Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc za 100 miliónov dolárov

Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov vrátane generátorov, ktoré sú nevyhnutne potrebné po vlnách ruských raketových útokov na energetické zariadenia. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry DPA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na platforme Telegram uviedol, že medzi pomocou poskytnutou zo strany Saudskej Arábie je 135 generátorov, ako aj termálne prikrývky a hygienické materiály.

Dodávka bola doručená na troch dopravných lietadlách a bude distribuovaná do šiestich regiónov Ukrajiny, priblížil Jermak.

,,Humanitárna pomoc je prejavom solidarity a podpory, ktorá existuje medzi našimi štátmi," uviedol Jermak. "Kyjev je za túto pomoc mimoriadne vďačný," poznamenal.

DPA konštatuje, že podpora zo strany Rijádu má aj obrovský symbolický význam, keďže Kyjev a jeho západní spojenci sa usilujú získať pomoc aj v ostatných regiónoch sveta vrátane Blízkeho východu. Saudská Arábia vlani v októbri prisľúbila, že Ukrajine poskytne humanitárnu pomoc vo výške 400 miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

OSN vyzýva na presídlenie sýrskych utečencov postihnutých zemetrasením v Turecku

OSN v sobotu vyzvala štáty sveta na urýchlené prijímanie sýrskych utečencov zo zemetrasením postihnutých oblastí v Turecku. Upozornila pritom, že utečenci zo Sýrie znovu čelia traume zo straty domova a vysídlenia.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, ktoré postihlo Turecko a v menšej mieste aj Sýriu 6. februára, pripravilo o život viac ako 45 000 ľudí v Turecku a tisíce ďalších v susednej Sýrii. Zničené boli státisíce budov, pripomenula vo svojej správe agentúra AFP.

Turecko už takmer 12 rokov hostí približne 3,5 milióna utečencov, ktorí ušli pred občianskou vojnou v Sýrii. Zemetrasenie z februára podľa odhadov postihlo asi deväť miliónov ľudí, z ktorých viac ako 1,7 milióna sú práve utečenci.

,,Mnohí utečenci, ktorí utiekli do Turecka, aby tam našli bezpečie a ochranu, teraz opäť čelia traume zo straty a vysídlenia - prišli o svoje domovy a živobytie," uviedli v spoločnom vyhlásení Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

,,S cieľom pomôcť ochrániť najviac ohrozených utečencov a zmierniť tlak na miestne komunity, ktoré sú samy tiež postihnuté touto humanitárnou katastrofou, UNHCR vyzýva štáty, aby urýchlili procesy presídľovania a odchodov," povedal šéf UNHCR Filippo Grandi.

Dodal, že by to bol ,,hmatateľný prejav solidarity a zdieľania zodpovednosti", ktorý v konečnom dôsledku povedie k okamžitým riešeniam: zmení život utečencom, ktorí sa po zemetrasení stali ešte zraniteľnejšími.

OSN vydala túto výzvu v čase, keď do Madridu dorazilo 89 sýrskych utečencov z Turecka.

Šéf Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) António Vitorino sa poďakoval Španielsku za tento krok a vyjadril nádej, že jeho príklad budú nasledovať aj ďalšie štáty.

(tasr)

Minúta  |  

Pracovníkov spoločnosti Memorial v Rusku stíhajú pre možnú rehabilitáciu nacizmu

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) začal trestné konanie proti zamestnancom spoločnosti Memorial, ktorí sú podozriví z rehabilitácie nacizmu. Tento čin sa v Rusku trestá odňatím slobody v trvaní do päť rokov. S odvolaním sa na správu agentúry TASS o tom v sobotu informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), na ktorú sa odvoláva aj agentúra TASR.

Sledkom preveruje podozrenie, že Memorial zaradil na zoznamy represovaných osôb aj ľudí, ,,ktorí počas Veľkej vlasteneckej vojny (= druhej svetovej vojny) kolaborovali s fašistickými okupantmi". Stíhanie sa začalo proti neznámej osobe z okruhu zamestnancov Memorialu.

