Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po Zemanovi je vraj dopyt. Aj po odchode z funkcie si preto zriadi kanceláriu

Český prezident Miloš Zeman bol v piatok naposledy vo svojej kancelárii na Pražskom hrade. Po odchode z funkcie si podľa svojich slov zriadi kanceláriu. Asistentku mu bude robiť jeho manželka Ivana.

"Dopyt po pánovi prezidentovi je už teraz taký veľký, že určite bude potrebovať kanceláriu. Respektíve nebolo by vhodné, aby veľké množstvo ľudí pravidelne dochádzalo k nemu do rodinného domu," poznamenal hradný kancelár Vratislav Mynář.

Zeman chce preto v najbližšej dobe podpísať nájomnú zmluvu. Existujú dve až tri možnosti, kde by mohli sídliť.

Uplynulé dni boli pre Zemana pracovne hektické. Vo štvrtok sa stretol s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, v piatok prijal maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.

V pondelok má ešte dosluhujúci prezident na pláne poslednú pravidelnú schôdzku s premiérom ČR Petrom Fialom.

V pondelok bude Zeman naposledy úradovať v lánskej pracovni. V nasledujúcich dňoch sa presťahuje do nového domu, ktorý si nechal postaviť v Lánoch.

Nový český prezident Petr Pavel zloží sľub 9. marca. Funkčné obdobie Zemanovi vyprší o polnoci z 8. na 9. marca.

Po odchode z funkcie poberá prezident Českej republiky doživotnú mesačnú rentu 50.000 korún (2 127 eur) a paušálnu náhradu v rovnakej výške, ktorá je určená najmä na nájom kancelárie a na odmenu asistenta či asistentky.

O Zemana sa od jeho hospitalizácie na jeseň 2021 starajú ošetrovateľky. Táto služba je čiastočne platená zo zdravotného poistenia a čiastočne z peňazí hradnej kancelárie.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev chce zriadiť osobitný tribunál pre stíhanie Putina

Ukrajina smeruje k otvoreniu úradu Medzinárodného trestného súdu (ICC), zatiaľ čo sa Kyjev snaží zriadiť osobitný tribunál na stíhanie ruského vedenia. Oznámil to v piatok ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

ICC v súčasnosti vyšetruje možné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané ruskými silami počas vojny na Ukrajine, ale nemá mandát na stíhanie širšieho zločinu agresie.

"Kabinet ministrov Ukrajiny dnes schválil memorandum medzi ukrajinskou vládou a ICC, ktoré v blízkej budúcnosti umožní otvorenie úradu prokurátora ICC na Ukrajine," povedal Kostin na konferencii o justícii v západoukrajinskom Ľvove.

Dodal, že to "umožní prokurátorovi ICC dôkladnejšie vyšetriť medzinárodné zločiny spáchané na Ukrajine". "V súčasnosti však neexistujú žiadne právne mechanizmy, ktoré by ICC umožnili postaviť pred súd za zločin agresie tých, ktorí túto brutálnu a nevyprovokovanú vojnu naplánovali a začali. To si vyžaduje zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu," zdôraznil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na konferencii vyhlásil, že Ukrajina "bude ďalej posilňovať svoje vzťahy s ICC". "Ruský prezident Vladimir Putin a všetci jeho komplici musia dostať zákonné a spravodlivé tresty," povedal Zelenskyj a dodal, že na Ukrajine bolo doteraz v súvislosti s inváziou zaregistrovaných "viac ako 70.000 ruských vojnových zločinov".

"Všetci sa snažíme potrestať tento teroristický štát. Je to morálna a právna povinnosť sveta voči obetiam ruského teroru," vyhlásil ďalej ukrajinský prezident.

Holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v Ľvove oznámil vytvorenie "skupiny pre dialóg" o Ukrajine. Táto skupina "poskytne štátom, medzinárodným organizáciám a občianskej spoločnosti platformu pre vzájomnú diskusiu a aktualizáciu národných a medzinárodných iniciatív v oblasti zodpovednosti," povedal Hoekstra.

Dodal, že v Haagu sa bude nachádzať aj "medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie" a "register škôd" spôsobených Ruskom Ukrajine. Európska únia spolu s kľúčovými členskými štátmi podporila zriadenie osobitného tribunálu, ale o jeho fungovaní sa vedú zložité právne spory.

(tasr)

Minúta  |  

Zemetrasenie v Sýrii spôsobilo škody zhruba vo výške desatiny HDP celej krajiny

Pri mohutnom zemetrasení, ktoré vo februári zasiahlo juhovýchod Turecka a severné časti Sýrie, vznikli v tejto vojnou zmietanej krajine škody v odhadovanej výške 5,1 miliardy dolárov.

Ide o približne desať percent hrubého domáceho produktu krajiny, uvádza vo svojej v piatok zverejnenej správe Svetová banka (WB), informovala tlačová agentúra AP.

Podľa OSN zemetrasenie zo 6. februára zabilo najmenej 50.000 ľudí, z toho približne 6 000 v Sýrii. Desaťtisíce ľudí sú stále nezvestní a ďalšie státisíce zostali bez domova.

Najviac postihnutým sýrskym regiónom je provincia Aleppo, na ktorú pripadá 45 percent celkových škôd v krajine a škody predstavujú približne 2,3 miliardy dolárov.

Silne zasiahnutá bola aj povstalcami ovládaná oblasť na severozápade Sýrie, kde žije približne 4,6 milióna ľudí, z ktorých mnohí boli predtým vysídlení v dôsledku vojny.

