Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremský: Európa nie je pripravená na zákaz spaľovacích motorov

Plánovaný zákaz predaja nových automobilov so spaľovacími motormi od roku 2035 môže ohroziť automobilový priemysel, pracovné miesta, energetickú sieť a tiež slobodu pohybu a kvalitu života najmä vidieckych obyvateľov. V piatok to uviedol predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO). Ministerstvo hospodárstva SR vyzval, aby sa Slovensko pridalo k Nemecku, Taliansku, Poľsku a ďalším krajinám a zákaz predaja áut so spaľovacími motormi odmietlo.

"Úplný zákaz klasických áut však bude preto pre mnohých obyvateľov Európy znamenať, že si nebudú môcť dovoliť kúpiť auto a stratia prístup k mobilite a nezávislosti. Najmä vo vidieckych oblastiach, kde verejná doprava funguje stále slabšie, to môže viesť k zhoršeniu príležitostí plnohodnotne sa zapojiť do ekonomického života, k nezamestnanosti a chudobe," uviedol Kremský.

Násilná zmena orientácie na využívanie technológií, ktoré sa vyrábajú najmä v Číne, ohrozí výrobu a zamestnanosť v európskych automobilkách, najmä v západnej a strednej Európe. Kremský upozornil, že technologická závislosť od Číny by bola strategicky veľmi nebezpečná. "Časom sa môže vypomstiť podobne ako dlhoročná závislosť Európy od dovozu zemného plynu a ropy z Ruska," pripomenul šéf hospodárskeho výboru.

Na prudký nárast využívania elektromobility nie je pripravená ani elektrická sieť. Investície do výroby, prenosu a distribúcie elektriny sa podľa Kremského nedajú zrealizovať za desať rokov. Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi by tak podľa neho priniesol ďalšie zdražovania elektriny a výpadky siete najmä v husto obývaných mestských aglomeráciách. Navyše sa v mnohých krajinách Európy väčšina elektriny stále vyrába z plynu alebo uhlia. Podľa Kremského by teda násilné presadzovanie elektromobility neprinieslo ani zlepšenie životného prostredia a obmedzenie emisií.

Cestou pre Európu preto podľa poslanca nie je zákaz, ale postupný rozvoj elektromobility a jej podpora. Tak prirodzene do veľkej miery nahradí spaľovacie motory. Tie sa môžu ďalej vylepšovať znižovaním spotreby, širším využívaním palív vyrábaných z bioodpadu, plastového odpadu či syntetických palív.

Najmä na vidieku a v nákladnej doprave však budú spaľovacie motory ešte desaťročia nenahraditeľné. Jevšak oveľa lepšie, ak budú moderné, s nízkymi emisiami ako zastarané a škodlivé pre životné prostredie.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi vyhodili do vzduchu kľúčový most pri Bachmute

Ruské sily vyhodili v noci na piatok do vzduchu kľúčový most spájajúci obliehané mesto Bachmut s neďalekou dedinou Chromove. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na políciu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Polícia v meste Kosťantynivka pre CNN uviedla, že dúfa, že most opravia v najbližších dňoch, keďže predstavuje životne dôležitú tepnu pre pohyb civilistov a dopĺňanie zásob, ako je munícia. Most je zároveň na poslednej hlavnej zásobovacej trase z Bachmutu do mesta Časiv Jar.

Ukrajinská armáda má stále prístup do mesta cez prašné cesty a polia, uviedla polícia. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl priznal, že Rusom sa podarilo dosiahnuť v meste územné zisky a už neoperujú len na perifériách. Ukrajinskí velitelia zároveň uviedli, že sa zatiaľ z Bachmutu neplánujú stiahnuť.

https://twitter.com/ArthurM40330824/status/1631577223277817859

(sita)

Minúta  |  

Rusko žiada od Srbska oficiálne stanovisko k dodávkam zbraní na Ukrajinu

O napätie medzi tradičnými spojencami Srbskom a Ruskom sa postarali nedávne tvrdenia o údajných dodávkach srbských zbraní Ukrajine. Moskva od Belehradu v tejto súvislosti požaduje oficiálne stanovisko, citoval vo štvrtok večer hovorkyňu ruského rezortu diplomacie Mariju Zacharovovú srbský internetový portál TV N1. TASR informuje v piatok na základe správy agentúry APA.

Podľa Zacharovovej ide o zvlášť dôležitú tému s ohľadom na bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Srbskom. Hovorkyňa už predtým pre ruskú stanicu RBC TV uviedla, že Moskva je pre údajnú účasť Srbska na dodávkach zbraní Ukrajine "hlboko znepokojené".

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3 500 kusov rakiet typu M21 malo údajne prebehnúť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Srbský minister obrany Miloš Vučelič akékoľvek dodanie zbraní bojujúcim stranám na Ukrajine odmieta.

