Jaroslav Daniška

Ak sa pozrieme z nadhľadu, príbeh Ukrajiny je čoraz viac vývojom od zlého k ešte horšiemu. Môže za to vývoj pred vojnou, ešte viac vojna a jej hrozivé ničenie, ale pesimizmus len narastá, keď sa pokúsime zhodnotiť perspektívy do budúcnosti. Tie zásadne ovplyvní prístup Západu, zvlášť Ameriky.

Ukrajina bola po roku 1991 až do vojny systematicky zle riadená, niektoré štatistiky ju ukazovali ako jeden z najhorších príkladov v celej postkomunistickej Európe. Krajina trpela masívnou korupciou, štát si parcelovali oligarchovia a najviac trpeli obyčajní Ukrajinci. Milióny z nich hlasovali nohami a z krajiny odišli. Ukrajinci, ako to pomenoval Ľuboš Kubín, žiaľ, nedokázali vybudovať moderný národný štát s rešpektom k menšinám a viedlo to k vyprovokovaniu občianskej vojny na území Ukrajiny, ktorá prerástla do vojny s Ruskom. Pred týmto scenárom ich varovali viacerí autori, písal o tom Samuel Huntington, Henry Kissinger a mnohí ďalší. Ukrajinská elita, zvlášť po roku 2014, varovania nepočúvala.

Za začiatok vojny nesie zodpovednosť Rusko, za všeličo nesú zodpovednosť politici iných krajín, ale existujú témy, kde nesú hlavnú zodpovednosť výlučne ukrajinskí politici.

Vojna to všetko ešte násobne zhoršila. Ťažko skúšaní obyčajní Ukrajinci sú opäť najväčšou obeťou. Počty obetí a ničenie krajiny núti k zármutku každého, kto to vníma.