Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko žiada od Srbska oficiálne stanovisko k dodávkam zbraní na Ukrajinu

O napätie medzi tradičnými spojencami Srbskom a Ruskom sa postarali nedávne tvrdenia o údajných dodávkach srbských zbraní Ukrajine. Moskva od Belehradu v tejto súvislosti požaduje oficiálne stanovisko, citoval vo štvrtok večer hovorkyňu ruského rezortu diplomacie Mariju Zacharovovú srbský internetový portál TV N1. TASR informuje v piatok na základe správy agentúry APA.

Podľa Zacharovovej ide o zvlášť dôležitú tému s ohľadom na bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Srbskom. Hovorkyňa už predtým pre ruskú stanicu RBC TV uviedla, že Moskva je pre údajnú účasť Srbska na dodávkach zbraní Ukrajine "hlboko znepokojené".

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3 500 kusov rakiet typu M21 malo údajne prebehnúť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Srbský minister obrany Miloš Vučelič akékoľvek dodanie zbraní bojujúcim stranám na Ukrajine odmieta.

Tradičné dobré vzťahy medzi Belehradom a Moskvou sú v poslednom období v dôsledku tejto kauzy naštrbené napriek tomu, že sa srbská vláda napriek tlaku zo strany EÚ zdráha pripojiť k sankciám voči Rusku. Aj keď sa pritom Srbsko odvoláva na medzinárodné právo, predpokladá sa, že je za tým otázka jeho niekdajšej provincie Kosovo, konštatuje APA. Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s právom veta sa považuje za kľúčového spojenca Belehradu v súvislosti s úsilím Belehradu o Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti len tento týždeň v pondelok súhlasili so západným návrhom na normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v OSN. V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, a tým aj k značnému zníženiu vplyvu Moskvy na Sbrsko, konštatuje APA.

https://standard.sk/325917/srbi-riesia-preco-ich-rakety-koncia-na-ukrajine-rolu-v-zlozitej-scheme-ma-hrat-aj-slovensko/

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka poverila vedením rezortu zdravotníctva Hegera, nahradí Lengvarského

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok v Prezidentskom paláci poverila vedením rezortu zdravotníctva dočasného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Urobila tak po odňatí poverenia Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽaNO).

Úrad vlády avizoval, že Heger po stretnutí s prezidentkou navštívi ministerstvo zdravotníctva.

Čaputová vo štvrtok (2. 3.) akceptovala Lengvarského žiadosť o ukončenie poverenia viesť rezort. Na jeho čele bol od apríla 2021. Heger už avizoval, že ministerstvo povedie krízový manažment. Na jeho čele má byť Michal Palkovič, ktorého budúci týždeň vymenujú za štátneho tajomníka.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell na G20 zaznamenal "malé zlepšenie": Lavrov neodišiel z miestnosti

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Josep Borrell v piatok uviedol, že na tohtotýždňovej schôdzke šéfov diplomacií skupiny G20 zaznamenal aspoň "malé zlepšenie" v prístupe Ruska.

Borrell tak zhodnotil skutočnosť, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tentokrát aspoň zostal v miestnosti, keď západné krajiny kritizovali Rusko. Na vlaňajšej schôdzke ministrov G20 na indonézskom ostrove Bali Lavrov pri takejto príležitosti opustil rokovaciu miestnosť. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Tentoraz (Lavrov) aspoň zostal a počúval. Je to síce len malé zlepšenie, ale dôležité. Myslím, že je to lepšie ako nič," povedal šéf európskej diplomacie v Naí Dillí.

Lavrov absolvoval v rámci schôdzky ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Naí Dillí aj krátke stretnutie so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Ten následne uviedol, že Lavrova počas schôdzky vyzval na ukončenie viac než rok trvajúcej vojny na Ukrajine.

Borrell okrem toho v piatok povedal, že je proti vylúčeniu Ruska zo skupiny 20 najväčších ekonomík sveta. "Musíme si zachovať spôsoby dialógu, alebo aspoň počúvať, ak už spolu nekomunikujeme," dodal. Trvá však na tom, že svet musí i naďalej stáť pri Kyjeve aj napriek ekonomickým dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu vrátane vyšších cien potravín.

"Rozumiem ľuďom z takzvaného globálneho juhu, ktorí hovoria: pozrite, nemôžeme niesť následky tejto vojny. Ale pozrime sa, kto za to nesie vinu. Kto vytvoril tento problém?" spýtal sa Borrell.

Schôdzka ministrov zahraničných vecí G20 sa skončila bez prijatia spoločného vyhlásenia, ktorého návrh obsahoval výzvu, aby sa ruská armáda stiahla z Ukrajiny. Rusko a Čína totiž s takýmto stanoviskom nesúhlasili, uviedla India ako hostiteľská krajina.

(tasr)

Minúta  |  

Raketa SpaceX so štyrmi astronautmi dorazila na Medzinárodnú vesmírnu stanicu

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v piatok dorazila na šesťmesačnú misiu nová posádka. Raketa Falcon spoločnosti SpaceX priviezla aj prvého astronauta z arabského sveta – Sultán an-Nijádí je pritom len druhým Emirátčanom, ktorý sa dostal do vesmíru.

V module Dragon boli aj dvaja astronauti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) – Stephen Bowen a Warren „Woody“ Hoburg, a ruský kozmonaut Andrej Feďajev.

Prvý pokus o štart v pondelok prerušili technické problémy. Posádka veliteľa Stephena Bowena má na palube ISS nahradiť americko-rusko-japonskú posádku, ktorá je tam od októbra.

