Boj proti korupcii a jej digitálne riešenie

Korupcia predstavuje obrovský globálny problém, ktorý pravdepodobne stojí viac ako 1 bilión dolárov ročne, čo predstavuje 120 dolárov na každú osobu na svete. Svetoví lídri už dlho sľubujú, že korupciu potlačia, ale, žiaľ, nikam sa neposúvame. Nový výskum teraz uvádza prekvapivo jednoduchý a lacný spôsob, ako znížiť korupciu, ktorý môže krajinám priniesť stovky miliónov alebo dokonca miliardy dolárov.

Jeden z dôvodov, prečo je také ťažké bojovať proti korupcii, spočíva v tom, že pre úradníkov, ktorí berú úplatky, je neuveriteľne cenná, zatiaľ čo zákazníci, čo podplácajú, často dostanú lepšie alebo rýchlejšie služby. Napriek tomu politici sľúbili, že v rokoch 2016 až 2030 výrazne znížia korupciu v rámci takzvaných cieľov udržateľného rozvoja (SDG), na ktorých sa dohodli všetky vlády na celom svete.

Bohužiaľ, politici tieto ciele neplnia. Index vnímania korupcie od Transparency International ukazuje, že na celosvetovej úrovni sa za posledné desaťročie dosiahol absolútne nulový pokrok. V roku 2022 bol svet rovnako skorumpovaný ako v roku 2012, keď sa meranie začalo. Pri súčasných trendoch sa nám nepodarí obmedziť korupciu do roku 2030 – ani nikdy v budúcnosti.

Zníženie korupcie nie je jediný globálny prísľub, ktorý sme nesplnili. V skutočnosti je to len jeden zo stoviek veľkolepých sľubov SDG do roku 2030 a takmer ani jeden sa nám nedarí plniť. Pri súčasných trendoch dosiahneme rozvojové sľuby s polstoročným oneskorením. Musíme sa zlepšiť, a teraz je ten správny čas začať túto konverzáciu: rok 2023 je polčas pre sľuby SDG, ale v skutočnosti nie sme ani zďaleka na polceste k ich dosiahnutiu.

Preto môj think tank Kodanský konsenzus už roky spolupracuje s desiatkami špičkových svetových ekonómov, aby určil oblasti, v ktorých možno dosiahnuť najväčší pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja. Najskôr by sme mali prijať tie najrozumnejšie politiky. Náš nový výskum o korupcii ukazuje, že zlepšenie verejného obstarávania by malo byť pre mnohé vlády najvyššou prioritou.

Takmer v každej krajine je vláda úplne najväčším odberateľom prác, tovarov a služieb zo súkromného sektora. Verejné obstarávanie dosahuje takmer 13 biliónov dolárov, čo predstavuje 15 percent celosvetového HDP. V krajinách, kde žije chudobnejšia polovica svetovej populácie, tvorí verejné obstarávanie ohromujúcu polovicu všetkých vládnych výdavkov.

Toto verejné obstarávanie sa môže stať menej skorumpovaným a efektívnejším, ak sa celý systém zavedie online a stane sa prehľadnejším. Elektronické obstarávanie alebo "e-obstarávanie" umožňuje, aby sa o ponukách na obstarávanie dozvedelo oveľa viac spoločností, aby bolo možné predložiť viac ponúk a aby vlády prichádzali o menej peňazí v dôsledku korupcie a plytvania.

Žiaľ, štyri z desiatich krajín s nízkymi a nižšími strednými príjmami stále nemajú úplný systém elektronického verejného obstarávania. Naši výskumníci skúmali náklady a vplyvy jedenástich iniciatív elektronického verejného obstarávania v krajinách s nízkymi príjmami, ako je Bangladéš a Rwanda, v krajinách so strednými príjmami, ako je Ukrajina a Tunisko, a v krajinách s vysokými príjmami, ako je Taliansko a Južná Kórea.

Z výskumu vyplýva, že plánovanie systému elektronického verejného obstarávania trvá v priemere rok, jeho návrh a vybudovanie ďalšieho 1,5 roka a jeho zavedenie 2,5 roka. Počas prvých 12 rokov sú náklady v priemere 16,7 milióna dolárov, bez ohľadu na veľkosť krajiny – triviálna suma v porovnaní s väčšinou štátnych rozpočtov.

Výhod je mnoho. Dobre navrhnutý systém elektronického verejného obstarávania umožňuje proaktívne monitorovanie a identifikáciu korupcie a znamená, že problémy sa môžu automaticky označiť a začať riešiť. Elektronické verejné obstarávanie zvyšuje počet uchádzačov: V indickom štáte Karnataka sa počet dodávateľov počas prvých troch rokov zvýšil zo 130 na 4 800. A vlády môžu minúť menej na inzerciu ponúk, keď majú ľahko dostupný systém. Filipínska vláda ušetrila 9 miliónov dolárov ročne na inzerátoch v novinách.

Dôležité je, že zavedenie elektronického obstarávania urýchľuje verejné obstarávanie. V Južnej Kórei elektronické verejné obstarávanie znamenalo skrátenie trvania spracovania ponúk z priemerných 30 hodín iba na 2 hodiny, zatiaľ čo v Argentíne sa trvanie procesu skrátilo o viac ako 11 dní. Samozrejme, robiť veci rýchlo nie je to isté ako robiť ich dobre. Existujú však dôkazy, že digitalizácia verejného obstarávania znamená lepší dohľad a lepšie poskytovanie služieb. Napríklad v Indii sa po prechode na systém elektronického obstarávania zvýšil stupeň kvality ciest o 12 percent.

Azda najdôležitejším a dobre zdokumentovaným dôsledkom je, že elektronické verejné obstarávanie znižuje celkové náklady na vládne výdavky. Z nášho výskumu vyplýva, že priemerná úspora je 6,75 percenta – a to je dôležité, keď sa míňajú miliardy. Pre priemernú krajinu s nízkymi príjmami to znamená, že úspora počas prvých 12 rokov predstavuje viac ako 600 miliónov dolárov. Za každý vynaložený dolár krajina s nízkymi príjmami dosiahne úspory v hodnote 38 dolárov. V prípade krajín s nižšími a strednými príjmami predstavujú priemerné úspory počas prvých 12 rokov viac ako 5 miliárd dolárov, čo znamená, že každý vynaložený dolár vytvorí sociálne výhody vo výške viac ako 300 dolárov. Elektronické verejné obstarávanie je tak jednou z najefektívnejších politík na svete.

Úplné odstránenie korupcie nemusí byť v našich silách. Existujú však presvedčivé dôkazy o tom, že elektronické verejné obstarávanie na celom svete ju môže za nízke náklady znížiť, pričom sa spoločnosti budú mať oveľa lepšie.