Preskočiť na obsah
  |  

Scholz sa v Bukurešti vyslovil za prijatie Rumunska do Schengenu do konca roka

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v pondelok vyslovil za prijatie Rumunska do schengenského priestoru. Vyjadril sa tak po stretnutí s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom v rumunskej metropole Bukurešť, informuje agentúra DPA.

Scholz uviedol, že Rumunsko už splnilo všetky kritériá potrebné na prijatie. Cieľom tak podľa jeho slov je, aby „tento rok konečne získalo plné členstvo v schengenskom priestore".

Aj Iohannis vyjadril presvedčenie, že sa jeho krajina do konca roka plne pripojí k Schengenu.

Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté začiatkom decembra 2022. Proti hlasovalo na rade ministrov vnútra členských krajín EÚ Rakúsko a Holandsko.

Do Schengenu bolo vtedy prijaté Chorvátsko, o ktorom sa hlasovalo separátne. Od 1. januára sa stalo ako v poradí 27. štát súčasťou tohto priestoru, v ktorom je možný voľný pohyb tovaru a osôb bez ohľadu na hranice.

Prijatie Rumunska a Bulharska pritom zablokovali najmä námietky Rakúska, ktoré vyjadrovalo obavy z nedovolenej migrácie. Viedeň tvrdila, že obe krajiny sú pre nelegálnych migrantov jednoduchou cestou, ako sa dostať do Európy.

Bukurešť aj Sofia tieto obvinenia odmietali.

Obe balkánskej krajiny sa o prijatie, ktoré musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, uchádzajú už od roku 2011 a už zaviedli niektoré pravidlá Schengenu, približuje DPA. Kontroly na hraniciach s inými štátmi EÚ však stále vykonávajú.

(tasr)

  |  

Deficit rozpočtu v marci vzrástol na 1,56 miliardy eur, informuje ministerstvo financií

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka schodok vo výške viac ako 1,563 miliardy eur. Medziročne sa tak hospodárenie štátu zhoršilo o 415,2 milióna eur alebo 36,2 percenta. V pondelok o tom informovalo Ministerstvo financií SR.

Príjmy štátneho rozpočtu v marci oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástli o 684,1 milióna eur alebo 17,6 percenta na 4,576 miliardy eur. Ešte výraznejší nárast zaznamenali výdavky rozpočtu, a to o 1,099 miliardy eur alebo 21,8 percenta na 6,14 miliardy eur.

Daňové príjmy medziročne vzrástli o 8,7 percenta alebo o 302,2 milióna eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, ktoré boli vyššie o 133,7 milióna eur (66,1 percenta). V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k nárastu o 29,7 milióna eur (13,8 percenta).

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 35,3 milióna eur alebo o 8,4 percenta. V kategóriách výdavkov súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k nárastu o 244,4 milióna eur, čo je zvýšenie o 81,3 percenta. Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR vzrástli o 16 miliónov eur. Naopak, platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný pokles o 7,2 milióna eur.

(tasr)

  |  

Energetická bezpečnosť je prioritou Česka i Slovenska, zhodli sa Heger a Fiala

Na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Česka a Slovenska musia obe krajiny postupovať spoločne. Na spoločnom rokovaní slovenskej a českej vlády v Trenčíne sa na tom zhodli dočasne poverený premiér Eduard Heger a jeho český kolega Petr Fiala.

"To najdôležitejšie je jadrové palivo. Slovenská i Česká republika majú silne rozvinuté energetické zdroje práve na základe jadra. A je dôležité, aby sme spoločne s Českou republikou dokázali čo najrýchlejšie prejsť od ruského paliva na iné palivo," zdôraznil Heger.

Posilňovanie energetickej bezpečnosti a eliminovanie závislosti od ruských surovín je jednou z najdôležitejších spoločných tém aj podľa českého premiéra Fialu. Pripomenul, že obe krajiny zvládli končiacu sa zimu.

"Podarilo sa nám ušetriť významnú časť plynových rezerv a zároveň sme sa vymanili z dovoznej závislosti od dodávok ruského plynu. Do budúcnosti musíme počítať s komplexnejšími projektmi vrátane spoločných projektov so Slovenskou republikou, ktoré by ešte viac posilnili energetickú bezpečnosť a zabezpečili spoľahlivé dodávky energie," doplnil Fiala.

(tasr)

  |  

Len za minulý mesiac zachránili deväť miliónov

TRENČÍN – V marci 2023 uskutočnili príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji (HaZZ) celkom 239 výjazdov.

Najviac z nich absolvovali k požiarom (80), nasledovalo 76 zásahov technického charakteru, 61 výjazdov k dopravným nehodám a 11 ekologických zásahov.

„Okrem toho hasiči v priebehu uplynulého mesiaca vykonali 7 požiarno-previerkových cvičení a 4 výjazdy k udalostiam, pri ktorých napokon zasahovať nemuseli,“ uviedol Marián Petrík z Krajského riaditeľstva HaZZ v Trenčíne.

