Čína žije v neustálom stave paranoje, tvrdí historik

Americký generál Mike Minihan nedávno vyzval svojich podriadených, aby si dali do poriadku osobné záležitosti a začali cvičiť. Do dvoch rokov totiž očakáva vojnu s Čínou. Napriek svojej dôležitosti na svetovej scéne fungovania a tradície Ríše stredu zostávajú na Západe značne nepochopené. V povojnovej histórii na ne nikto nemal väčší vplyv ako Mao Ce-tung, predseda Komunistickej strany Číny v rokoch 1943 až 1976. Doviedol komunistov k víťazstvu v občianskej vojne, začal veľký skok vpred, ktorý mal Čínu rapídne zmodernizovať, no namiesto toho spôsobil najväčší hladomor v dejinách a nakoniec rozpútal chaos kultúrnej revolúcie. Málokto vie toľko o maoistickej Číne a odkaze „veľkého kormidelníka“ ako holandský historik pôsobiaci v Hongkongu Frank Dikötter.Ako sa dostali čínski komunisti k moci? Hlavne vďaka víťazstvu v občianskej vojne? Boli ich protivníci z Čínskej národnej strany alebo Kuomintangu jednoducho vyčerpaní z boja proti Japonsku? Alebo mali komunisti aj skutočnú podporu medzi obyvateľstvom?To je dosť široká otázka. Ak hovoríme iba o období medzi rokmi 1945 a 1949, musíte si uvedomiť niekoľko vecí. Po prvé, Stalin poslal asi milión vojakov do Kórey, aby sa tam stretli so svojimi americkými náprotivkami na 38. rovnobežke. Počas tohto obdobia Sovieti okupovali Mandžusko, kde zostali nejakých šesť mesiacov. Mandžusko je pre Čínu kľúčová ekonomická oblasť a strategicky je tiež veľmi dôležité. Takže Kuomintang nikdy nad Mandžuskom nezískal opätovnú kontrolu, Stalin ho postupne odovzdal Maovi a jeho zúboženej armáde guerillových bojovníkov. Časom ale Sovietsky zväz pomohol vybudovať Čínsku komunistickú stranu, dôstojníci boli poslaní do Moskvy na pokročilý výcvik, naprieč Mandžuskom boli postavené vojenské inštitúty a komunisti dostali zásoby a zbrane od ZSSR.A Američania nepodporovali Kuomintang?Kuomintang v rovnakom čase v skutočnosti stratil podporu svojich spojencov, teda hlavne USA. To je jeden kľúčový fakt, na ktorý musíte neustále myslieť. Druhý je, že Kuomintang a jeho vodca Čankajšek sa snažili vládnuť krajine, ktorá bola zničená druhou svetovou vojnou. Európania ťažili z Marshallovho plánu, ale muž, ktorého meno plán nesie, teda americký minister zahraničia George Marshall, je ten, kto zabránil Čankajškovi prenasledovať komunistov, uvalil zbrojné embargo a vôbec neposkytol Kuomintangu veľa pomoci. Takže, ako môžete vybudovať Čínu bez ekonomickej podpory? To je kľúčová otázka. Tiež si musíte uvedomiť, že spravovať krajinu, snažiť sa niečo vybudovať, je celkom zložité. Ak ju chcete iba zničiť, je to oveľa jednoduchšie. Komunistické elementy tak neustále podkopávali Čínsku republiku, napríklad sabotovaním železnice. Tiež nemôžete riadiť krajinu s vysokou mierou inflácie, ktorá sa neustále zvyšuje. To je tiež dôsledok druhej svetovej vojny. Čínska republika a Čankajšek nemali ako vybrať dostatočné množstvo financií, takže museli tlačiť peniaze, čo viedlo k inflácii.To sú štrukturálne problémy. Ako prebiehala samotná vojna?Zhruba od roku 1947 alebo 1948, keď komunisti začali útočiť a dobývať mestá, viedli opotrebovávaciu vojnu. Kľúčovým momentom je obliehanie mesta Čchang-čchun, ktoré je pod blokádou viac ako pol roka a zomrelo tam od hladu 160- až 180-tisíc ľudí. To je obrovský počet obetí. Keď komunisti vyhladovali ešte niekoľko ďalších miest, ostatní sa začali jednoducho vzdávať, aby ich nestretol rovnaký osud. Takže otázka vôle a otázka odhodlania spôsobovať bolesť, smrť a teror civilnému obyvateľstvu zohráva tiež veľkú úlohu. Keď v roku 1949 nad Zakázaným mestom zaviala červená zástava, nevítali ľudia čínskych komunistov, ale koniec viac ako desať rokov trvajúcej vojny, či už proti Japonsku, alebo tej občianskej.Vzbury, občianske vojny a zmeny režimov sú v čínskej histórii pomerne časté. Má víťazstvo komunizmu nejaké domáce dôvody? Často sa hovorí o Číne ako o konfuciánskej krajine.

