Preskočiť na obsah
  |  

Macron chce špecifický zákon o eutanázii do konca tohto leta

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok oznámil, že od vlády "do konca leta" očakáva návrh zákona o asistovanom umieraní. Zákon má byť výsledkom procesu priamych konzultácií s občanmi o eutanázii, ktorý Macron spustil vlani v septembri, informuje spravodajca TASR.

Agentúra AFP informovala, že Macron chce týmto zákonom splniť odporúčania občanov. Konzultácie s občianskou spoločnosťou vyústili do záverov podporujúcich „aktívnu pomoc" pri umieraní za určitých špecifických podmienok.

Francúzska legislatíva v súčasnosti zakazuje eutanáziu a asistovanú samovraždu, od roku 2016 však umožňuje opatrovateľom trvalo „pod vplyvom liekov" utišovať pacientov, ktorí sú blízko smrti a ktorí trpia veľkými bolesťami.

Macron spresnil, že chce vytvoriť „francúzsky model eutanázie" do konca tohto leta a poveril vládu a parlament, aby rozhodli o obsahu zákona, ktorý musí stanoviť jasné obmedzenia. Medzi ne patrí potreba zaručiť „jasný a slobodný prejav vôle" podstúpiť asistované ukončenie života, možnosť rozmyslieť si túto voľbu a dôraz na neliečiteľnosť duševného či fyzického utrpenia žiadateľov o eutanáziu. Prezident zároveň vylúčil aj eutanáziu v prípade maloletých pacientov.

Podľa jeho slov je teraz úlohou vlády a poslancov Národného zhromaždenia, aby naprieč politickými frakciami a v spojení so všetkými zainteresovanými stranami položili „základný kameň" nového zákona, ktorý je výsledkom vôle občanov.

Rovnako chce vyjsť v ústrety občanom v oblasti služieb paliatívnej starostlivosti. Tie Francúzi v rámci konzultácii označili ako nedostatočné, a preto Macron navrhuje investície rozložené na desaťročný plán na zlepšenie podmienok pre osoby umiestnené v ústavoch na dožitie.

V pondelok ráno francúzsky prezident prijal 184 vyžrebovaných členov Konventu, čiže občanov, ktorí sa počas troch mesiacov zúčastňovali na intenzívnych diskusiách na túto tému. Konvent vo svojej správe odsúhlasenej v nedeľu skonštatoval, že tri štvrtiny účastníkov konzultácií odpovedali „áno" na myšlienku ponúknuť aktívnu pomoc pri umieraní, ale so zachovaním dôležitých obmedzení.

V rámci EÚ je eutanázia legálna v piatich členských krajinách: v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku a v Španielsku.

(tasr)

  |  

Predseda Snemovne reprezentantov sa stretne s prezidentkou Taiwanu, Čína hovorí o provokácii

Predseda Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov Kevin McCarthy sa v stredu v Kalifornii stretne s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen. Čína tento krok už predtým označila za provokáciu. Informuje agentúr AFP.

„V stredu 5. apríla sa predseda Snemovne Kevin McCarthy zúčastní na bilaterálnom stretnutí s taiwanskou prezidentkou v Prezidentskej knižnici Ronalda Reagana," uviedla v pondelok vo vyhlásení McCarthyho kancelária. Podľa amerických médií bude na stretnutí s taiwanskou prezidentkou McCarthyho sprevádzať i približne 20 ďalších amerických zákonodarcov.

Čína upozornila Spojené štáty, že v súvislosti s návštevou Cchaj Jing-wen, ktorá sa v USA zastaví na ceste do Latinskej Ameriky, sa „zahráva s ohňom".

Americká vláda považuje plánované zastávky Cchaj Jing-wen v USA za rutinné a Čína by ich nemala využiť ako zámienku na vystupňovanie agresívneho konania v Taiwanskom prielive. Ccchaj sa v minulosti počas takýchto neoficiálnych návštev USA stretla s členmi Kongresu i príslušníkmi taiwanskej menšiny.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia v rámci politiky jednej Číny. Taiwan však má autonómnu vládu a označuje sa za nezávislý. Peking preto hrozí, že ho v prípade potreby obsadí aj s použitím vojenskej sily.

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom. To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

  |  

Scholz sa v Bukurešti vyslovil za prijatie Rumunska do Schengenu do konca roka

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v pondelok vyslovil za prijatie Rumunska do schengenského priestoru. Vyjadril sa tak po stretnutí s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom v rumunskej metropole Bukurešť, informuje agentúra DPA.