Tradičné dobré vzťahy medzi Belehradom a Moskvou sú v poslednom období v dôsledku tejto kauzy naštrbené napriek tomu, že sa srbská vláda napriek tlaku zo strany EÚ zdráha pripojiť k sankciám voči Rusku. Aj keď sa pritom Srbsko odvoláva na medzinárodné právo, predpokladá sa, že je za tým otázka jeho niekdajšej provincie Kosovo, konštatuje APA. Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s právom veta sa považuje za kľúčového spojenca Belehradu v súvislosti s úsilím Belehradu o Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti len tento týždeň v pondelok súhlasili so západným návrhom na normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v OSN. V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, a tým aj k značnému zníženiu vplyvu Moskvy na Sbrsko, konštatuje APA.

https://standard.sk/325917/srbi-riesia-preco-ich-rakety-koncia-na-ukrajine-rolu-v-zlozitej-scheme-ma-hrat-aj-slovensko/

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka poverila vedením rezortu zdravotníctva Hegera, nahradí Lengvarského

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok v Prezidentskom paláci poverila vedením rezortu zdravotníctva dočasného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Urobila tak po odňatí poverenia Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽaNO).

Úrad vlády avizoval, že Heger po stretnutí s prezidentkou navštívi ministerstvo zdravotníctva.

Čaputová vo štvrtok (2. 3.) akceptovala Lengvarského žiadosť o ukončenie poverenia viesť rezort. Na jeho čele bol od apríla 2021. Heger už avizoval, že ministerstvo povedie krízový manažment. Na jeho čele má byť Michal Palkovič, ktorého budúci týždeň vymenujú za štátneho tajomníka.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell na G20 zaznamenal "malé zlepšenie": Lavrov neodišiel z miestnosti

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Josep Borrell v piatok uviedol, že na tohtotýždňovej schôdzke šéfov diplomacií skupiny G20 zaznamenal aspoň "malé zlepšenie" v prístupe Ruska.

Borrell tak zhodnotil skutočnosť, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tentokrát aspoň zostal v miestnosti, keď západné krajiny kritizovali Rusko. Na vlaňajšej schôdzke ministrov G20 na indonézskom ostrove Bali Lavrov pri takejto príležitosti opustil rokovaciu miestnosť. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Tentoraz (Lavrov) aspoň zostal a počúval. Je to síce len malé zlepšenie, ale dôležité. Myslím, že je to lepšie ako nič," povedal šéf európskej diplomacie v Naí Dillí.

Lavrov absolvoval v rámci schôdzky ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Naí Dillí aj krátke stretnutie so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Ten následne uviedol, že Lavrova počas schôdzky vyzval na ukončenie viac než rok trvajúcej vojny na Ukrajine.

Borrell okrem toho v piatok povedal, že je proti vylúčeniu Ruska zo skupiny 20 najväčších ekonomík sveta. "Musíme si zachovať spôsoby dialógu, alebo aspoň počúvať, ak už spolu nekomunikujeme," dodal. Trvá však na tom, že svet musí i naďalej stáť pri Kyjeve aj napriek ekonomickým dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu vrátane vyšších cien potravín.

"Rozumiem ľuďom z takzvaného globálneho juhu, ktorí hovoria: pozrite, nemôžeme niesť následky tejto vojny. Ale pozrime sa, kto za to nesie vinu. Kto vytvoril tento problém?" spýtal sa Borrell.

Schôdzka ministrov zahraničných vecí G20 sa skončila bez prijatia spoločného vyhlásenia, ktorého návrh obsahoval výzvu, aby sa ruská armáda stiahla z Ukrajiny. Rusko a Čína totiž s takýmto stanoviskom nesúhlasili, uviedla India ako hostiteľská krajina.

(tasr)

Minúta  |  

Raketa SpaceX so štyrmi astronautmi dorazila na Medzinárodnú vesmírnu stanicu

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v piatok dorazila na šesťmesačnú misiu nová posádka. Raketa Falcon spoločnosti SpaceX priviezla aj prvého astronauta z arabského sveta – Sultán an-Nijádí je pritom len druhým Emirátčanom, ktorý sa dostal do vesmíru.

V module Dragon boli aj dvaja astronauti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) – Stephen Bowen a Warren „Woody“ Hoburg, a ruský kozmonaut Andrej Feďajev.

Prvý pokus o štart v pondelok prerušili technické problémy. Posádka veliteľa Stephena Bowena má na palube ISS nahradiť americko-rusko-japonskú posádku, ktorá je tam od októbra.

Ďalšími obyvateľmi vesmírnej stanice sú dvaja Rusi a Američan, ktorých pobyt po poruche vesmírnej lode Sojuz predĺžili do septembra. Náhradná kapsula Sojuz dorazila na ISS minulý víkend.

https://standard.sk/326899/raketa-spacex-dopravi-na-iss-novu-posadku-vratane-saudskoarabskeho-obcana/

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.