Frank Dikotter. Foto: Profimedia.sk

Frank Dikotter. Foto: Profimedia.sk

Áno, často sa hovorí o tom, že Mao je jednoducho červený cisár, podobný svojim predchodcom, že v skutočnosti vôbec nejde o marxistickú revolúciu. Nechápem, ako to niekto môže vážne tvrdiť. Ich ideológia je marxizmus, spôsob vlády leninský a celá spoločnosť po roku 1949 zažíva čistky v komunistickom štýle. Ľudia musia čítať nielen predsedove knihy, ale aj ostatné klasiky marxizmu. Je to úplná indoktrinácia. Neviem, čo to má spoločné s konfucianizmom alebo čímkoľvek iným. Je to moderné hnutie. Iste, môžete povedať, že boľševici neboli moderní, že nadväzovali na ruské tradície, že nacisti neboli moderní a nadväzovali na nemecké tradície, taktiež talianski fašisti zase nadväzovali na tie svoje. Vôbec tomuto argumentu nerozumiem. Samozrejme, ak sa pozriete na Mussoliniho, určite nájdete kresťanské, katolícke vplyvy. Je to Taliansko. V nacistickom Nemecku určite nájdete veci z nemeckej kultúry. Ale nakoniec ide o extrémne moderné systémy. Sú moderné v tom zmysle, že chcú obmedziť všetku slobodu, ovládať každého jednotlivca a monopolizovať moc v miere, ktorá je pred 20. storočím bezprecedentná. To, že napríklad Stalin je niektorými vidiečanmi považovaný za báťušku cára, neznamená, že nejde o naskrz moderný systém.

V roku 1958 Mao spustil program modernizácie, známy ako veľký skok vpred. Prečo sa po nejakých desiatich rokoch pri moci k tomu odhodlal?

Z rovnakého dôvodu, ako Stalin kolektivizoval vidiek. Veľký skok vpred je pokus kolektivizovať vidiek. Prečo sa na to odhodlal Stalin? Pretože chcel zabezpečiť, že zrno pôjde z polí rovno do štátnych sýpok a potom ho bude možné predať na medzinárodnom trhu. Takto získanú menu potom mohol využiť na nákup strojov potrebných na industrializáciu. S Maom je to to isté. Chce za poľnohospodárske výrobky nakúpiť od ZSSR vybavenie potrebné na industrializáciu. Je to rovnaký princíp. Podobne ako Stalin, aj Mao sa rozhodol spojiť farmy do obrích kolchozov, ktoré mali mať oveľa lepšie hospodárske výsledky. V rámci veľkého skoku vpred vytvoril v podstate zo všetkých ľudí pešiakov, obriu armádu. Doslovne sa k nim správali ako k vojakom. Jedli v kolektívnych kantínach, spali v kolektívnych kasárňach. Brali ich na pole, kde pracovali cez deň i v noci. Výsledok však bol presne opačný. Keď kolektivizujete vidiek ako Stalin a Mao, v podstate zničíte všetky stimuly pre dedinčanov, aby vyrábali jedlo, pretože všetko, čo produkujú, im zabaví štát. Takže celý vidiek sa umorí na smrť hladom.

Mao Ce-tung. Foto: WIkipedia.com

Že je to katastrofa, bolo zrejmé pomerne skoro. V júli 1959 sa zišlo vedenie Komunistickej strany Číny na konferencii v Lu-šane, kde sa niektorí odvážili Maovi vyjaviť, ako sa veci naozaj majú. Napriek tomu veľký skok vpred pokračuje ďalej. Uveril Mao vlastnej propagande, alebo mu záležalo len na výsledkoch a obete ho nezaujímali?

Vo chvíli, keď je jasné, že veľký skok vpred je katastrofa, Mao začne byť paranoidný. Bojí sa, že spolustraníci by ho mohli odsunúť do pozadia alebo, čo sa v diktatúrach stáva, bodnúť do chrbta. Začne sa báť, že to, čo sa deje na vidieku, môže ohroziť jeho pozíciu v strane. V Lu-šane teda rieši hlavne to, kto by sa mohol pokúsiť ho oslabiť. Stane sa z toho ďalšia politická kampaň, ďalšia čistka ľudí (ako je minister obrany Pcheng Te-chuaj), ktorí napríklad veľmi mierne kritizovali aj veľký skok vpred, a implicitne teda aj predsedu. Výsledkom je, že hladomor sa až o dva roky predĺži. Až potom Mao ustúpi. Takže to veľmi súvisí s jeho osobnou prestížou, pretože jeho meno je spojené s celým projektom. Bojí sa, že kritika veľkého skoku vpred ohrozí jeho vodcovstvo strany. To o pár rokov neskôr povedie ku kultúrnej revolúcii, čo je v podstate Maov pokus zlikvidovať všetkých, ktorí ho kritizovali.

Koľko ľudí vlastne zomrelo? Viem, že ste prišli k vlastným záverom.

Nikdy nebudeme mať presné číslo. Pokiaľ nejaký historik hovorí, že zomrelo 18 miliónov alebo 38 miliónov, je to nezmysel, vždy budeme mať len približné odhady. Niektoré sú založené na extrapoláciách z populačných štatistík, iné na archívnom výskume. Ja som jeden z tých, ktorí použili archívny výskum, a prišiel som k číslu minimálne 45 miliónov obetí. To je veľmi vysoký odhad, ale nie som jediný, kto prišiel k takým číslam.

Takže kultúrna revolúcia je Maov pokus, ako sa vrátiť k plnej moci po tom, čo bol odsunutý do pozadia po katastrofe veľkého skoku vpred?

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.