Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí zemetrasení v Turecku a Sýrii presiahol 40-tisíc

Počet obetí zemetrasení v turecko-sýrskom pohraničí spred týždňa presiahol 40-tisíc. Len v Turecku zomrelo 35 418 ľudí, vyplýva z aktuálnych údajov, ktoré v utorok večer oznámil prezident Recep Tayyip Erdogan.

Zo Sýrie dosiaľ hlásili viac ako 5 900 mŕtvych, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

Počtom obetí ide o najhoršiu takúto pohromu od založenia Tureckej republiky pred 100 rokmi, uviedla agentúra AP s tým, že pri mohutných otrasoch zeme v provincii Erzincan zahynulo v roku 1939 okolo 33-tisíc ľudí.

Erdogan po päťhodinovom zasadnutí vlády v sídle tureckej civilnej ochrany dodal, že v dôsledku zemetrasení z minulého týždňa utrpelo zranenia vyše 105-tisíc ľudí. Približne 1,6 milióna obyvateľov žije v núdzovom ubytovaní a okolo 600-tisíc ľudí z postihnutého regiónu evakuovali alebo z neho sami odišli.

Prvé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 nastalo nastalo v pondelok 6. februára skoro ráno. Niekoľko hodín neskôr nasledovali druhé silné otrasy zeme s magnitúdou 7,5. Turecké úrady registrujú odvtedy viac ako 2 400 dotrasov.

Nádeje na nájdenie ďalších živých ľudí pod troskami sú čoraz menšie. Turecké médiá však informovali, že tento utorok zachránili spod zrútených budov sedem osôb.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) potrebuje v Turecku a Sýrii humanitárnu pomoc okolo 26 miliónov ľudí.

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok večer oznámil, že svetová organizácia vyzýva na poskytnutie 397 miliónov dolárov na pomoc postihnutým obyvateľom Sýrie. Podobná výzva pre Turecko sa očakáva v krátkom čase.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko znovu otvorilo svoj vzdušný priestor

Moldavsko v utorok po vyše dvoch hodinách znovu otvorilo svoj vzdušný priestor. Tamojšie úrady ho dočasne uzavreli z bezpečnostných dôvodov v čase narastajúceho napätia medzi Kišiňovom a Moskvou. TASR informuje podľa agentúry AFP.

,,Vzdušný priestor Moldavska bol 14. februára od 11.24 h (10.24 h SEČ) dočasne uzavretý s cieľom zabezpečiť tak bezpečnosť a ochranu civilného letectva... O 14.47 h (13.47 h SEČ) bol vzdušný priestor znovu otvorený," uviedol moldavský úrad civilného letectva. O dočasnom zatvorení vzdušného priestoru krajiny súčasne informovala aj moldavská letecká spoločnosť Air Moldova.

AFP uvádza, že moldavské noviny v utorok informovali o ,,zahraničnom drone", ktorý ,,lietal bez povolenia".

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok varovala, že Rusko plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať a prevziať v nej moc. Sanduová tvrdila, že na plány Moskvy ju upozornili partneri zo susednej Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že Kyjev odhalil plán ruských tajných služieb ,,na zničenie Moldavska". O niekoľko dní neskôr moldavská vláda podala demisiu. Samotná Sanduová, ktorej krajina hraničí s Ukrajinou, opakovane vyjadrila obavy zo zámerov Ruska aj z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko.

Rusko v utorok obvinenie z plánov na destabilizáciu Moldavska poprelo. Ruská diplomacia takéto tvrdenia označila za ,,úplne nepodložené".

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka prijala poverovacie listiny nového veľvyslanca Ukrajiny

Ukrajina bude mať na Slovensku nového veľvyslanca Myroslava Myronovyča Kastrana. Na sociálnej sieti o tom informovala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá v utorok prijala jeho poverovacie listiny.

Kastran doposiaľ pôsobil na oddelení štátneho protokolu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí a ešte predtým zastával funkciu ukrajinského konzula v New Yorku v Spojených štátoch.

Jeho predchodcu na Slovensku Jurija Mušku odvolal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj z funkcie vlani koncom júna. Muška bol veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku od januára 2017.

(tasr)

Minúta  |  

Holandský minister o možnom nasadení Patriotu v SR: Požiadavky riešime otvorene

Holandsko je limitované počtom batérií systému protivzdušnej obrany Patriot a zároveň musí riešiť aj požiadavky Ukrajiny. Trvá však na svojom záväzku výrazne sa podieľať na ochrane východného krídla NATO. Uviedol to v utorok holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v odpovedi na otázku TASR, či je Holandsko pripravené v prípade potreby opätovne poskytnúť Slovensku systém protivzdušnej obrany Patriot aj v súvislosti s úvahami, že tento systém dodá Ukrajine.

,,Zakaždým, keď dostaneme požiadavku, postavíme sa k tomu otvorene a iniciatívne," pokračoval Hoekstra. Ako ďalej vysvetlil, vojenská technika si vyžaduje obnovu a personál rotáciu.

,,Zároveň si uvedomujeme, že je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme zaistili bezpečnosť územia NATO a taktiež pomohli Ukrajine," zdôraznil.

Holandsko stiahlo svoju batériu systému Patriot zo Slovenska v októbri. Nasadená bola od minulej jari po ruskej invázii na Ukrajinu.

Ako pripomenul Hoekstra, Holandsko má svojich vojakov v Litve, ale aj v Rumunsku a jeho stíhačky hliadkujú vo vzdušnom priestore Poľska. Potvrdil, že holandské stíhačky v Poľsku v noci na utorok vzlietli k formácii ruských vojenských lietadiel blížiacich sa k vzdušnému priestoru NATO z ruskej Kaliningradskej oblasti.

