017, v súčasnosti obsahuje celkovo 16 jurisdikcií. Jeho cieľom je podľa EÚ „prispieť k pokračujúcemu úsiliu o podporu dobrej správy v oblasti daní na celom svete“.

Na zozname nespolupracujúcich jurisdikcií sú momentálne aj Americká Samoa, Anguilla, Bahamy, Britské Panenské ostrovy, Kostarika, Fidži, Guam, Marshallove ostrovy, Palau, Panama, Samoa, Trinidad a Tobago, ostrovy Turks a Caicos, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu.

(sita)

Minúta  |  

Rumunsko vo svojom vzdušnom priestore zaznamenalo podozrivý balón

Monitorovací systém rumunských vzdušných síl zaznamenal nad juhovýchodom Rumunska lietajúci objekt, ktorý sa javil ako meteorologický balón. V utorok to oznámilo rumunské ministerstvo obrany, informuje správa agentúry Reuters.

Do oblasti vzlietli desať minút po upozornení systému dve stíhačky MiG-21, ktoré však prítomnosť objektu vo vzdušnom priestore nedokázali potvrdiť, uviedol rezort obrany. Dodal, že balón letel v nadmorskej výške 11-tisíc metrov.

V uplynulých dňoch boli tri neidentifikované objekty zaznamenané a následne zostrelené v severoamerickom vzdušnom priestore: v nedeľu nad Hurónskym jazerom na severovýchode USA, v sobotu nad severnou Kanadou a v piatok nad Aljaškou. Pred dvoma týždňami zostrelili americké vzdušné sily nad Atlantickým oceánom veľký čínsky balón.
Washington sa domnieva, že balón, ktorý narušil vzdušný priestor USA Čína používala na špionáž. Peking tvrdí, že išlo o civilný balón používaný na meteorologické účely.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Republikánka Nikki Haleyová vyzýva Trumpa. Oznámila prezidentskú kandidatúru

Bývalá americká veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov (OSN) a dvojnásobná guvernérka Južnej Karolíny Nikki Haleyová oznámila v utorok prezidentskú kandidatúru. Stala sa tak prvou významnou vyzývateľkou bývalého prezidenta Donalda Trumpa v boji o republikánsku nomináciu do budúcoročných prezidentských volieb.

Oznámenie, ktoré zverejnila prostredníctvom videa, predstavuje obrat v smerovaní bývalej členky Trumpovho kabinetu, ktorá sa ešte pred dvoma rokmi vyjadrila, že sa nebude uchádzať o prezidentskú nomináciu v roku 2024, ak tak spraví jej bývalý šéf. V posledných niekoľkých mesiacoch však od tohto postoja ustúpila, odvolávajúc sa okrem iného na ekonomické problémy krajiny a potrebu „generačnej výmeny“, odkazujúc na Trumpových 76 rokov.

„Toto by ste o mne mali vedieť. Netolerujem tyranov. A keď sa im vzopriete, bolí ich to viac, ak máte opätky,“ hovorí Haley vo videu oznamujúcom kandidatúru.

Päťdesiatjedenročná Haley je prvou z dlhého zoznamu republikánov, ktorí by mali podľa očakávania v nadchádzajúcich mesiacoch ohlásiť kampaň. Ďalšími by mali byť podľa agentúry AP floridský guvernér Ron DeSantis, bývalý viceprezident Mike Pence, bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo alebo senátor Tim Scott z Južnej Karolíny.

Rodáčka z Bambergu v Južnej Karolíne si počas svojho pôsobenia na poste guvernérky vybudovala reputáciu ako líderka priateľská k podnikateľom, ktorá sa sústredila na pritiahnutie významných firiem do štátu. Celonárodnú pozornosť si vyslúžila reakciou na streľbu v Charlestone v roku 2015, ktorá zahŕňala aj odstránenie konfederačnej vlajky z priestorov Kapitolu v Columbii.

