Štyridsať dní duchovného zápasu. Aj Škaredou stredou sa môže začať pekné obdobie

Streda, ktorá tento rok pripadla na 22. februára, sa skôr spája s iným prívlastkom: Popolcová. Je všeobecne známe, že tento jej názov je odvodený od liturgického obradu zavedeného v 11. storočí na koncile v Benevente pre celú latinskú cirkev.

Rímskokatolícki veriaci sú pri bohoslužbách označovaní na čele v tvare kríža popolom z bahniatok predošlej Kvetnej nedele so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ (Gn 3, 19) Alebo: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15)

Striktnosť tohto pôstneho dňa je podčiarknutá aj tým, že pôst od mäsa sa rovnako ako na Veľký piatok nenahrádza iným skutkom pokánia, medzi ktoré patrí aj obmedzenie sociálnych sietí, ohovárania a iné úkony.

Keď k tomu pridáme aj historický fakt, že kajúcnici si v tento deň namiesto značkových šiat obliekali roztrhaný odev či vrecovinu, pôvod označenia Škaredá streda je omnoho jasnejší. Je však len ďalším paradoxom na povrchu, ktorý nás pozýva preniknúť hlbšie k jadru a skutočnému účelu pôstneho obdobia, ktorý východné cirkvi označujú termínom „Veľký pôst“.

Pôstna štyridsiatka – z Biblie do praxe

Veľkosť pôstneho obdobia súvisí aj s jeho dĺžkou, ktorá má biblický pôvod. Štyridsať dní pôstu vidíme u Mojžiša pred prijatím Dekalógu (Ex 34, 28), ale najmä v príklade samotného Ježiša Krista, ktorý sa podľa svedectva evanjelií postil na začiatku svojej misie. (Mt 4, 2)

Túto dĺžku dosiahne latinská cirkev tak, že Popolcovú stredu umiestni na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou a nepočíta pritom nedele. Gréckokatolíci na Slovensku zasa začínajú Veľký pôst (nazývaný aj „svätá Štyridsiatnica“) už v pondelok pred latinskou Popolcovou stredou a okrem mäsitých produktov vylučujú z jedálneho lístka aj pokrmy s obsahom mlieka či vajec.

Na rozdiel od svojich západných bratov zaratúvajú do pôstnej štyridsiatky aj nedele. Zákonite teda končia skôr, 40 dní im uplynie už v piatok pred Kvetnou nedeľou. Pôst sa, samozrejme, nekončí, ale zintenzívni v podobe samostatného celku, ktorý nazývajú Veľký alebo Svätý týždeň. Pri zachovaní tohto princípu sa východné (aj katolícke) cirkvi riadia ešte juliánskym, respektíve neojuliánskym kalendárom. Jeho aktuálny trinásťdňový posun sa prejaví na termíne slávenia Veľkej noci, ako aj pôstneho obdobia.

„Pôstny trojboj“ – ide o vzťahy

Na druhej strane označenie pôstu ako Veľký neodkazuje len na jeho kvantitu, ale rozhodujúca je predovšetkým jeho kvalita. Zmena farby liturgického odevu na fialovú v rímskokatolíckej, respektíve na tmavočervenú až bordovú v gréckokatolíckej cirkvi, patrí do skupiny skôr symbolických zmien.

Skutočná hĺbka sa začne odkrývať až pri ceste do vnútra človeka, na ktorej chce byť sprievodcom takzvaný „pôstny trojboj“, teda pôst, modlitba a almužna. Tieto tri disciplíny pôstneho zápasu hovoria, kam cieli kresťanský pôst vo svojej podstate: na naše vzťahy. Modlitba je totiž o vzťahu s Bohom, fyzický pôst je najmä o vzťahu k veciam a almužna je predovšetkým o vzťahu k ľuďom. Zároveň sú všetky tieto tri úrovne vnútorne prepojené vzťahom k sebe samému.

