Prezidentka Čaputová údajne uvažuje o odvolaní Hegera

Možno ste si to všimli, prezidentka Čaputová sa rada na fotografiách usmieva, ale pri niektorých ľuďoch robí výnimku. V poslednom období to platí najmä pre Eduarda Hegera. Niežeby na to neexistovali dobré dôvody, ale v ostatných dňoch sa zdá, že sa k nim pridalo ešte niečo ďalšie.

Prezidentka Čaputová údajne uvažuje o odvolaní Eduarda Hegera, ktorého po páde vlády poverila jej riadením. Štandardu to v posledných dňoch potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Ak by to Čaputová urobila, súčasne s tým by vymenovala úradnícku vládu a prebrala úplnú zodpovednosť za jej podobu a ďalšie pôsobenie. Nič podobné sa doteraz v slovenskej politike nestalo, krok má viacero rizík, ktoré prezidentkin úrad vyhodnocuje.

V politických kuloároch sa o tom špekuluje už viacero dní, špekulácii len pribúda, keďže momentálne zasadá parlament. Zisťovali sme preto, o čo ide a čo prezidentke na Hegerovi prekáža.

Najväčší škandál Hegerovej vlády v uplynulých dňoch bolo obídenie ústavy a dodanie vojenských stíhačiek na Ukrajinu. Vláda, ktorá prišla o dôveru parlamentu, nemala na takýto krok ústavnú právomoc, preto ju obišla inou formou, takzvaným vyrokovaním medzinárodnej zmluvy.

V tomto prípade však Čaputová Hegerovu vládu prikryla, vyrokovaním takejto zmluvy vládu (respektíve ministra) formálne poverila, a obídenie ústavy tak sama pomohla zabezpečiť. Na tento postup už reagoval Smer, ktorý podal trestné oznámenie na členov vlády, reakciu na obídenie ústavy čakáme aj od ďalších orgánov štátu. Ak funguje deľba moci, takýto krok nepochybne vyvolá reakciu aj ďalších zložiek moci.

Čaputovej má však podľa kuloárnych informácii prekážať niečo iné. Pričom skutočných dôvodov môže byť viac, ako len tie, ktoré napokon – ak sa rozhodne Hegera odvolať – prezidentka uvedie ako zdôvodnenie.

Niečo naznačuje aj dnešná aktivita Progresívneho Slovenska, strany, z ktorej prezidentka prišla a ktorá jej je najbližšia. Progresívci dnes kritizovali Hegerovu koalíciu za chaos v parlamente, prekáža im, že neprechádzajú zákony k Plánu obnovy, ale parlament rokuje napríklad o uznesení Anny Andrejuvovej a Anny Záborskej, ktorým reagujú na rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá po vražde na Zámockej ulici kritizovala slovenskú cirkev či ústavné chápanie manželstva. Progresívci to, samozrejme, hovoria iným slovníkom a uznesenie slovenského parlamentu iba reaguje na rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktoré iniciovali aj slovenskí europoslanci blízki Zuzane Čaputovej.

Spor o peniaze z Plánu obnovy sa aktuálne týka viacerých zákonov, okrem iného školského zákona, o ktorého finálnej podobe sa stále rokuje a tlak zvyšuje práve to, aby neprepadli peniaze EÚ. Poverený premiér Heger pritom tlačí na povereného ministra školstva Horeckého, aby sa dohodol a urobil ústupky SaS, ktorá jeho vládu povalila.

Je možné, že Čaputová uvedie aj dôvod Plánu obnovy, prípadne skombinovaný s kritikou tém takzvanej kultúrnej vojny, aj keď tu platí, že tieto témy po vražde na Zámockej ulici otvorila práve ona a Európsky parlament.

Prezidentke majú prekážať aj ďalšie veci, napríklad to, že v apríli má naplánovanú spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom cestu do Kyjeva, pričom poverený premiér sa usiluje prezidentku predbehnúť a so Zelenským sa stretnúť ešte predtým. V kuloároch počuť, že prezident Zelenskyj mu už termín dal. Čaputovej to vraj prekáža.

Prezidentka navyše údajne kritizuje, že Heger, ktorý vedie úrad vlády a dva rezorty, sa začína priveľmi prezentovať ako predseda strany, ktorú nedávno založil. Prezentáciu svojej strany spája so svojou funkciou (funkciami), využíva na to svoje cesty po krajine či Facebook.

Prirodzene, len ťažko sa tomu možno čudovať. Rovnako ako tomu, ak bude rezervu predsedu vlády využívať ako nástroj v kampani. Robil to tak každý premiér pred ním, a bude aj po ňom.

Práve takéto kritické poznámky vedú v politických kuloároch k ďalším úvahám o tom, čo v skutočnosti stojí za zvažovaným rozhodnutím prezidentky, keďže Heger sa v ničom za ostatné obdobie nezmenil a všetky jeho chyby sú známe už dlhodobo.

Politicky by totiž prípadné odvolanie Hegera zlomilo krk jeho novej strane, čo by pomohlo Progresívnemu Slovensku, v menšej miere SaS, ale napríklad aj Matovičovej strane OĽaNO.

Ako vidieť, takéto rozhodnutie má viacero vážnych rizík.

Prvým z nich by bolo, kto by v úradníckej vláde sedel, zvlášť kto by ju viedol ako nový premiér, a ako by sa k nej správal parlament. Možno očakávať, že prezidentka by časť ministrov ponechala vo svojich funkciách a usilovala by sa, aby vládu s novým premiérom podporovala väčšina na pôdoryse bývalej vlády po voľbách 2020. To je však politicky takmer vylúčená vec. Do ostrého konfliktu by sa okamžite dostala so stranou OĽaNO, ktorá má 37 poslancov, dá sa očakávať aj kritika zo strany Sme rodina a celkom iste od opozičných strán Smer, Republika a pravdepodobne aj Hlas. Ten by si prihlásením k prezidentke pred voľbami ešte viac poškodil.

Úradnícku vládu by tak napokon podporovali zrejme iba liberálna SaS plus jednotliví poslanci, ktorí s Čaputovou politicky sympatizujú. Vzniknúť by tak mohol ešte väčší chaos, ako vidíme v súčasnosti, najmä ak by vláde neprechádzali v parlamente žiadne (alebo takmer žiadne) zákony – a plnú zodpovednosť by za to niesla Zuzana Čaputová. Naopak, prechádzali by zákony, ktoré by si ministri neželali.

Druhý vážny problém je, že takýto krok by evidentne podporil všetkých Čaputovej kritikov – od Roberta Fica po Igora Matoviča, a rozštiepilo by to azda aj stranu Demokrati, keďže Hegera by tým politicky definitívne znemožnila.

O všetkých týchto rizikách v Prezidentskom paláci vedia, napriek tomu špekulácie o odvolaní Hegera počuť naďalej.

Oplatí sa preto sledovať, keď sa v blízkej dobe Čaputová s Hegerom stretne, či bude mať poverený premiér oči po takomto stretnutí smutnejšie a kruhy pod nimi ešte väčšie.