Za minulý mesiac vyčíslili priame škody na 294 000 eur. „Uchránené hodnoty v dôsledku zásahovej činnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji predstavovali v sledovanom období hodnotu viac ako 8 730 000 eur,“ uzavrel Petrík.

  |  

USA: V Montane sa vykoľajilo 25 vlakových vagónov, obete nehlásia

Približne 25 vagónov sa vykoľajilo na severozápade amerického štátu Montana. Vlak údajne neniesol žiaden nebezpečný náklad. Nehoda si nevyžiadala žiadne obete či zranených. V pondelok o tom informovali tamojší predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AP.

K nehode došlo ešte v nedeľu blízko mesta Paradise. Niektoré z vykoľajených vagónov skončili v rieke Clark Fork, ktorá tečie popri trati. Na miesto nehody boli vyslaní hasiči a prišli i zástupcovia železničnej spoločnosti Montana Rail Link, ktorá vlakové spojenie prevádzkovala.

Montana Rail Link vyhlásila, že vlak neprevážal žiadne nebezpečné či toxické materiály. Dodala, že príčina vykoľajenia bude predmetom vyšetrovania.

"Sme odhodlaní vyriešiť akékoľvek dôsledky tejto nehody. Na prvom mieste je bezpečnosť našich zamestnancov a verejnosti a porozumenie, prečo k vykoľajeniu došlo," uviedla železničná spoločnosť.

Agentúra AP pripomína, že regionálne vlády a členovia Kongresu USA vyzývajú železničné spoločnosti, aby zaviedli opatrenia na zabránenie ďalším vykoľajeniam. Urobili tak po nehodách vlakov v štátoch Ohio a Minnesota, ktoré prevážali toxický náklad a vyžiadali si evakuáciu obyvateľov zo zasiahnutých oblastí.

(tasr)

  |  

Zlacňovanie benzínov a nafty sa nateraz zastavilo, predpokladá analytik

Trend zlacňovania palív na slovenských čerpacích staniciach z ostatných týždňov sa zastaví. Na základe vývoja svetových cien ropy si to myslí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ceny by sa mohli podľa neho vrátiť na februárové úrovne. Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša maloobchodné ceny môžu mať nejaký priestor na pokles. Či a v akom rozsahu ho využijú, je však podľa neho otázne.

Zmeny v cenách pohonných látok na slovenských pumpách neočakáva ani analytička 365.bank Jana Glasová. „Ceny ropy na svetovom komoditnom trhu v predchádzajúcich týždňoch klesali, minulý týždeň zamierili smerom nahor. Čo sa týka cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach, tak tie počas posledných týždňov klesali. Vzhľadom na aktuálny vývoj na ropnom trhu očakávame, že v nasledujúcom týždni by sa ceny pohonných látok príliš meniť nemali,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Ceny pohonných hmôt pokračovali v poklese aj v dvanástom kalendárnom týždni. Ako však uviedol pre agentúru SITA hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš, pokles sa spomaľuje. Ceny najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu poklesli tretí týždeň za sebou. Tentokrát to bolo o 0,3 centa za liter na priemernú úroveň 1,508 eura za liter. V rovnakom rozsahu klesla aj cena nafty na 1,524 eura za liter. „Nafta bola na našich čerpačkách naposledy na podobnej úrovni niekoľko dní po začiatku ruskej invázie,“ podotkol Gábriš. Ceny benzínu 98 sa nemenili a zostali na priemernej úrovni 1,698 eura za liter.

Ropa sa v minulom týždni masívne odrazila z najnižších úrovní od decembra 2021 a benchmark Brent atakoval 80-dolárovú métu s vyše sedempercentným ziskom pri vyše deväťpercentnom raste amerického benchmarku WTI, ktorý sa posunul nad 75 dolárov. Obchodníci hodili podľa Pánisa za seba nervozitu okolo ostatných problémov bankového sektora. „Medzi trhovými hráčmi prevažuje názor, že aj vďaka krokom tvorcov politík s cieľom stabilizovať situáciu a pripravenosti pomôcť v prípade ďalších výziev, ktorým by mohol bankový priemysel čeliť, by nemala hroziť systémová finančná kríza,“ doplnil Pánis. K odrazu cien čierneho zlata prispelo podľa neho aj obmedzenie dodávok ropy z Kurdistanu na svetové trhy či signály zlepšovania sa aktivity, a to najmä v čínskej ekonomike.

V úvode veľkonočného týždňa ropa pritom skokovito rástla a severomorská zmes Brent sa miestami obchodovala nad 85 dolármi s WTI nad 80-dolárovou úrovňou. „Išlo o reakciu na prekvapujúci víkendový krok kartelu OPEC+ v podobe zníženia ťažby ropy od mája do konca roka o takmer 1,2 milióna barelov (po tom, ako Kremeľ už predtým oznámil zníženie ťažby o 0,5 milióna barelov) do konca roka,“ podotkol Pánis.

Saudská Arábia toto opatrenie označuje ako preventívne s cieľom stabilizovať trhy po ostatných bankových otrasoch a obavách o silu dopytu. „Šumy na trhoch však pripúšťajú, že išlo o pomstu Rijádu voči Spojeným štátom, kde sa vzájomné vzťahy ochladili, a kde Biely dom odmieta nakupovať ropu do strategických ropných zásob, ktoré v priebehu celého minulého roka populisticky masívne rozpúšťal a sú najnižšie od 80. rokov minulého storočia,“ konštatoval Pánis.

(sita)