Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zemetrasenie v Sýrii spôsobilo škody zhruba vo výške desatiny HDP celej krajiny

Pri mohutnom zemetrasení, ktoré vo februári zasiahlo juhovýchod Turecka a severné časti Sýrie, vznikli v tejto vojnou zmietanej krajine škody v odhadovanej výške 5,1 miliardy dolárov.

Ide o približne desať percent hrubého domáceho produktu krajiny, uvádza vo svojej v piatok zverejnenej správe Svetová banka (WB), informovala tlačová agentúra AP.

Podľa OSN zemetrasenie zo 6. februára zabilo najmenej 50.000 ľudí, z toho približne 6 000 v Sýrii. Desaťtisíce ľudí sú stále nezvestní a ďalšie státisíce zostali bez domova.

Najviac postihnutým sýrskym regiónom je provincia Aleppo, na ktorú pripadá 45 percent celkových škôd v krajine a škody predstavujú približne 2,3 miliardy dolárov.

Silne zasiahnutá bola aj povstalcami ovládaná oblasť na severozápade Sýrie, kde žije približne 4,6 milióna ľudí, z ktorých mnohí boli predtým vysídlení v dôsledku vojny.

Po Aleppe nasledujú provincia Idlib s odhadovanými škodami vo výške 1,9 miliardy dolárov a provincia Lázikíja – vládou kontrolované územie na pobreží – s 549 miliónmi dolárov.

Následné zemetrasenie z 20. februára spôsobilo ďalšie škody a podľa WB je pravdepodobné, že očakávané dotrasy časom ešte zvýšia odhadované škody.

Zemetrasenia znásobili množstvo existujúcich problémov v Sýrii, kde takmer 12 rokov trvajúca občianska vojna pripravila o život takmer pol milióna ľudí a vyhnala z domovov polovicu z predvojnového počtu (23 miliónov) obyvateľov.

Svetová banka upozornila, že v súvislosti s jej predbežným hodnotením stále existuje značná miera neistoty.

"Táto katastrofa spôsobí pokles hospodárskej aktivity, čo ešte viac zníži vyhliadky rastu Sýrie," povedal šéf WB pre Blízky východ Jean-Christophe Carret.

Škody hodnotené v predloženej správe zahŕňajú rezidenčný aj nerezidenčný sektor – ako sú priame škody na budovách a stavbách či škody na kultúrnych pamiatkach, ktoré je obzvlášť náročné kvalifikovať, píše AP.

V predchádzajúcej hodnotiacej správe Svetová banka v pondelok uviedla, že škody v Turecku spôsobené februárovým zemetrasením sa odhadujú na 34,2 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Kožná lézia odstránená z Bidenovej hrude bola rakovinová, oznámil lekár

Kožná lézia, ktorú americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi vo februári odstránili z hrude, bola bazocelulárny karcinóm, bežná forma rakoviny kože. V piatok to oznámil Bidenov dlhoročný lekár Kevin O'Connor a dodal, že ďalšia liečba nebola potrebná.

O'Connor ďalej informoval, že počas prezidentovej pravidelnej lekárskej prehliadky 16. februára "bolo úspešne odstránené celé rakovinové tkanivo".

O'Connor uviedol, že miesto s odstráneným tkanivom na Bidenovej hrudi sa "pekne zahojilo" a 80-ročný prezident bude pokračovať v pravidelných kontrolách kože v rámci svojho bežného zdravotného harmonogramu.

Bazocelulárny karcinóm (bazalióm) patrí k najbežnejším a najľahšie liečiteľným formám rakoviny - predovšetkým pri jeho skorom zachytení. Nemá tendenciu šíriť sa ako iné druhy rakoviny, ale môže sa zväčšovať, čo je aj dôvod, prečo sa odstraňuje.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko umožní transrodovým osobám zmenu pohlavia bez podstúpenia sterilizácie

Fínsko povolí transrodovým osobám, aby si zmenili pohlavie na základe vlastnej žiadosti a bez podstúpenia sterilizácie. Vyplýva to z nového zákona, ktorý v piatok podpísal fínsky prezident Sauli Niinistö. Legislatíva začne platiť 3. apríla. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) už v roku 2017 rozhodol, že vyžadovanie sterilizácie na zmenu pohlavia na rodných listoch je porušením ľudských práv.

Nový fínsky zákon umožní ľuďom nad 18 rokov, aby si prostredníctvom vlastného vyhlásenia legálne zmenili pohlavie. Cieľom legislatívy je podľa fínskeho ministerstva sociálnych vecí a zdravotníctva posilniť ochranu práva na sebaurčenie a zamedziť diskriminácii. Rezort dodal, že na zmenu pohlavia už nebudú potrebné lekárske vyšetrenia či sterilizácia.

Podstúpenie sterilizácie pred legálnou zmenou pohlavia sa v súčasnosti vyžaduje napríklad v Česku, Lotyšsku či Rumunsku, uvádza ľudskoprávna iniciatíva Transgender Europe (TGEU).