Už v januári tohto roku sa objavili informácie, že Sledkom začal pre podozrenie z rehabilitácie nacizmu vyšetrovať predsedu predstavenstva Memorialu Jana Račinského.

RFE/RL pripomenula, že mesiac pred tým - v decembri minulého roka - Račinskij v mene Memorialu v Osle prevzal Nobelovu cenu za mier, ktorá bola súčasne udelená aj väznenému bieloruskému aktivistovi za ľudské práva Alesovi Biaľackéhi a Centru pre občianske slobody z Ukrajiny.

Memorial bol ako medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť založený v roku 1992 v Moskve na základe združenia Memorial, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín.

V roku 1989 sa všetky zjednotili do celozväzovej spoločnosti Memorial, pričom jej čestným predsedom sa stal renomovaný vedec a sovietsky disident Andrej Sacharov.

Memorial sa zaoberá najmä skúmaním obdobia represálií, ktoré sa udiali v Sovietskom zväze, a stará sa o zachovanie pamiatky ich obetí.

Na základe rozhodnutia príslušných ruských úradov bola v októbri roku 2016 zaradená do zoznamu zahraničných agentov, pretože je prijímateľom finančnej pomoci zo zahraničia.

Dňa 28. decembra 2021 ruský najvyšší súd rozhodol o likvidácii organizácie Medzinárodný Memorial (v angličtine International Memorial) a o deň neskôr - 29. decembra - moskovský mestský súd vydal podobné rozhodnutie proti centru ľudských práv Memorial. Podnet na ich likvidáciu dala prokuratúra, ktorá konštatovala, že obe organizácie porušili zákon o ,,zahraničných agentoch".

(tasr)

Minúta  |  

Dievča, ktoré nakreslilo plagát na podporu Ukrajiny, zostáva v detskom domove

Dvanásťročné dievča z Ruska, ktoré vlani na jar na hodine výtvarnej výchovy nakreslilo protivojnový obrázok, zostáva v detskom domove napriek tomu, že jej otca už z vyšetrovacej väzby prepustili do domáceho väzenia.

Informovala o tom v sobotu britská stanica BBC, ktorá sa odvolala na vyjadrenie detského domova v meste Jefremov pre web 7x7 z Tulskej oblasti. Príslušná úradníčka naliehala na novinára, aby médiá prestali o tejto kauze písať.

Po tom, ako Maša Moskaľovová na hodine výtvarnej výchovy namiesto obrázka na podporu vojakov vyslaných do vojny na Ukrajine nakreslila protivojnový plagát a zverejnila aj protivojnové príspevky
na internete, jej otca Alexeja stíhajú pre podozrenie z opakovanej diskreditácie ruskej armády.

Moskaľov je samoživiteľ. S dcérou žijú v Tulskej oblasti v centre európskej časti Ruskej federácie. Po jeho zadržaní a vzatí do vyšetrovacej väzby úrady jeho dcéru Mašu poslali do detského domova.

Podľa ruskej tlače Komisia pre záležitosti mladistvých sa obrátila na súd so žiadosťou o obmedzenie rodičovských práv Alexeja Moskaľova.

Jeho právnik Vladimir Bilijenko pre BBC povedal, že o tejto žiadosti vie len neoficiálne. Informoval však, že v súvislosti s vývojom v kauze podal v mene svojho mandanta a jeho dcéry odvolanie na generálnu prokuratúru a na úrad ombudsmana pre ľudské práva.

Bilijenko dostal, že Moskaľov je momentálne doma sám, nemá doma žiadne potraviny a nikto - okrem jeho dcéry - mu ich ani nemôže doniesť.

(tasr)

Minúta  |  

OĽANO opäť navrhlo odmenu 10 percent z poplatkov štátu za účasť vo voľbách

Poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽANO opäť podali do parlamentu návrh, ktorým by sa mohla zaviesť odmena za účasť v parlamentných voľbách vo forme zľavy desiatich percent z vybraných poplatkov štátu. Predpokladá to návrh nového zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie a o posilnení ich volebného práva.

