Gruško sa takto vyjadril v reakcii na oznámenie, že Fínsko sa 4. apríla oficiálne stane členom NATO.

Ruský diplomat tiež avizoval, že ak na území Fínska budú rozmiestnené sily a prostriedky ostatných členov NATO, Rusko podnikne ďalšie kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.

Rusko a Fínsko majú spoločnú hranicu dlhú približne 1 300 kilometrov.

AFP pripomenula, že Fínsko a Švédsko pred rokom upustili od desaťročia trvajúcej politiky vojenskej neangažovanosti a v máji minulého roka — po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny — požiadali o vstup do Aliancie.

Kremeľ ešte v marci vydal vyhlásenie, v ktorom trval na tom, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre žiadnu z dvojice severských krajín, a ubezpečil, že s nimi nemá žiadny „spor".

Rusko však vo všeobecnosti považuje rozširovanie NATO za hrozbu pre svoju bezpečnosť a práve želanie Ukrajiny vstúpiť do Aliancie využilo na ospravedlnenie vojny, ktorú rozpútalo 24. februára 2022.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok oznámil, že Fínsko sa v utorok stane 31. členským štátom NATO. Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní, v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.

Na otázku, či je sklamaný, že zároveň s Fínskom do NATO nevstúpi aj Švédsko, Stoltenberg odpovedal, že si je „absolútne istý", že aj táto severská krajina sa stane členom.

O vstupe Švédska ešte stále nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

(tasr)