Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci odmietli Čepčekov návrh na obmedzenie prístupu k interrupciám

Návrh nezaradeného poslanca Martina Čepčeka týkajúci sa interrupcií v stredu poslanci Národnej rady neposunuli do druhého čítania. Za návrh hlasovalo 50 poslancov, 40 bolo proti, 41 sa zdržalo, dvaja nehlasovali a 17 poslancov bolo neprítomných.

Čepček navrhoval povinne zakotviť obrazový záznam zo sonografického vyšetrenia medzi informácie poskytované pri umelom prerušení tehotenstva. Lekár by bol povinný ukázať žene na monitore aktuálne zábery zo sonografického vyšetrenia a vysvetliť jej, čo je na monitore vidieť. Cieľom malo byť to, aby žena dostala vizuálnu informáciu o vývojovom štádiu embrya alebo plodu, ktorého vývoj má byť ukončený.

Ak by to bolo technicky možné, musel by lekár sprístupniť aj zvuk tlkotu srdca plodu a žene bezplatne odovzdať výtlačok záznamu sonografického vyšetrenia. Čepček chcel presadiť aj zákaz reklamy umelého prerušenia tehotenstva. Za porušenie tohto zákazu navrhoval zaviesť pokutu vo výške do 66 400 eur. Poslankyňa strany Sloboda a Solidarita (SaS) Jana Bittó Cigániková na sociálnu sieť po hlasovaní napísala, že dnes v pléne zastavili v poradí už 21. návrh, ktorý mal obmedziť prístup žien k interrupciám.

Martinovi Čepčekovi neprešli už v máji 2022 tri novely zákona o interrupciách. V januári 2023 predložil návrh, ktorým chcel legislatívne ukotviť, že umelé ukončenie tehotenstva potratom sa môže vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch, a to v prípade ohrozenie života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Pri ťažkom poškodení dieťaťa by sa však interrupcia mohla vykonať len vtedy, ak tehotenstvo nepresiahlo 24 týždňov a po znásilnení by nesmelo presiahnuť 12 týždňov. Ani tento Čepčekov návrh plénum neposunulo do druhého čítania.

Plénum odmietlo aj ďalší Čepčekov návrh, ktorým chcel, aby sa neuplatnilo zvýšenie platu ústavných činiteľov. Pri určovaní platu poslancov, prezidenta, členov vlády či verejného ochrancu práv by sa podľa návrhu vychádzalo z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2021. Predpokladala to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Plénum odmietlo aj ďalší návrh, ktorým chcel Čepček meniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

Poslanci neposunuli do druhého čítania ani novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú takisto predložil Čepček. Navrhoval, aby sa sadzba poistného na starobné poistenie mohla znížiť o 0,5 percenta na každé nezaopatrené dieťa.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Prigožin oznámil, že založil troliu farmu, ktorá zasahovala do volieb v USA

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok priznal, že založil a financoval spoločnosť, ktorá zasahovala v roku 2016 do volieb v Spojených štátoch. Washington ju označuje za "ruskú troliu farmu". TASR o tom píše podľa správy denníka The Guardian.

Prigožin, ktorý je blízkym spojencom Vladimira Putina, už v novembri pripustil, že zasahoval do amerických volieb. V najnovšom vyjadrení však zmienil svoje konkrétne napojenie na ruskú agentúru pre výskum internetu (IRA) so sídlom v Petrohrade. IRA býva obviňovaná zo zasahovania do volieb v USA aj iných západných krajinách.

,,Vymyslel som ju, vytvoril som ju a dlho som ju aj riadil," uviedol Prigožin v utorňajšom vyhlásení na sociálnych sieťach o tejto agentúry. Podľa vlastných slov ju nielen financoval. ,,Vytvorená bola, aby chránila ruský informačný priestor pred bohorovnou a agresívnou protiruskou propagandou," dodal.

Prigožin je známy vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom aj pod prezývkou Putinov kuchár. Aj vďaka tomu sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz viac zasahuje aj do politiky.