Odmena za účasť vo voľbách má podľa poslancov podporiť vyššiu účasť a posilniť legitimitu výsledkov. Zľava desať percent by sa mohla týkať len fyzických osôb - nepodnikateľov. Zľavy by sa mali týkať napríklad uznaní odbornej kvalifikácie, výpisov z listu vlastníctva, vydaní osvedčenia o štátnom občianstve, ako aj vydávania dokladov, stavebného povolenia, ohlásenia stavby či vydávania rybárskych lístkov. Súčasťou návrhu je tiež zabezpečenie distribúcie zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.

OĽANO už odmenu za účasť vo voľbách navrhovalo v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Parlament ju vo februári odmietol. Následne prišiel líder hnutia Igor Matovič s návrhom odmeny 500 eur za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. O ňom ešte poslanci nerokovali.

Okrem odmeny za účasť vo voľbách sa zvyšok návrhu týka posilnenia práv občanov počas mimoriadnej situácie vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Poslanci argumentujú skúsenosťami zo zavedenia pravidiel počas pandémie. ,,Možno konštatovať, že priebeh pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 je na Slovensku už istú dobu pod kontrolou, a preto nie je dôvod, aby mali orgány verejnej moci aj naďalej také množstvo výnimiek a v takom rozsahu ako doteraz," uviedli v dôvodovej správe k návrhu.

Zrušiť by sa mohli výnimky pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia. Zákon by tiež mohol priniesť možnosť predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci.

Zrušenie výnimiek by sa malo týkať najmä oblasti sociálnych vecí. ,,Spočíva v tom, že sa zrušujú obmedzenia, ktoré neumožňovali dotknutej osobe byť prítomnou pri spracovaní posudkov na jej osobu (sociálna posudková činnosť, komplexný posudok, lekársky posudok, rozsah osobnej asistencie, potreba osobitnej starostlivosti a pod.), respektíve ktoré spočívali v neplynutí (spočívaní) lehôt na vydanie rozhodnutia alebo posudku," uviedli poslanci.

Návrhom by chceli štandardizovať rozhodovacie procesy počas mimoriadnej situácie v samospráve aj vo vzťahu k zasadnutiam obecnej rady po vzore pravidiel pre obecné zastupiteľstvá. Súčasťou návrhu je aj zrušenie spočívania lehôt pre vykonanie miestneho referenda a spresnenie voľby hlavného kontrolóra počas mimoriadnej situácie.

Nový zákon by v prípade definitívneho schválenia mohol byť účinný od 1. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti v Berlíne potreli ropou pamätník pred parlamentom

Klimatickí aktivisti potreli v sobotu tmavou tekutinou sklenený pamätník pred nemeckým parlamentom v Berlíne, ktorý pripomína prijatie povojnovej ústavy z roku 1949. Ako uviedla skupina Posledná generácia, použili surovú ropu. Na videu na ich účte na Twitteri, je vidieť, ako ju na uvedený monument vylievajú z vedier. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

 Hovorca berlínskej polície uviedol, že pamätník s názvom ,,Ústava 49" bol potretý či poliaty zatiaľ neidentifikovanou látkou. Polícia odobrala vzorky, ktoré budú poslané na analýzu. Ak to bude náležité, budú voči šiestim aktivistom protestujúcim voči politike vlády týkajúcej sa fosílnych palív, vznesené obvinenia, doplnil hovorca.

Aktivisti z Poslednej generácie na pamätník, ktorý pozostáva z 19 trojmetrových sklenených tabúľ, do ktorých je vyrytých 19 článkov nemeckej ústavy, okrem toho nalepili plagáty s nápismi ako napríklad ,,Ropa či základné práva?"

,,Spaľovanie ropy alebo ochrana základných práv? V roku 2023 je možné len jedno z toho," uviedli v tlačovom vyhlásení. Dodali, že vláda zlyháva vo svojej ústavnej povinnosti chrániť živobytie a slobodu občanov.

DPA pripomína, že vo februári už aktivisti sťali aj malý strom pred sídlom úradu kancelára Olafa Scholza. Od vlaňajška spomínaná skupina pravidelne blokuje cesty v metropole Nemecka i ďalších mestách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.