Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin: Rusko vystúpilo z Európskeho súdu pre ľudské práva pre jeho čoraz väčšiu politickú zaujatosť

Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží ospravedlniť vystúpenie Ruska z Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) tým, že táto inštitúcia je politicky čoraz zaujatejšia. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Putin podľa ruských médií v utorok na výročnom stretnutí ruských sudcov povedal, že ,,jednotlivé rozsudky ESĽP majú otvorene politický charakter". V uplynulom čase to podľa neho nadobudlo až ,,neúnosný charakter".

,,Predpojatosť a zaujatosť, nech sú akokoľvek odôvodnené, sú pre súdny systém v každom prípade absolútne neprijateľné," povedal Putin.

Rusko bolo pre vojenskú agresiu voči Ukrajine minulý rok vylúčené z Rady Európy. Rozlohou najväčšia krajina sveta preto nie je ani členom európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho dodržiavanie zabezpečuje ESĽP.

Na súde však napriek tomu dobieha niekoľko tisíc konaní proti Moskve. Kremeľ však už oznámil, že týmito rozsudkami sa nebude riadiť. V minulosti ESĽP v mnohých prípadoch odsúdil Rusko na zaplatenie odškodného za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Moskvu rozhorčili najmä rozsudky týkajúce sa korporácie Jukos a disidenta Alexeja Navaľného, ktorým súd so sídlom v Štrasburgu priznal odškodné. V oboch prípadoch ESĽP skonštatoval politicky motivované rozsudky ruských súdov.

(tasr)
        Putin vyhlásil, že vystúpenie Ruska z ESĽP nespôsobí zhoršenie právnej situácie ruských občanov. Od začiatku invázie na Ukrajinu približne pred rokom sa však kritici sťažujú na výrazné sprísnenie represívnych zákonov. Mimoriadne tvrdo sú trestaní najmä odporcovia "špeciálnej vojenskej operácie", ako sa v Rusku oficiálne nazýva vojna na Ukrajine.

Minúta  |  

Ukrajinský minister obrany si po korupčnom škandále vybral troch nových námestníkov

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v utorok vymenoval troch nových námestníkov ako reakciu na nedávny korupčný škandál. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Podľa médií išlo o nákup potravín pre armádu za prehnane vysoké ceny. Jeden z Reznikovových námestníkov minulý mesiac po korupčnom obvinení odstúpil. Dvaja ďalší námestníci, Ivan Rusnak a Oleh Hajduk, boli v utorok odvolaní.

Predstavitelia Ukrajiny minulý týždeň zmenili pôvodné oznámenie, že nahradený bude aj samotný Reznikov.

Prvým námestníkom na ministerstve obrany bude generálporučík Olexandr Pavliuk, ktorý v prvých dňoch ruskej invázie krátko slúžil ako guvernér Kyjevskej oblasti.

Za nižšie postavených námestníkov si Reznikov vybral bývalého veľvyslanca v Kanade Andrija Ševčenka a odborníka na informačné technológie Vitalija Dejnehu, spoluzakladateľa mimovládnej organizácie, ktorá pomáha financovať armádu.

Ševčenko bude mať na starosti komunikáciu vo vlasti a v zahraničí a Dejneha digitálny rozvoj. Minister Reznikov na Facebooku označil toto odvetvie za ,,také... kde je Ukrajina schopná dosiahnuť prelom a môže vytvoriť nové celosvetové štandardy".

Reznikov verejne sľúbil reorganizáciu protikorupčného útvaru na ministerstve a spoluprácu s odborníkmi aj občianskymi aktivistami aby docielil transparentnosť.

Reznikov sa poďakoval Rusnakovi a Hajdukovi za ich službu a informoval, že zostávajú na ministerstve ako poradcovia.

(tasr)

Minúta  |  

V súboji o republikánsku nomináciu na prezidenta výrazne vedie Trump

Bývalý americký prezident Donald Trump podľa prieskumu verejnej mienky medzi registrovanými republikánmi výrazne vedie v súboji o republikánsku nomináciu na prezidentský úrad. Vyplýva to z prieskumu tlačovej agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos. Prezidentské voľby v USA budú v roku 2024.

Trumpovi vyjadrilo podporu v prieskume 43 percent registrovaných republikánskych voličov, pričom 31 percent podporilo guvernéra štátu Florida Rona DeSantisa.

Všeobecne sa očakáva, že DeSantis sa bude uchádzať o Biely domu, ale svoj zámer ešte neoznámil. Bývalému viceprezidentovi Mikeovi Penceovi, ktorý tiež zvažuje kandidatúru, vyjadrilo podporu 7 percent republikánov. Prieskum sa uskutočnil od 6. do 13. februára medzi 1 465 registrovanými republikánmi.

Iba 4 percentá hlasovali za bývalú guvernérku štátu Južná Karolína a niekdajšiu veľvyslankyňu USA pri OSN Nikki Haleyovú, ktorá oznámila kandidatúru v utorok. V rámci Republikánskej strany bude súperiť s exprezidentom Donaldom Trumpom, ktorý svoju kandidatúru oznámil vlani v novembri.

,,Je čas na novú generáciu vedenia - znovuobjaviť fiškálnu zodpovednosť, zabezpečiť naše hranice a posilniť našu krajinu, našu hrdosť a náš cieľ," povedala vo videu natočenom v meste Bamberg v Južnej Karolíne, kde sa narodila.

Haleyová (51) je bývalá guvernérka štátu Južná Karolína. Tvrdí, že dokáže oživiť Republikánsku stranu aj krajinu, ktorá podľa nej v uplynulých rokoch zišla z cesty. Chce tiež zjednotiť národ znervóznený rasovým napätím. Vo videoodkaze pripomenula, že je hrdou dcérou indických imigrantov.