Neješ mäso a „hryzieš“ svojho brata?

Jednota týchto troch disciplín je jadrom ozajstného pôstu kresťana. Je síce možné „súťažiť“ iba v jednej alebo dvoch disciplínach, ale už by to bola celkom iná „súťaž“. Fyzický pôst bez modlitby môže byť účinnou diétou. Pôst bez almužny zasa nemá ďaleko k uctievaniu samého seba. Významná osobnosť východného mníšstva sv. Bazil Veľký preto uvádza stále aktuálnu výčitku: „Veď čo ti osoží, keď neješ mäso a pritom máš ‚v zuboch‘ svojho brata?“

A tu sa ukazuje veľký význam pôstneho trojboja. Všetko, čo pri mojom postení vypláva na povrch zo skrytosti môjho vnútra, môžem vložiť do modlitby Bohu, aby sa následne zlepšoval môj vzťah k ľuďom okolo mňa. Kvalita pôstu nás preto vedie k dôležitej odmene, ktorou je poznanie. Skúsenosť nás presviedča, ako málo sa poznáme, keď nás samých dokážu prekvapiť vlastné reakcie či postoje, ktoré sa dostávajú na povrch najmä v nečakaných hraničných situáciách. Z tohto uhla pohľadu sa pre nás pôst stáva riadeným procesom poznávania, z ktorého môžeme iba profitovať. Sokratovská výzva „Poznaj sám seba!“ je v kresťanskom pôste obohatená o neodmysliteľný prvok: poznanie Boha.

Veľký pôst ako „Svetlý smútok“

Táto dimenzia prepožičiava ďalší názov obdobiu Veľkého pôstu, ktorý východné cirkvi označujú ako „Svetlý smútok“. Smútok súvisí z poznaním vlastnej nedokonalosti alebo aj vnútorných zranení. Svetlým ho môžeme nazvať preto, lebo sa toto poznanie deje pod neustálym „dohľadom“ Boha; v jeho uzdravujúcej prítomnosti, ktorú si priamo uvedomujeme v modlitbe.

Tomuto smútočno-radostnému procesu zodpovedá aj charakter pôstnych modlitieb. Medzi typické pôstne modlitby latinskej cirkvi patrí modlitba Krížovej cesty, ktorej rozšírenie súčasnej podoby sa viaže s obdobím neskorého stredoveku a rehoľou sv. Františka z Assisi. Kontemplácia posledných momentov života Ježiša Krista v štrnástich zastaveniach je dôležitým pozadím, do ktorého môžeme vsadiť každý svoj vlastný životný kontext.

Kresťanský Východ praktizuje zasa vlastné typické formy a pôstne princípy, medzi ktorými vyniká takzvaná aliturgickosť. Ide o princíp, keď východné cirkvi počas pôstnych dní neslávia sv. liturgie, ale namiesto nich majú špecifické bohoslužby. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa k tomuto princípu vracia len veľmi pomaly, čo si však pre svoju komplexnosť zaslúži samostatný priestor na reflexiu.

Iným typickým prvkom Veľkého pôstu je takzvaná zemná poklona, ktorú východní kresťania praktizujú ľahnutím si na zem a ktorá sa označuje príznačným spojením veľká metánia (z gréckeho slova metanoia, teda obrátenie). Je súčasťou bohatej pôstnej mozaiky, ktorá si zaslúži označenie jej určenia: moje obrátenie.

Po Škaredej strede príde pekný štvrtok

Škaredá streda teda môže označovať začiatok veľmi pekného obdobia. Predpokladom je úplné vnorenie sa do celého pôstneho obsahu. Nezávisle od svetovej strany, veľkopôstny program ucelene vyjadruje najznámejšia modlitba sv. Efréma Sýrskeho, ktorá je súčasťou každej veľkopôstnej modlitby na kresťanskom Východe a jej súčasťou sú spomínané zemné poklony:

Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.