Ešte donedávna sa pritom držal v ústraní. V septembri sa však priznal k založeniu žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá pôsobí v Sýrii, viacerých afrických krajinách a tiež v súčasných bojoch na Ukrajine. Práve do bojov na Ukrajinu zároveň v ostatnom čase osobne verboval žoldnierov aj v ruských väzniciach.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko opäť otvorilo svoj vzdušný priestor

Moldavsko po dočasnom uzavretí v utorok opäť otvorilo svoj vzdušný priestor. Informuje o tom spravodajský web CNN.

Úrad civilného letectva v krajine uviedol, že vzdušný priestor uzavreli „s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu civilného letectva“, a dodal, že ďalšie podrobnosti zverejní neskôr.

Národný dopravca Air Moldova v utorok ráno na Facebooku avizoval, že „letový poriadok prejde zmenami“. Spoločnosť však neuviedla bližšie informácie.

Moldavská prezidentka Maia Sandu v pondelok obvinila Rusko z toho, že plánuje využiť sabotérov na destabilizáciu Moldavska. Podobne sa pár dní predtým vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(sita)

Minúta  |  

KDH vyzvalo poslancov, aby odmietli Matovičov návrh 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách

Mimoparlamentné KDH vyzvalo poslancov Národnej rady (NR) SR, aby odmietli návrh Igora Matoviča (OĽaNO) na odmenu 500 eur za účasť v tohtoročných septembrových voľbách. Vyplýva to zo stanoviska predsedu KDH Milana Majerského, ktoré TASR poskytla hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

"Podľa nášho názoru ide o snahu kupovať voličov v čase, keď Slovensko nemá zaplatených učiteľov, zdravotníkov, a rozdávať len tak 500 eur za účasť v tohtoročných voľbách je nezodpovedný a populistický krok, ktorý ešte viac zadlží štát. Zárukou vysokej účasti ľudí na voľbách je vyznávanie vysokej politickej kultúry, ku ktorej Igor Matovič rozhodne neprispel," uviedol Majerský.

Matovič do NR SR predložil novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá predpokladá za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách odmenu 500 eur pre voliča. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci už možno čoskoro nebudú platiť roamingové poplatky pri cestách do Únie

Európska komisia v utorok prijala návrh na začlenenie roamingu do dohody Európskej únie (EÚ) o pridružení s Ukrajinou.

Ukrajinskí občania sa tak priblížili k tomu, aby v budúcnosti už nemuseli platiť žiadne ďalšie poplatky za používanie svojich mobilných telefónov pri cestovaní v EÚ, pričom cestujúci prichádzajúci z EÚ by mali mať pri návšteve Ukrajiny rovnaké práva.

Ako referuje oficiálny web Európskej komisie, začlenenie Ukrajiny do oblasti voľného roamingu EÚ je jedným z kľúčových opatrení revidovaného prioritného akčného plánu.

(sita)

Minúta  |  

Európska únia pridala Rusko na zoznam daňových rajov

Európska únia (EÚ) zaradila Rusko na svoj zoznam „nespolupracujúcich jurisdikcií v oblasti daní“. Rada Európskej únie to oznámila v utorkovom vyhlásení, informuje spravodajský portál CNN.

Rusko na zoznam pridali v súvislosti s novou legislatívou, ktorú Kremeľ prijal v roku 2022 a je „v rozpore s kritériami dobrej daňovej správy“ uvedenými v kódexe správania EÚ.

Rusko tiež podľa Rady „nesplnilo svoj záväzok riešiť škodlivé aspekty osobitného režimu pre medzinárodné holdingové spoločnosti“, pričom dialóg s Ruskom o zdaňovaní sa po jeho invázii na Ukrajinu zastavil.

Zoznam, ktorý prvý raz vytvorili v roku 2017, v súčasnosti obsahuje celkovo 16 jurisdikcií. Jeho cieľom je podľa EÚ „prispieť k pokračujúcemu úsiliu o podporu dobrej správy v oblasti daní na celom svete“.

Na zozname nespolupracujúcich jurisdikcií sú momentálne aj Americká Samoa, Anguilla, Bahamy, Britské Panenské ostrovy, Kostarika, Fidži, Guam, Marshallove ostrovy, Palau, Panama, Samoa, Trinidad a Tobago, ostrovy Turks a Caicos, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.