V priebehu uplynulých dní sa stali tri dôležité veci. Všetky tri sú nejakou formou odpovede na otázku, či môže po voľbách vzniknúť vláda, ktorá pozmení prístup k vojne na Ukrajine. Nebola by to zmena kurzu, ale zmena v dôraze. A konečne aj uvažovanie o tom, čo príde po vojne.
Žiadna slovenská vláda nebude ospravedlňovať porušovanie medzinárodného práva alebo agresiu Ruska, neurobili sme tak pri Kosove ani pri Kryme. Ale môže zmeniť prístup k podpore vojny, ktorý bude zodpovedať názorom väčšiny slovenskej populácie. Ak k tomu dôjde, bude to víťazstvo demokracie nad našimi "demokratmi". Ak k tomu nedôjde, bude to víťazstvo geopolitiky nad domácou politikou. Z toho je zrejmé, že sa rozhodne na Slovensku, ale výrazne to budú ovplyvňovať tlaky zvonku.
V podstate pôjde o zápas o to, s kým pôjde do vlády Hlas.
Tento zápas sa začal už dávnejšie, v poslednom čase sa stal ešte otvorenejším.
Pellegrini najskôr v rozhovore pre Nový Čas odmietol osobu Fica aj stranu Smer, krátko nato predsedníctvo Hlasu zmenilo názor a odmieta opäť už iba osobu Fica, ale nie Smer. Zrejme to nie je definitívne slovo, ale ukazuje sa, že na koalíciu so Smerom majú v Hlase minimálne rôzne názory.
Po druhé, niekoľko pokusov o otvorenie schôdze s dvoma bodmi programu (júnový termín volieb a stíhačky pre Ukrajinu) vytvorili v parlamente viac než ad hoc koalíciu.
Za schôdzu a za stopku pre stíhačky pre Ukrajinu chceli hlasovať Smer, Hlas a Republika. Otvorenie schôdze a skorší termín volieb podporovali aj poslanci Sme rodina s progresívec Valášek. Nepodarilo sa.
Ale Pellegrini prvýkrát povedal niečo konkrétnejšie k vojne na Ukrajine: odmietol vydanie stíhačiek na Ukrajinu pred voľbami, nemôže to podľa neho spraviť ani vláda, ani parlament. Jeho argument nie je politický ani bezpečnostný (ako u Fica), ale iba právny. Ale aj tak platí, že keby schôdza bola otvorená, Pellegrini by hlasoval proti Naďovi a Hegerovi.
Medzi Pellegrinim a liberálmi (SaS, Naď, Čaputová) vznikol ďalší spor. S Ficom, naopak, spoločný postup.
Po tretie, Andrej Danko v relácii Na hrane v Joj24 povedal, že za najlepší variant postupu SNS do volieb považuje koalíciu so Smerom. Nazval to slovenským Fideszom.
Ak by taká koalícia vznikla a Danko by bol viac na bilbordoch ako v médiách, Ficova strana by sa mohla stať lídrom v prieskumoch a možno aj víťazom volieb. Pellegriniho to síce môže viac vystrašiť, ako presvedčiť (nebol by premiérom), ale Fico by si okrem iného zaistil najväčší podiel z prepadnutých hlasov od strán, čo nezískali 5 percent.
Uplynulý týždeň ukázal, že voľby už len ťažko budú skôr ako v septembri. Ale zároveň s tým rastie šanca na vznik vlády, ktorá zmení dôraz voči vojne na Ukrajine a opustí ostro proamerickú politiku Hegera, Naďa a Čaputovej, pretože nezodpovedá slovenskej verejnej mienke. Naši demokrati v tomto ignorujú démos.
V spektre sa polroka pred voľbami formujú tri skupiny strán.
Progresívci, Sulík, Heger a KDH sú za americký kurz k vojne (viac zbraní a Ukrajina do NATO). Na opačnej strane stoja Fico s Dankom, ktorí sú za Orbánovu politiku (stopka zbraniam a postupné členstvo Ukrajiny v EÚ, ale nie v NATO). A medzi nimi sa pohybuje Pellegrini s Borisom Kollárom, ktorí čakajú, čo bude výhodnejšie. (Pre úplnosť, bokom stojí Matovič a Republika, ktorých do vlády nikto nechce.)
Najviac riskuje Pellegrini, ktorý hrá pozičnú hru a nechce sa naplno vyfarbiť. Naposledy na niečo podobné doplatil Procházka.
Tak či onak, uplynulý týždeň naznačil, že v najdôležitejšej téme našej doby môžu predčasné voľby veľa zmeniť. Liberáli a "demokrati" totiž do kampane vstupujú ako vulgárni radikáli (Káčer), ktorí idú proti voličom a dému.
A ešte sa pritom neustále hádajú.