Haleyová zároveň sľúbila, že v prípade zvolenia zaujme tvrdý postoj voči rivalom USA vo svete.

Kandidatúru na post prezidenta USA s najväčšou pravdepodobnosťou oznámia aj ďalší republikáni. Niektorí pozorovatelia špekulujú, že Haleyovej krok môže k oznámeniu kandidatúry podnietiť napríklad guvernéra Floridy Rona DeSantisa, či bývalého amerického viceprezidenta Mikea Pencea.

(tasr)

Minúta  |  

USA očakávajú jarnú ofenzívu Ukrajiny, vyhlásil Austin. Milley dodal, že Rusko je teraz globálnym vyvrheľom

Spojené štáty očakávajú, že Ukrajina podnikne ofenzívu proti ruským silám na jar tohto roka, uviedol v utorok americký minister obrany Lloyd Austin. Informácie priniesli agentúra Reuters a denník Guardian.

Svet si budúci týždeň pripomenie ,,pochmúrny míľnik" prvého výročia invázie Ruska na Ukrajinu, pripomenul Austin s tým, že Moskva spôsobila susednej krajine od 24. februára 2022 ,,rok tragédie a hrôzy".

Šéf Pentagónu hovoril na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. V jej rámci sa z iniciatívy USA schádzajú zástupcovia vyše 50 krajín podporujúcich Kyjev.

Kontaktná skupina podľa Austina predstavuje odmietnutie ,,vízie sveta chaosu" ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom bude podporovať sebaobranu Ukrajiny dlhodobo.

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že Rusko ,,strategicky, operačne a takticky" prehralo a na bojiskách na Ukrajine platí enormnú cenu za svoju agresiu.

Podľa Milleyho Putin prikázal napadnúť Ukrajinu v domnienke, že ju rýchlo porazí. ,,Mýlil sa. Ukrajine je stále slobodná. Je stále nezávislá. NATO a jeho koalícia nikdy neboli silnejší," vyhlásil americký generál. ,,Rusko je teraz globálnych vyvrheľom a svet inšpiruje ukrajinská odvaha a húževnatosť," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí zemetrasení v Turecku a Sýrii presiahol 40-tisíc

Počet obetí zemetrasení v turecko-sýrskom pohraničí spred týždňa presiahol 40-tisíc. Len v Turecku zomrelo 35 418 ľudí, vyplýva z aktuálnych údajov, ktoré v utorok večer oznámil prezident Recep Tayyip Erdogan.

Zo Sýrie dosiaľ hlásili viac ako 5 900 mŕtvych, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

Počtom obetí ide o najhoršiu takúto pohromu od založenia Tureckej republiky pred 100 rokmi, uviedla agentúra AP s tým, že pri mohutných otrasoch zeme v provincii Erzincan zahynulo v roku 1939 okolo 33-tisíc ľudí.

Erdogan po päťhodinovom zasadnutí vlády v sídle tureckej civilnej ochrany dodal, že v dôsledku zemetrasení z minulého týždňa utrpelo zranenia vyše 105-tisíc ľudí. Približne 1,6 milióna obyvateľov žije v núdzovom ubytovaní a okolo 600-tisíc ľudí z postihnutého regiónu evakuovali alebo z neho sami odišli.

Prvé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 nastalo nastalo v pondelok 6. februára skoro ráno. Niekoľko hodín neskôr nasledovali druhé silné otrasy zeme s magnitúdou 7,5. Turecké úrady registrujú odvtedy viac ako 2 400 dotrasov.

Nádeje na nájdenie ďalších živých ľudí pod troskami sú čoraz menšie. Turecké médiá však informovali, že tento utorok zachránili spod zrútených budov sedem osôb.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) potrebuje v Turecku a Sýrii humanitárnu pomoc okolo 26 miliónov ľudí.

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok večer oznámil, že svetová organizácia vyzýva na poskytnutie 397 miliónov dolárov na pomoc postihnutým obyvateľom Sýrie. Podobná výzva pre Turecko sa očakáva v krátkom čase.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko znovu otvorilo svoj vzdušný priestor

Moldavsko v utorok po vyše dvoch hodinách znovu otvorilo svoj vzdušný priestor. Tamojšie úrady ho dočasne uzavreli z bezpečnostných dôvodov v čase narastajúceho napätia medzi Kišiňovom a Moskvou. TASR informuje podľa agentúry AFP.

,,Vzdušný priestor Moldavska bol 14. februára od 11.24 h (10.24 h SEČ) dočasne uzavretý s cieľom zabezpečiť tak bezpečnosť a ochranu civilného letectva... O 14.47 h (13.47 h SEČ) bol vzdušný priestor znovu otvorený," uviedol moldavský úrad civilného letectva. O dočasnom zatvorení vzdušného priestoru krajiny súčasne informovala aj moldavská letecká spoločnosť Air Moldova.

AFP uvádza, že moldavské noviny v utorok informovali o ,,zahraničnom drone", ktorý ,,lietal bez povolenia".

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok varovala, že Rusko plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať a prevziať v nej moc. Sanduová tvrdila, že na plány Moskvy ju upozornili partneri zo susednej Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že Kyjev odhalil plán ruských tajných služieb ,,na zničenie Moldavska". O niekoľko dní neskôr moldavská vláda podala demisiu. Samotná Sanduová, ktorej krajina hraničí s Ukrajinou, opakovane vyjadrila obavy zo zámerov Ruska aj z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko.

Rusko v utorok obvinenie z plánov na destabilizáciu Moldavska poprelo. Ruská diplomacia takéto tvrdenia označila za ,,úplne nepodložené".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.