Ďalšími obyvateľmi vesmírnej stanice sú dvaja Rusi a Američan, ktorých pobyt po poruche vesmírnej lode Sojuz predĺžili do septembra. Náhradná kapsula Sojuz dorazila na ISS minulý víkend.

https://standard.sk/326899/raketa-spacex-dopravi-na-iss-novu-posadku-vratane-saudskoarabskeho-obcana/

(sita)

Minúta  |  

Počet pracujúcich vlani vzrástol o 43-tisíc osôb. Reálne mzdy však klesli najviac za 22 rokov

Zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl vlani na Slovensku medziročne vzrástla o 43-tisíc osôb, keď v závere roka pracovalo 2,623 milióna ľudí. V pozitívnych číslach udržal zamestnanosť na Slovensku nárast počtu pracovníkov v stavebníctve a vo väčšine odvetví služieb, informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

"Počet pracujúcich za celý rok 2022 stúpol o 1,7 percenta, zvýšenie zamestnanosti sa prejavilo v piatich z ôsmich krajov SR," spresnil ŠÚ. Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky zaznamenalo rast počtu pracovníkov trinásť.

Vývoj zamestnanosti pozitívne ovplyvnil najmä prírastok pracujúcich v službách o tri percentá, čo predstavovalo 46-tisíc osôb. Najvýznamnejší nárast nad úrovňou desiatich percent spomedzi služieb zaznamenali odborné vedecké a technické činnosti, ako aj finančné a poisťovacie činnosti. Pozitívny vplyv na celoročnej úrovni mal tiež nárast pracovníkov o osem percent v ubytovacích a stravovacích službách a tiež zvýšenie počtu pracujúcich o päť percent vo vzdelávaní.

Výrobné odvetvia mali na celoročný počet pracujúcich len mierne tlmiaci účinok, pokles v priemysle o 20-tisíc pracujúcich totiž podľa ŠÚ kompenzoval výraznejší nárast v stavebníctve, v ktorom medziročne pribudlo 15-tisíc osôb.

Z regionálneho hľadiska počty pracujúcich v roku 2022 medziročne vzrástli v piatich krajoch, najvýraznejšie v Bratislavskom o 9,3 percenta. V troch krajoch sa prejavil úbytok počtu pracujúcich, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji o 1,7 percenta.

Miera zamestnanosti v SR za celý rok 2022 stúpla o 2,1 percentuálneho bodu (p. b.) na aktuálnych 76,7 percenta. Najdynamickejšie sa zmenila v Košickom kraji, nárast o 3,9 p. b. posunul mieru zamestnanosti k hodnote 72 percent. Počet pracujúcich v zahraničí sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšil o 3,6 percenta, keď do zahraničia za prácou dochádzalo 116-tisíc osôb.

Najväčší pokles reálnych miezd za vyše dve dekády

Prudko sa zvyšujúca inflácia minulý rok znehodnotila priemernú mesačnú mzdu na Slovensku o 4,5 percenta. Reálny pokles mzdy zaznamenalo všetkých osem krajov a inflácii nedokázalo čeliť ani jedno z odvetví ekonomiky. V piatok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla vlani 1 304 eur, čo bolo medziročne o 7,7 percenta viac. Tempo rastu tak zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.). "Reálna priemerná mzda však klesla o 4,5 percenta. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy bezprostredne po finančnej kríze, teda v rokoch 2011 a 2012," priblížili štatistici.

Priemerné zárobky vzrástli nominálne vo všetkých sledovaných odvetviach ekonomiky, tempu inflácie však nedokázalo odolať žiadne. Reálne mzdy sa za celý rok 2022 najviac znížili pracujúcim v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 9,1 percenta a v odvetví vzdelávania o 7,2 percenta. Naopak, najmenej poklesli reálne mzdy v umení, zábave a rekreácii o 0,4 percenta a v stavebníctve o jedno percento. Priemysel vykázal nominálny rast miezd na úrovni 6,5 percenta, reálne však platy v tomto odvetví klesli o 5,6 percenta.

Aj v roku 2022 bola priemerná mzda podľa štatistikov nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 1 599 eur. Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol a prvýkrát sa na celoročnej úrovni dostal nad tisíc eur. Regiónom s najnižšou priemernou mzdou 1 011 eur stále zostáva Prešovský kraj. "Reálne mzdy klesli najmenej v Banskobystrickom kraji o 3,3 percenta a najviac v Prešovskom kraji o 6,2 percenta," doplnil ŠÚ SR.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Možnosť, že sa Čína rozhodne vyzbrojovať Rusko, je "naďalej na stole"

Spojené štáty "nemajú indikácie", podľa ktorých by sa Čína rozhodla zásobovať zbraňami Rusko, táto možnosť však naďalej "zostáva na stole", uviedol vo štvrtok Biely dom. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Takýto krok by nebol v najlepšom záujme Číňanov a ich pozície v rámci medzinárodného spoločenstva, ktorú, ako vieme, si vysoko cenia," povedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. "Komunikovali sme s Číňanmi v súvislosti s týmito našimi obavami," dodal.

Americkí predstavitelia spustili počas minulého týždňa rozsiahlu diplomatickú ofenzívu s cieľom varovať Čínu pred poskytovaním zbraní Rusku – čo by podľa expertov mohlo mať výrazný vplyv na vojnu na Ukrajine, ktorá vstupuje do svojho druhého roka, pripomína AFP.

Peking zatiaľ rázne odmieta tvrdenia, že o takomto kroku uvažuje.

Nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorého v piatok vo Washingtone príjme americký prezident Joe Biden, vyzval Čínu, aby nevyzbrojoval "agresora - Rusko". Na obozretnosť vyzvalo v tejto súvislosti Peking aj Francúzsko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.