Na príklade Nemecka sme nedávno ukázali, aký vplyv má na predaje elektromobilov len zníženie štátnych dotácií, teda nie ich úplne zrušenie. Pochopiteľne, takýto vzor môže pôsobiť ako vytrhnutý z kontextu, lenže aj ďalšie príklady naznačujú, že trh s batériovými autami začína byť nasýtený. Respektíve, kto si ich mohol dovoliť, už si ich vďaka štedrým príspevkom z daní ostatných kúpil. A vyzerá to, že bez ďalších bonusov sa hromada týchto vodičov radšej vráti späť k spaľovacím motorom.
Vyššie uvedené tvrdí najnovšia štúdia holandského združenia pre elektrickú mobilitu VER (Vereniging Elektrische Rijders) v spolupráci s univerzitou v Groningene, ktorú si objednala tamojšia podnikateľská agentúra RVO (Rijksdienst voor Ondernemend Nederland).
Kým ale nastane reč o jej výsledkoch, musí nasledovať malá odbočka. Podľa nadnárodnej nezávislej agentúry Rystad Energy padajú predaje elektromobilov na celom svete. Z jej výskumu vyplýva, že globálne sa v januári tohto roka predalo zhruba 672 tisíc batériových áut. To je síce medziročne o 3 percentá viac, ale v porovnaní s decembrom 2022 ide o približne 50 percentný prepad.
Čierny január pre elektromobily
To samozrejme nenaznačuje, že elektromobily nikto nechce, ale ukazuje to, ako sa s novým rokom a novými pravidlami obmedzujúcimi dotácie v Európe i Číne znižuje záujem. Pre upresnenie, nemecké registrácie elektromobilov sa prepadli o skoro 83 percent, v Británii, Číne či vyššie spomínanom Holandsku cirka o polovicu.
Nórsko, ktoré je považované za baštu batériových áut, zažilo najhorší január za posledných 60 rokov. V celej krajine sa predalo len 1860 automobilov, z toho 1419 elektromobilov, takže prvýkrát po dvoch rokoch spadol podiel týchto vozidiel pod 80 percent. Čo k tomu prispelo? Nové dane, ktoré sa dotkli aj elektrických automobilov.
Späť k štúdii spojenej s prieskumom, ktorá tvrdí, že až 50 percent vodičov sa vzdá elektromobilov a začne opäť používať vozidlá so spaľovacími motormi, ak zaniknú v súčasnosti platné daňové úľavy. Inak povedané, minimálne polovica motoristov jazdiacich v batériových vozidlách si ich vôbec nekupuje kvôli nulovým lokálnym emisiám či iným environmentálnym dôvodom, ale jednoducho preto, že im niekto prispeje na nákup a vo forme úľav i na prevádzku.
Že to neprekvapuje?
Autorom štúdie tento pohľad evidentne unikal. „Ešte sme nezaznamenali, že by finančné hľadisko bolo také dôležité pri výbere elektromobilu,“ cituje denník De Telegraaf Maartena van Biezena z VER.
Domáce médiá pripomínajú, že výhody pre elektromobily majú byť významne obmedzené od roku 2025, pričom dodatočne vyrubené dane sa budú odvíjať jednak od nákupnej ceny a tiež hmotnosti. V oboch smeroch majú batériové vozidlá nepríjemný hendikep – sú drahé a o stovky kilogramov ťažšie ako ich ekvivalenty so spaľovacími motormi.
A vyzerá to, že lepšie na tom nie sú ani plug-in hybridy, známe aj pod skratkou PHEV. De Telegraaf tvrdí, že ak by PHEV neboli oslobodené od dane, polovica súkromných majiteľov sa tiež vráti k starým dobrým benzínom a dízlom a nechceli by používať elektrické zásuvky.
Inak ako reguláciami to nepôjde
Ani podnikatelia v Holandsku to nakoniec nevidia diametrálne odlišne. Finančný stimul bol pre nich bezkonkurenčne najsilnejším motívom k nákupu elektromobilu na firmu. Ak skončí, 44 percent z nich sadne tiež za volant auta s klasickým motorom.
„Rýchla výmena povedie nielen k tomu, že v našom vozovom parku bude menej nových batériových áut, ale navyše sa k nim vodiči nebudú vracať. Potom nesplníme klimatické ciele,“ sťažuje sa Maarten van Biezen.
Pochopiteľne, do roku 2025 sa môže ešte niečo zmeniť. A združenie majiteľov elektromobilov už navrhuje, aby sa pri výpočte dane nebrala do úvahy hmotnosť akumulátora a dodatočné zdanenie batériových áut bolo nižšie, kým budú drahšie ako vozidlá so spaľovacími motormi. „Týmto spôsobom aspoň zabezpečíme, že jazda elektromobilom nebude drahšia ako jazda so spaľovacím motorom,“ dodáva pre De Telegraaf van Biezen.
Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed. Vychádza so súhlasom redakcie.