Napriek tomu, že v boji o republikánsku nomináciu v roku 2016 podporila floridského senátora Marca Rubia, Trump jej po víťazstve vo voľbách ponúkol miesto vo svojom kabinete na poste veľvyslankyne pri OSN. Zotrvala tam dva roky a na rozdiel od mnohých ďalších, ktorých Trump menoval na rôzne posty, nikdy sa nedostala do verejného sporu s prezidentom.

https://standard.sk/314535/republikanka-nikki-haley-sa-bude-zrejme-uchadzat-o-nominaciu-do-prezidentskych-volieb-usa-v-roku-2024/

Kritizovala však Trumpovo správanie pred a počas útoku jeho priaznivcov na Kapitol 6. januára 2021. Deň po násilnostiach sa vyjadrila, že „jeho skutky od volebného dňa bude história veľmi tvrdo súdiť“.

(sita)

Minúta  |  

Europarlament schválil zákaz predaja nových áut na fosílne palivá od roku 2035

Európsky parlament (EP) v utorok definitívne schválil zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 s cieľom dostať ich z ciest do polovice storočia. Informuje o tom správa AFP.

Členské štáty Európskej únie (EÚ) už príslušnú legislatívu schválili a teraz ju odsúhlasil aj EP. A to aj napriek odporu konzervatívnych poslancov, najväčšej skupiny v Európskom parlamente.

Stúpenci zákona argumentujú, že európskym výrobcom automobilov poskytne jasný časový rámec prechodu na výrobu elektrických vozidiel s nulovými emisiami. A podporí tiež investície v rámci boja s konkurenciou z Číny a USA. Okrem toho zákaz predaja áut so spaľovacími motormi podporí aj ambiciózny plán EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou ekonomikou.

Oponenti zákazu však tvrdia, že ani európsky priemysel, ani mnohí motoristi nie sú pripravení na také dramatické prerušenie výroby vozidiel so spaľovacím motorom, ktoré ohrozuje tiež státisíce pracovných miest.

Varovali tiež pred "efektom Havany", teda predlžovaním využívania starších áut so spaľovacími motormi s vyššími emisiami po zákaze predaja nových vozidiel, pretože si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpu drahého elektromobilu.

Poukázali aj na to, že batérie pre elektromobily vyrábajú zahraniční konkurenti, ako sú Čína a USA, ale podpredseda EK Frans Timmermans uviedol, že vďaka investíciám s podporou EÚ sa európska produkcia zvýši.

Automobily sa v súčasnosti podieľajú približne 15 percent na všetkých emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Únii a doprava predstavuje približne štvrtinu (25 percent).

Vlani v októbri sa členské štáty EÚ, Európska komisia a vyjednávači parlamentu dohodli na návrhu znížiť do roku 2035 emisie CO2 z nových áut v Európe na nulu. V praxi to znamená zastavenie predaja nových benzínových a naftových áut, ľahkých úžitkových vozidiel a hybridov v bloku k tomuto dátumu v prospech čisto elektrických vozidiel.

Automobilový gigant Nemecko a konzervatívni poslanci EP sa obávajú bremena, ktoré predstavuje prestavba automobiliek a rekvalifikácia zamestnancov, keďže zahraniční rivali majú voľnejšie ciele.

Ale samotný európsky automobilový priemysel neloboval tvrdo proti zákonu, pričom mnohé firmy sa už pretekajú o to, kto sa stane významným výrobcom elektrických vozidiel.

Odkedy zákon začal svoju cestu legislatívnym procesom v EÚ, USA predstavili vlastný plán dotácií na "zelenú" transformáciu svojho priemyslu, v rámci ktorého budú môcť čerpať výhody len domáci výrobcovia. To vyvolalo obavy v Európe, že americkí rivali odčerpajú investície a pracovné miesta vo výrobe elektrických vozidiel a batérií.

V súčasnosti je približne dvanásť percent nových áut predaných v EÚ elektrických, pričom spotrebitelia sa postupne vzdávajú áut so spaľovacími motormi vzhľadom na čoraz prísnejšie normy a vyššie ceny palív.
Čína, najväčší automobilový trh na svete, chce, aby do roku 2035 tvorili aspoň polovicu všetkých nových áut v krajine elektromobily, plug-in hybridy alebo autá na vodíkový pohon.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.