Holandský minister vo videohovore so slovenskými novinármi ďalej zdôraznil dôležitosť sankcií proti Rusku a potrebe ich sprísnenia. Nedávno mu vraj istý vysokopostavený dôstojník spravodajských služieb z inej krajiny potvrdil, že súčasné ,,sankcie Rusko bolia ako čert".

Poukázal, že niektoré sektory v Rusku zatiaľ neboli zasiahnuté sankciami. ,,Vidíme, že dochádza v značnej miere k obchádzaniu sankcií cez tretie krajiny," upozornil. Vyzdvihol tiež potrebu jednoty členských krajín EÚ ohľadne sankčnej politiky.

Nepredpokladá však skorý koniec vojny na Ukrajine a vyzýva na pokračovanie vojenskej pomoci Kyjevu. ,,Ak by sme zastavili dodávky zbraní, všetko, čo sme doteraz urobili, by bolo márne. Nemám totiž žiadne ilúzie, čo by sa potom na bojiskách stalo," vyhlásil.

Odmietol sa vyjadriť ku konkrétnym plánovaným dodávkam zbraní. ,,Avšak vo všeobecnosti poviem, že neexistuje žiadne tabu," uviedol s tým, že jednotlivé požiadavky Ukrajiny o vojenskú pomoc vyhodnocuje Holandsko v spolupráci so svojimi partnermi.

Ukrajina v júni 2022 dostala od EÚ štatút kandidátskej krajiny a podľa Hoekstru to má pozitívny vplyv na jej morálku. Zdôraznil však potrebu udržania súčasnej úrovne pravidiel v Európskej únii, aj keď pre ašpirantské krajiny nebude v najbližších rokoch jednoduché splniť ich.

,,Som proti rozrieďovaniu kritérií. Nebolo by to v dlhodobom záujme EÚ a v konečnom dôsledku ani ašpirantských krajín," dodal holandský minister.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičov návrh je vrchol populizmu, na podporu SaS môže zabudnúť, vyjadril sa Gröhling

Návrh Igora Matoviča (OĽANO) dať za účasť v septembrových voľbách do Národnej rady (NR) SR odmenu 500 eur, je vrchol populizmu a korupcia. Na podporu SaS môže zabudnúť. Uviedol to podpredseda SaS a poslanec Branislav Gröhling.

,,Všetci vidíme, že je to jasná volebná korupcia, on nás presviedča, že to tak nie je," podotkol s tým, že Matovič by už nemal predkladať žiadne návrhy. Podľa Gröhlinga líder OĽANO každým dňom potvrdzuje, že sa s ním nedá vládnuť.

Matovič do NR SR predložil novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá predpokladá za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách odmenu 500 eur pre voliča. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci odmietli Čepčekov návrh na obmedzenie prístupu k interrupciám

Návrh nezaradeného poslanca Martina Čepčeka týkajúci sa interrupcií v stredu poslanci Národnej rady neposunuli do druhého čítania. Za návrh hlasovalo 50 poslancov, 40 bolo proti, 41 sa zdržalo, dvaja nehlasovali a 17 poslancov bolo neprítomných.

Čepček navrhoval povinne zakotviť obrazový záznam zo sonografického vyšetrenia medzi informácie poskytované pri umelom prerušení tehotenstva. Lekár by bol povinný ukázať žene na monitore aktuálne zábery zo sonografického vyšetrenia a vysvetliť jej, čo je na monitore vidieť. Cieľom malo byť to, aby žena dostala vizuálnu informáciu o vývojovom štádiu embrya alebo plodu, ktorého vývoj má byť ukončený.

Ak by to bolo technicky možné, musel by lekár sprístupniť aj zvuk tlkotu srdca plodu a žene bezplatne odovzdať výtlačok záznamu sonografického vyšetrenia. Čepček chcel presadiť aj zákaz reklamy umelého prerušenia tehotenstva. Za porušenie tohto zákazu navrhoval zaviesť pokutu vo výške do 66 400 eur. Poslankyňa strany Sloboda a Solidarita (SaS) Jana Bittó Cigániková na sociálnu sieť po hlasovaní napísala, že dnes v pléne zastavili v poradí už 21. návrh, ktorý mal obmedziť prístup žien k interrupciám.

Martinovi Čepčekovi neprešli už v máji 2022 tri novely zákona o interrupciách. V januári 2023 predložil návrh, ktorým chcel legislatívne ukotviť, že umelé ukončenie tehotenstva potratom sa môže vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch, a to v prípade ohrozenie života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Pri ťažkom poškodení dieťaťa by sa však interrupcia mohla vykonať len vtedy, ak tehotenstvo nepresiahlo 24 týždňov a po znásilnení by nesmelo presiahnuť 12 týždňov. Ani tento Čepčekov návrh plénum neposunulo do druhého čítania.

Plénum odmietlo aj ďalší Čepčekov návrh, ktorým chcel, aby sa neuplatnilo zvýšenie platu ústavných činiteľov. Pri určovaní platu poslancov, prezidenta, členov vlády či verejného ochrancu práv by sa podľa návrhu vychádzalo z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2021. Predpokladala to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Plénum odmietlo aj ďalší návrh, ktorým chcel Čepček meniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

Poslanci neposunuli do druhého čítania ani novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú takisto predložil Čepček. Navrhoval, aby sa sadzba poistného na starobné poistenie mohla znížiť o 0,5 percenta na každé nezaopatrené dieťa.

(sita, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.