Tarabovci, huliakovci, sulíkovci. Potiahnu malé strany veľké mená?

Politika sa zužuje na súboj lídrov

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO rozumie tomu, prečo si niektoré strany do názvu dajú meno lídra. „Dá sa to pochopiť, pretože momentálne je politika o tvárach a menách politikov. Keď je niekto známy a chce svojej strane pomôcť, využije silnú značku na pomoc inej značke,“ povedal pre Štandard.

Politický analytik Martin Klus z agentúry Scio uviedol, že fenomén uvádzania mien lídrov v názvoch strán svedčí o výraznej personalizácii slovenskej politiky, ktorú podľa neho ešte posilňuje nevhodne nastavený volebný systém s jediným celoštátnym volebným obvodom.

„V takomto prostredí je oveľa jednoduchšie budovať politickú stranu na poznateľnosti jednej osobnosti než na silných regionálnych štruktúrach, programových prioritách či dlhodobej straníckej identite,“ zhodnotil Klus pre Štandard.

Výsledkom podľa neho je, že sa politická súťaž nezriedka redukuje na súboj jednotlivých lídrov a voľbu proti niekomu, nie za niečo. „Nie je to však výlučne slovenský fenomén. Personalizáciu politiky posilňujú aj sociálne siete a spôsob, akým v súčasnosti funguje politická komunikácia,“ poznamenal Klus.

Vysoká konkurencia pre Rozvoj Slovenska

Exminister Taraba pred viac ako týždňom oznámil, že chce založiť stranu Taraba – Rozvoj Slovenska. Začal so zberom podpisov potrebných na jej registráciu. Potrebuje ich 10-tisíc, aby mohol požiadať o registráciu strany na ministerstve vnútra. Oznámil, že už ich má polovicu.

Súčasťou jeho tímu je niekdajší poslanec Hlasu Peter Slyško a ľudia, ktorí s ním pôsobili v rezorte životného prostredia. Taraba zatiaľ nemá v tíme známejšie osobnosti, ako je on sám.

Po víkendových voľbách plánuje predstaviť podporovateľov z komunálnej sféry. Viackrát pritom spomenul, že rezort životného prostredia pod jeho vedením pomohol 2 700 obciam. Išlo napríklad o vodovody, kanalizácie, zelené opatrenia či techniku.

Sociológ Hřích podotkol, že vopred sa nedá odhadnúť podpora exministrovej strany. „Jeho dosah na sociálnych sieťach je dobrý. Predpokladám, že si bude vedieť získať aj mediálnu pozornosť, keďže pri hlasovaniach v Národnej rade sa budú všetci obracať aj naňho, ako sa zachová,“ zhodnotil odborník, pričom súbeh popularity a mediálnej pozornosti by mohol priniesť novej strane nejaké percentá.

Za nevýhodu, ktorá sa týka každej novej strany, považuje to, že cieli na voličov, o ktorých sa usiluje viacero strán. „Ak pôjde po voličoch SNS, Republiky, Smeru, možno Práva na pravdu, bude mať vysokú konkurenciu,“ doplnil.

Známa tvár a ochota voliť sú dve rozdielne veci

Aj Klus povedal, že najpravdepodobnejšími sympatizantmi Tarabovej strany by mohli byť najmä súčasní voliči vládnej koalície a mimoparlamentnej Republiky. Nevylúčil ani oslovenie niektorých nerozhodnutých voličov, ktorí hľadajú alternatívu k súčasnej politickej ponuke.

„Neprekvapilo by ma, ak by sa tento subjekt po svojom vzniku objavil v prieskumoch na úrovni SNS. Samozrejme, poznateľnosť lídra a reálna ochota voliť jeho stranu sú dve rozdielne veci,“ ozrejmil analytik.

Zásadnou výhodou by podľa Klusa mohla byť pomerne vysoká rozpoznateľnosť Tarabu, ktorú mu agentúra Scio opakovane namerala. 

„Osobitne by to mohlo platiť po posledných udalostiach spojených s jeho osobou, ktoré niektorí jeho sympatizanti mohli vnímať aj tak, že sa stal obeťou vnútrokoaličných sporov, respektíve svojvôle nominujúcej strany bez ohľadu na výsledky jeho práce,“ priblížil analytik. Nepovažuje za nereálne, že by mohol osloviť aj časť voličov, ktorí nie sú jednoznačnými sympatizantmi koalície.

