Preskočiť na obsah
  |  

Kožná lézia odstránená z Bidenovej hrude bola rakovinová, oznámil lekár

Kožná lézia, ktorú americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi vo februári odstránili z hrude, bola bazocelulárny karcinóm, bežná forma rakoviny kože. V piatok to oznámil Bidenov dlhoročný lekár Kevin O'Connor a dodal, že ďalšia liečba nebola potrebná.

O'Connor ďalej informoval, že počas prezidentovej pravidelnej lekárskej prehliadky 16. februára "bolo úspešne odstránené celé rakovinové tkanivo".

O'Connor uviedol, že miesto s odstráneným tkanivom na Bidenovej hrudi sa "pekne zahojilo" a 80-ročný prezident bude pokračovať v pravidelných kontrolách kože v rámci svojho bežného zdravotného harmonogramu.

Bazocelulárny karcinóm (bazalióm) patrí k najbežnejším a najľahšie liečiteľným formám rakoviny - predovšetkým pri jeho skorom zachytení. Nemá tendenciu šíriť sa ako iné druhy rakoviny, ale môže sa zväčšovať, čo je aj dôvod, prečo sa odstraňuje.

(tasr)

  |  

Fínsko umožní transrodovým osobám zmenu pohlavia bez podstúpenia sterilizácie

Fínsko povolí transrodovým osobám, aby si zmenili pohlavie na základe vlastnej žiadosti a bez podstúpenia sterilizácie. Vyplýva to z nového zákona, ktorý v piatok podpísal fínsky prezident Sauli Niinistö. Legislatíva začne platiť 3. apríla. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) už v roku 2017 rozhodol, že vyžadovanie sterilizácie na zmenu pohlavia na rodných listoch je porušením ľudských práv.

Nový fínsky zákon umožní ľuďom nad 18 rokov, aby si prostredníctvom vlastného vyhlásenia legálne zmenili pohlavie. Cieľom legislatívy je podľa fínskeho ministerstva sociálnych vecí a zdravotníctva posilniť ochranu práva na sebaurčenie a zamedziť diskriminácii. Rezort dodal, že na zmenu pohlavia už nebudú potrebné lekárske vyšetrenia či sterilizácia.

Podstúpenie sterilizácie pred legálnou zmenou pohlavia sa v súčasnosti vyžaduje napríklad v Česku, Lotyšsku či Rumunsku, uvádza ľudskoprávna iniciatíva Transgender Europe (TGEU).

(tasr)

  |  

Srbsko poprelo, že dodáva Ukrajine zbrane

Srbsko v piatok poprelo vývoz zbraní na Ukrajinu. Reagovalo tak na žiadosť Ruska o vysvetlenie tvrdení, že Belehrad dodal Ukrajine tisíce rakiet.

Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačić uviedol, že Srbsko od začiatku vojny na Ukrajine nedodalo zbrane ani jednej zo strán konfliktu.

"Keďže moje ministerstvo schvaľuje vývoz (zbraní), viem to zhodnotiť. Srbsko nedodáva vojenské vybavenie žiadnej krajine, o ktorej si myslíme, že by to predstavovalo akýkoľvek problém," uviedol Dačić.

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3 500 kusov rakiet typu M21 sa malo údajne uskutočniť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrila vo štvrtok nad týmito správami "hlboké znepokojenie".

Srbský minister obrany Miloš Vučelič taktiež poprel vyvážanie rakiet na Ukrajinu, no nevylúčil, že sa tam rakety dostali cez tretiu stranu. "Ak súkromné firmy kupujú zbrane na trhoch tretích krajín a potom ich predávajú iným firmám v iných krajinách, nejde o otázku pre Srbsko. Ide o medzinárodný obchod," uviedol Vučelič.

Srbsko je blízkym spojencom Ruska v Európe. Tieto dve krajiny spájajú historické, náboženské a kultúrne väzby, ktoré upevnili roky proruských propagandistických kampaní v Srbsku, píše AP.

Moskva podporuje Belehrad v otázkach týkajúcich sa Kosova, ktoré vyhlásilo od Srbska v roku 2008 s podporou Západu nezávislosť. Srbsko zase odmieta uvaliť na Rusko sankcie za inváziu na Ukrajinu.                

(tasr)

  |  

Šmyhaľ: Ukrajina má teraz dostatok energie, ale potrebuje ju lepšie zabezpečiť

Ukrajina momentálne dokáže vyrobiť toľko energie, koľko potrebuje, a to aj napriek značným škodám, ktoré napáchali ruské útoky. Potrebuje však lepšie zabezpečiť svoju energetickú sieť, a to vrátane výstavby podzemných krytov, aby ju ochránili pred ďalšími útokmi.

