Kardinál Müller: Obnovme skôr Rímsku ríšu než veľké Rusko

„Nemôžeme zničiť učenie o sexuálnej morálke, lebo niektorí pochybili, musíme ju vysvetliť. Nemôžeme prekonať pedofíliu homofíliou, lebo aj hriechy proti dospelým sú hriechy.“

Povedal to nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller v súvise s kontroverznou Synodálnou cestou v nemeckej cirkvi. Tá pritiahla počas niekoľkých rokov veľa pozornosti a polemiky. Jej východiskom pritom bola snaha riešiť prípady zneužívania neplnoletých. V marci 2023 vo Frankfurte biskupi odhlasovali záverečné texty, v ktorých sa tiež otvorili požehnávaniu homosexuálnych párov. Stalo sa tak napriek zákazu z marca 2021, ktorý vydal Vatikán po konzultácii s pápežom Františkom.

Hlasný kritik Synodálnej cesty a popredný bavorský kardinál takéto požehnávanie odmietol:

„Berme vážne Božie slovo, to nie je možné. V nemeckej cirkvi sú návrhy priamo proti katolíckej viere. Žehnať páry rovnakého pohlavia je rúhanie. Otec James Martin hovorí, že pápež urobil pre LGBT+ ľudí tak veľa. Pápež by mu mal povedať: ‚Nesmieš ma zneužívať‘.“

Americký jezuita Martin sa venuje pastorácii uvedených osôb a publikoval niekoľko kníh na rôzne témy. František ho niekoľko ráz prijal na osobnej audiencii aj mu napísal list za jeho službu. Martinove vyjadrenia a činnosť však podľa mnohých vytvárajú zmätok a dvojzmyselnosť u veriacich a podkopávajú jeho snahu pomôcť takýmto ľuďom ku skutočnému ľudskému rozvoju.

V rozhovore pre sekulárny denník La Repubblica prelát odpovedal i na otázku, či svojimi vyhláseniami nejde proti kolegialite s biskupmi vo svojej domovine:

„Sú biskupi, ktorí odhlasovali heretické texty. Podľa mňa by sa mal urobiť kánonický proces. Kolegialita existuje, ale tiež existuje prvenstvo pápeža a podľa kánonického práva on má zodpovednosť žiadať vysvetlenie, opraviť alebo v extrémnych prípadoch odvolať biskupov za doktrinálne otázky. Oni hovoria, že môžu rozvíjať porozumenie náuky, ale nemôžeme rozvíjať zjavenie.“

Čo keby Kirill kritizoval Putina?

Cirkevný hodnostár odpovedal aj na otázku, či by mal moskovský patriarcha Kirill kritizovať ruského prezidenta Vladimira Putina pre vojnu na Ukrajine:

„Áno, ale to by bol jeho koniec. Od Petra Veľkého boli pravoslávni biskupi podriadení štátu. Teraz štát pomáha pri obnove cirkvi, hovoríme o synergii so štátom, ale ako cirkev nemôžeme ospravedlniť zlo.“

Bývalý šéf vatikánskej Kongregácie pre náuku viery priznal, že Kirilla pozná už roky:

„Je to dobrý teológ, ale nie je možné ospravedlniť túto vojnu Ježišovými slovami, ako to spravil Putin. Myšlienka veľkého Ruska je tiež absurdná. Aby som spravil karikatúru tejto politickej nostalgie: viac by sa mi páčila obnova Rímskej ríše, bol v nej aj Krym!“

Kardinál odkázal na ideológiu takzvaného ruského sveta (Rossijsky mir), voči ktorej sa postavili stovky pravoslávnych intelektuálov, teológov aj iných sociálnych vedcov. Chce „ozajstnú genocídu nášho ľudu“ a ospravedlňuje zločiny, vystríhal v minulosti ukrajinský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk.

Bidenove a Erdoganove záujmy sú niekedy protiľudské

Gerhard Ludwig Müller tiež spomenul, že len málokto môže v súčasnosti hovoriť za ľudstvo okrem pápeža Františka:

„Si Ťin-pching, Putin, Biden, Erdogan: ich záujmy sú niekedy protiľudské. Cirkev hlása evanjelium proti mocnárom sveta, je zástancom dôstojnosti každého človeka, nie elity, ktorá má všetky peniaze sveta. Dnes je pápež najvyššia morálna autorita ľudstva.“

Müller bol v rokoch 2012 – 2017 prefekt Kongregácie (dnes Dikastéria) pre náuku viery. Občas tento vatikánsky úrad prezývajú Strážca morálky. V januári vyšla kniha rozhovorov kardinála Müllera s talianskou novinárkou s názvom V dobrej viere: Náboženstvo v 21. storočí, ktorá vyvolala v cirkvi rozruch.