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko poprelo, že dodáva Ukrajine zbrane

Srbsko v piatok poprelo vývoz zbraní na Ukrajinu. Reagovalo tak na žiadosť Ruska o vysvetlenie tvrdení, že Belehrad dodal Ukrajine tisíce rakiet.

Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačić uviedol, že Srbsko od začiatku vojny na Ukrajine nedodalo zbrane ani jednej zo strán konfliktu.

"Keďže moje ministerstvo schvaľuje vývoz (zbraní), viem to zhodnotiť. Srbsko nedodáva vojenské vybavenie žiadnej krajine, o ktorej si myslíme, že by to predstavovalo akýkoľvek problém," uviedol Dačić.

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3 500 kusov rakiet typu M21 sa malo údajne uskutočniť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrila vo štvrtok nad týmito správami "hlboké znepokojenie".

Srbský minister obrany Miloš Vučelič taktiež poprel vyvážanie rakiet na Ukrajinu, no nevylúčil, že sa tam rakety dostali cez tretiu stranu. "Ak súkromné firmy kupujú zbrane na trhoch tretích krajín a potom ich predávajú iným firmám v iných krajinách, nejde o otázku pre Srbsko. Ide o medzinárodný obchod," uviedol Vučelič.

Srbsko je blízkym spojencom Ruska v Európe. Tieto dve krajiny spájajú historické, náboženské a kultúrne väzby, ktoré upevnili roky proruských propagandistických kampaní v Srbsku, píše AP.

Moskva podporuje Belehrad v otázkach týkajúcich sa Kosova, ktoré vyhlásilo od Srbska v roku 2008 s podporou Západu nezávislosť. Srbsko zase odmieta uvaliť na Rusko sankcie za inváziu na Ukrajinu.                

(tasr)

Minúta  |  

Šmyhaľ: Ukrajina má teraz dostatok energie, ale potrebuje ju lepšie zabezpečiť

Ukrajina momentálne dokáže vyrobiť toľko energie, koľko potrebuje, a to aj napriek značným škodám, ktoré napáchali ruské útoky. Potrebuje však lepšie zabezpečiť svoju energetickú sieť, a to vrátane výstavby podzemných krytov, aby ju ochránili pred ďalšími útokmi.

Povedal to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Počas zimy bolo podľa neho pri ruských raketových a dronových útokoch poškodených 40 až 50 percent z ukrajinskej energetickej siete. Milióny ľudí sa preto ocitli bez prúdu, Ukrajina však bola schopná rýchlo škody opraviť, čiastočne vďaka zariadeniam, ktoré jej v rámci pomoci poslal Západ.

Šmyhaľ uviedol, že Ukrajina "má nateraz" v tomto smere dostatočné výrobné kapacity. "Ďalším krokom je zabezpečenie energetickej infraštruktúry na ďalšiu sezónu," dodal. Pripravované opatrenia preto podľa jeho slov budú zahŕňať vybudovanie betónových a podzemných krytov na ochranu elektrických generátorov a distribučnej siete pred ďalšími ruskými útokmi.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce demonštrantov v Nemecku žiadali prísnejšie kroky vlády proti globálnemu otepľovaniu

Tisíce klimatických aktivistov sa v piatok zhromaždili v Berlíne a ďalších nemeckých mestách, aby žiadali ráznejšie kroky nemeckej vlády proti globálnemu otepľovaniu. Presadzujú najmä zníženie emisií skleníkových plynov v doprave.

Protesty sú súčasťou celosvetového "klimatického štrajku", ktorý zvolalo hnutie Piatky za budúcnosť (Friday for Future). Len v Nemecku bolo naplánovaných 250 takýchto udalostí, píše DPA.

Hovorkyňa hnutia Darya Sotoodehová uviedla, že nemecký minister dopravy Volker Wissing (FDP) venuje priveľa pozornosti automobilovému priemyslu v krajine - čo je na úkor dostupnej verejnej dopravy. Nemecká vláda minulý rok sľúbila, že zavedie celoštátne mesačné lístky na verejnú dopravu za 49 eur. Vlakové a autobusové spoločnosti však tvrdia, že to nie je udržateľné bez ďalších príspevkov vlády.

V niektorých častiach Nemecka v piatok štrajkovali členovia odborových organizácií v oblasti verejnej dopravy, ktorí žiadajú vyššie platy. Podporili klimatickým protestom a uviedli, že "vyšším nátlakom" na vládu môžu dosiahnuť klimatické ciele.

Nemecká koaličná Slobodná demokratická strana (FDP) nedávno vystúpila proti zavedeniu rýchlostných limitov, postupnému vyradeniu spaľovacích motorov a rozsiahlym investíciám do verejnej dopravy. To znepokojilo koaličných partnerov - Sociálnodemokratickú stranu (SDP) premiéra Olafa Scholza a Zelených, aj klimatických aktivistov. Aktivisti tvrdia, že Nemecko neplní svoje vlastné ciele v oblasti klímy.

Scholzov hovorca v spojitosti s piatkovými protestami povedal, že nemecká vláda ku klimatickým cieľom pristupuje "s veľkou vážnosťou".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.