Po Aleppe nasledujú provincia Idlib s odhadovanými škodami vo výške 1,9 miliardy dolárov a provincia Lázikíja – vládou kontrolované územie na pobreží – s 549 miliónmi dolárov.

Následné zemetrasenie z 20. februára spôsobilo ďalšie škody a podľa WB je pravdepodobné, že očakávané dotrasy časom ešte zvýšia odhadované škody.

Zemetrasenia znásobili množstvo existujúcich problémov v Sýrii, kde takmer 12 rokov trvajúca občianska vojna pripravila o život takmer pol milióna ľudí a vyhnala z domovov polovicu z predvojnového počtu (23 miliónov) obyvateľov.

Svetová banka upozornila, že v súvislosti s jej predbežným hodnotením stále existuje značná miera neistoty.

"Táto katastrofa spôsobí pokles hospodárskej aktivity, čo ešte viac zníži vyhliadky rastu Sýrie," povedal šéf WB pre Blízky východ Jean-Christophe Carret.

Škody hodnotené v predloženej správe zahŕňajú rezidenčný aj nerezidenčný sektor – ako sú priame škody na budovách a stavbách či škody na kultúrnych pamiatkach, ktoré je obzvlášť náročné kvalifikovať, píše AP.

V predchádzajúcej hodnotiacej správe Svetová banka v pondelok uviedla, že škody v Turecku spôsobené februárovým zemetrasením sa odhadujú na 34,2 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Kožná lézia odstránená z Bidenovej hrude bola rakovinová, oznámil lekár

Kožná lézia, ktorú americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi vo februári odstránili z hrude, bola bazocelulárny karcinóm, bežná forma rakoviny kože. V piatok to oznámil Bidenov dlhoročný lekár Kevin O'Connor a dodal, že ďalšia liečba nebola potrebná.

O'Connor ďalej informoval, že počas prezidentovej pravidelnej lekárskej prehliadky 16. februára "bolo úspešne odstránené celé rakovinové tkanivo".

O'Connor uviedol, že miesto s odstráneným tkanivom na Bidenovej hrudi sa "pekne zahojilo" a 80-ročný prezident bude pokračovať v pravidelných kontrolách kože v rámci svojho bežného zdravotného harmonogramu.

Bazocelulárny karcinóm (bazalióm) patrí k najbežnejším a najľahšie liečiteľným formám rakoviny - predovšetkým pri jeho skorom zachytení. Nemá tendenciu šíriť sa ako iné druhy rakoviny, ale môže sa zväčšovať, čo je aj dôvod, prečo sa odstraňuje.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko umožní transrodovým osobám zmenu pohlavia bez podstúpenia sterilizácie

Fínsko povolí transrodovým osobám, aby si zmenili pohlavie na základe vlastnej žiadosti a bez podstúpenia sterilizácie. Vyplýva to z nového zákona, ktorý v piatok podpísal fínsky prezident Sauli Niinistö. Legislatíva začne platiť 3. apríla. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) už v roku 2017 rozhodol, že vyžadovanie sterilizácie na zmenu pohlavia na rodných listoch je porušením ľudských práv.

Nový fínsky zákon umožní ľuďom nad 18 rokov, aby si prostredníctvom vlastného vyhlásenia legálne zmenili pohlavie. Cieľom legislatívy je podľa fínskeho ministerstva sociálnych vecí a zdravotníctva posilniť ochranu práva na sebaurčenie a zamedziť diskriminácii. Rezort dodal, že na zmenu pohlavia už nebudú potrebné lekárske vyšetrenia či sterilizácia.

Podstúpenie sterilizácie pred legálnou zmenou pohlavia sa v súčasnosti vyžaduje napríklad v Česku, Lotyšsku či Rumunsku, uvádza ľudskoprávna iniciatíva Transgender Europe (TGEU).

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko poprelo, že dodáva Ukrajine zbrane

Srbsko v piatok poprelo vývoz zbraní na Ukrajinu. Reagovalo tak na žiadosť Ruska o vysvetlenie tvrdení, že Belehrad dodal Ukrajine tisíce rakiet.

Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačić uviedol, že Srbsko od začiatku vojny na Ukrajine nedodalo zbrane ani jednej zo strán konfliktu.

"Keďže moje ministerstvo schvaľuje vývoz (zbraní), viem to zhodnotiť. Srbsko nedodáva vojenské vybavenie žiadnej krajine, o ktorej si myslíme, že by to predstavovalo akýkoľvek problém," uviedol Dačić.

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3 500 kusov rakiet typu M21 sa malo údajne uskutočniť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrila vo štvrtok nad týmito správami "hlboké znepokojenie".

Srbský minister obrany Miloš Vučelič taktiež poprel vyvážanie rakiet na Ukrajinu, no nevylúčil, že sa tam rakety dostali cez tretiu stranu. "Ak súkromné firmy kupujú zbrane na trhoch tretích krajín a potom ich predávajú iným firmám v iných krajinách, nejde o otázku pre Srbsko. Ide o medzinárodný obchod," uviedol Vučelič.

Srbsko je blízkym spojencom Ruska v Európe. Tieto dve krajiny spájajú historické, náboženské a kultúrne väzby, ktoré upevnili roky proruských propagandistických kampaní v Srbsku, píše AP.

Moskva podporuje Belehrad v otázkach týkajúcich sa Kosova, ktoré vyhlásilo od Srbska v roku 2008 s podporou Západu nezávislosť. Srbsko zase odmieta uvaliť na Rusko sankcie za inváziu na Ukrajinu.                

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.