Na druhej strane doterajšie pôsobenie exministra môže, ako zdôraznil Klus, predstavovať aj zásadnú nevýhodu. Pre mnohých voličov totiž zostane spojený so súčasnou vládnou garnitúrou a jej rozhodnutiami. „Rozhodujúce preto bude, či dokáže svoju osobnú politickú značku pretaviť do dôveryhodnej straníckej alternatívy,“ priblížil analytik.

Huliak: Poznajú ma, peniaze na kampaň nemáme

Aj súčasný minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak sa usiluje o etablovanie svojej straníckej značky. Pred dvoma rokmi na jeseň žiadal, aby sa názov klubu SNS rozšíril o Národnú koalíciu. O niekoľko týždňov klub SNS opustil spolu s poslancami Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom. Médiá ich označovali ako huliakovcov.

Národná koalícia sa vlani v lete premenovala na Stranu vidieka. Začiatkom októbra tohto roka delegáti snemu rozhodli, že do názvu pribudne pomenovanie „Huliakovci“. „Názov sme doplnili o slovo Huliakovci pre lepšiu poznateľnosť. Nemáme toľko peňazí na kampaň ako iné strany, o to viac reálne pracujeme pre slovenský vidiek,“ hovoril Huliak.

V septembrovom prieskume agentúry AKO pre JOJ 24 mala Strana vidieka preferencie 0,2 percenta. Kým ministerstvo nezaregistruje zmenu názvu, v prieskumoch sa môže naďalej objavovať doterajšie pomenovanie.

Kollár a Sulíkove percentá

O návrat do parlamentu chcú zabojovať aj niekdajší predseda Národnej rady Boris Kollár a bývalý minister hospodárstva Richard Sulík.

Kollár ohlásil reštart svojej strany Sme rodina začiatkom septembra. Dohodol sa na spolupráci so Sulíkom. Do názvu strany doplnili meno bývalého predsedu SaS. Po novom sa bude volať Sme rodina a Sulíkovci. Na kandidátnej listine do volieb budú na každom párnom mieste ľudia navrhnutí Sulíkom.

Ako sa prejaví príchod exlídra SaS, ukážu prieskumy. V októbrovom prieskume Focusu pre portál 360tka mala Sme rodina podporu 4,3 percenta opýtaných. V porovnaní so septembrovým prieskumom si polepšila o 1,1 percentuálneho bodu.

„Som presvedčený o tom, že týmto spojením neprepadnú naše tri či štyri percentá,“ hovoril Kollár. Po voľbách môže podľa neho vzniknúť „konštruktívna vláda“ zo súčasných opozičných strán.

Zmenu názvu zatiaľ rezort vnútra nezaregistroval. Oznámil totiž, že prerušil konania týkajúce sa strán až do vyhlásenia výsledkov komunálnych a župných volieb, ktoré sa uskutočnia 24. októbra.

Meno Kotlebu neprináša výraznejšiu podporu

Politickú značku stavala v minulosti na svojom lídrovi Marianovi Kotlebovi aj ĽSNS. V súčasnosti jej však toto spojenie podľa prieskumov už neprináša výraznejšiu podporu. Voliči uprednostňujú mimoparlamentnú Republiku, ktorá nemá meno lídra v názve.

V septembrovom prieskume agentúry AKO pre JOJ 24 získali Kotlebovci – ĽSNS 0,7 percenta.

Kotleba prvýkrát uspel so svojou stranou v župných voľbách v roku 2013, keď sa postavil na čelo Banskobystrického kraja. V súboji o kreslo župana vtedy porazil kandidáta Smeru Vladimíra Maňku.

Vo voľbách v roku 2016 sa strana Kotleba – ĽSNS prvý raz dostala do parlamentu so ziskom 8,04 percenta hlasov. O štyri roky neskôr dosiahla takmer identický výsledok.

Po zmenách stanov ju v januári 2021 časť poslancov opustila. Tvrdili, že ide o stranu jedného muža. Založili konkurenčný subjekt Republika. V predčasných voľbách v roku 2023 sa ani jedna zo strán do parlamentu nedostala. V súčasnosti sa Republika v prieskumoch pohybuje na úrovni okolo 10 percent.

Parlamentné voľby by sa mali uskutočniť na budúci rok v septembri. V nasledujúcich mesiacoch tak prieskumy ukážu zisky strán Tarabu, Huliaka a hnutia Sme rodina po spojení so Sulíkom. Ak by ich podpora začala rásť a nešlo by len o dôsledok toho, že dokázali osloviť nerozhodnutých voličov, o stratu voličov by sa mohli obávať aj ich konkurenti. Tí pôsobia v súčasnej Ficovej vláde alebo v parlamentnej opozícii.