Povedal to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Počas zimy bolo podľa neho pri ruských raketových a dronových útokoch poškodených 40 až 50 percent z ukrajinskej energetickej siete. Milióny ľudí sa preto ocitli bez prúdu, Ukrajina však bola schopná rýchlo škody opraviť, čiastočne vďaka zariadeniam, ktoré jej v rámci pomoci poslal Západ.

Šmyhaľ uviedol, že Ukrajina "má nateraz" v tomto smere dostatočné výrobné kapacity. "Ďalším krokom je zabezpečenie energetickej infraštruktúry na ďalšiu sezónu," dodal. Pripravované opatrenia preto podľa jeho slov budú zahŕňať vybudovanie betónových a podzemných krytov na ochranu elektrických generátorov a distribučnej siete pred ďalšími ruskými útokmi.

(tasr)

  |  

Tisíce demonštrantov v Nemecku žiadali prísnejšie kroky vlády proti globálnemu otepľovaniu

Tisíce klimatických aktivistov sa v piatok zhromaždili v Berlíne a ďalších nemeckých mestách, aby žiadali ráznejšie kroky nemeckej vlády proti globálnemu otepľovaniu. Presadzujú najmä zníženie emisií skleníkových plynov v doprave.

Protesty sú súčasťou celosvetového "klimatického štrajku", ktorý zvolalo hnutie Piatky za budúcnosť (Friday for Future). Len v Nemecku bolo naplánovaných 250 takýchto udalostí, píše DPA.

Hovorkyňa hnutia Darya Sotoodehová uviedla, že nemecký minister dopravy Volker Wissing (FDP) venuje priveľa pozornosti automobilovému priemyslu v krajine - čo je na úkor dostupnej verejnej dopravy. Nemecká vláda minulý rok sľúbila, že zavedie celoštátne mesačné lístky na verejnú dopravu za 49 eur. Vlakové a autobusové spoločnosti však tvrdia, že to nie je udržateľné bez ďalších príspevkov vlády.

V niektorých častiach Nemecka v piatok štrajkovali členovia odborových organizácií v oblasti verejnej dopravy, ktorí žiadajú vyššie platy. Podporili klimatickým protestom a uviedli, že "vyšším nátlakom" na vládu môžu dosiahnuť klimatické ciele.

Nemecká koaličná Slobodná demokratická strana (FDP) nedávno vystúpila proti zavedeniu rýchlostných limitov, postupnému vyradeniu spaľovacích motorov a rozsiahlym investíciám do verejnej dopravy. To znepokojilo koaličných partnerov - Sociálnodemokratickú stranu (SDP) premiéra Olafa Scholza a Zelených, aj klimatických aktivistov. Aktivisti tvrdia, že Nemecko neplní svoje vlastné ciele v oblasti klímy.

Scholzov hovorca v spojitosti s piatkovými protestami povedal, že nemecká vláda ku klimatickým cieľom pristupuje "s veľkou vážnosťou".

(tasr)

  |  

USA dajú Ukrajine vojenskú pomoc za štyristo miliónov dolárov. Obsahuje aj mostné tanky

Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote štyristo miliónov dolárov (376 miliónov eur). Oznámil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Nový balík bude obsahovať muníciu aj mostné tanky, ktoré uľahčia ukrajinskej armáde prekonávanie riek a ďalších prekážok.

Mostné tanky typu AVLB nemajú klasickú vežu s kanónom. Na tankovom podvozku nesú rozložiteľný kovový mostný systém a budú vyslané na frontovú líniu. Sky News uvádza, že takýto typ obrneného vozidla, ktoré dokáže uložiť most aj v problematickom teréne, bude na Ukrajinu doručené vôbec prvýkrát.

Britský vojenský expert Michael Clarke uviedol, že ide ,,na 90 percent o útočnú zbraň" používanú pri postupe vpred, na rýchle prekonanie malých prekážok. USA podľa očakávaní Clarka pošlú Ukrajine osem takýchto tankov.

,,Tento balík pomoci zahŕňa ďalšiu muníciu pre americké raketomety HIMARS a húfnice, ktoré Ukrajina účinne využíva na obranu, ako aj muníciu do bojových vozidiel pechoty Bradley, mostné tanky, muníciu na demoláciu a ďalšie vojenské vybavenie, výcvik a ďalšiu podporu," uvádza Blinken vo vyhlásení, z ktorého cituje denník The Guardian.

Reuters uvádza, že zasielaná munícia má zvýšiť ukrajinské zásoby pred očakávanou jarnou ofenzívou. Nová pomoc pochádza zo zásob americkej armády a na jej zaslanie na Ukrajinu stačilo odobrenie zo strany prezidenta, súhlas amerického Kongresu nebol potrebný.

(tasr)