Scholz uviedol, že Rumunsko už splnilo všetky kritériá potrebné na prijatie. Cieľom tak podľa jeho slov je, aby „tento rok konečne získalo plné členstvo v schengenskom priestore".

Aj Iohannis vyjadril presvedčenie, že sa jeho krajina do konca roka plne pripojí k Schengenu.

Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté začiatkom decembra 2022. Proti hlasovalo na rade ministrov vnútra členských krajín EÚ Rakúsko a Holandsko.

Do Schengenu bolo vtedy prijaté Chorvátsko, o ktorom sa hlasovalo separátne. Od 1. januára sa stalo ako v poradí 27. štát súčasťou tohto priestoru, v ktorom je možný voľný pohyb tovaru a osôb bez ohľadu na hranice.

Prijatie Rumunska a Bulharska pritom zablokovali najmä námietky Rakúska, ktoré vyjadrovalo obavy z nedovolenej migrácie. Viedeň tvrdila, že obe krajiny sú pre nelegálnych migrantov jednoduchou cestou, ako sa dostať do Európy.

Bukurešť aj Sofia tieto obvinenia odmietali.

Obe balkánskej krajiny sa o prijatie, ktoré musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, uchádzajú už od roku 2011 a už zaviedli niektoré pravidlá Schengenu, približuje DPA. Kontroly na hraniciach s inými štátmi EÚ však stále vykonávajú.

(tasr)

  |  

Deficit rozpočtu v marci vzrástol na 1,56 miliardy eur, informuje ministerstvo financií

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka schodok vo výške viac ako 1,563 miliardy eur. Medziročne sa tak hospodárenie štátu zhoršilo o 415,2 milióna eur alebo 36,2 percenta. V pondelok o tom informovalo Ministerstvo financií SR.

Príjmy štátneho rozpočtu v marci oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástli o 684,1 milióna eur alebo 17,6 percenta na 4,576 miliardy eur. Ešte výraznejší nárast zaznamenali výdavky rozpočtu, a to o 1,099 miliardy eur alebo 21,8 percenta na 6,14 miliardy eur.

Daňové príjmy medziročne vzrástli o 8,7 percenta alebo o 302,2 milióna eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, ktoré boli vyššie o 133,7 milióna eur (66,1 percenta). V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k nárastu o 29,7 milióna eur (13,8 percenta).

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 35,3 milióna eur alebo o 8,4 percenta. V kategóriách výdavkov súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k nárastu o 244,4 milióna eur, čo je zvýšenie o 81,3 percenta. Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR vzrástli o 16 miliónov eur. Naopak, platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný pokles o 7,2 milióna eur.

(tasr)

  |  

Energetická bezpečnosť je prioritou Česka i Slovenska, zhodli sa Heger a Fiala

Na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Česka a Slovenska musia obe krajiny postupovať spoločne. Na spoločnom rokovaní slovenskej a českej vlády v Trenčíne sa na tom zhodli dočasne poverený premiér Eduard Heger a jeho český kolega Petr Fiala.

"To najdôležitejšie je jadrové palivo. Slovenská i Česká republika majú silne rozvinuté energetické zdroje práve na základe jadra. A je dôležité, aby sme spoločne s Českou republikou dokázali čo najrýchlejšie prejsť od ruského paliva na iné palivo," zdôraznil Heger.

Posilňovanie energetickej bezpečnosti a eliminovanie závislosti od ruských surovín je jednou z najdôležitejších spoločných tém aj podľa českého premiéra Fialu. Pripomenul, že obe krajiny zvládli končiacu sa zimu.

"Podarilo sa nám ušetriť významnú časť plynových rezerv a zároveň sme sa vymanili z dovoznej závislosti od dodávok ruského plynu. Do budúcnosti musíme počítať s komplexnejšími projektmi vrátane spoločných projektov so Slovenskou republikou, ktoré by ešte viac posilnili energetickú bezpečnosť a zabezpečili spoľahlivé dodávky energie," doplnil Fiala.

(tasr)

  |  

Len za minulý mesiac zachránili deväť miliónov

TRENČÍN – V marci 2023 uskutočnili príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji (HaZZ) celkom 239 výjazdov.

Najviac z nich absolvovali k požiarom (80), nasledovalo 76 zásahov technického charakteru, 61 výjazdov k dopravným nehodám a 11 ekologických zásahov.

„Okrem toho hasiči v priebehu uplynulého mesiaca vykonali 7 požiarno-previerkových cvičení a 4 výjazdy k udalostiam, pri ktorých napokon zasahovať nemuseli,“ uviedol Marián Petrík z Krajského riaditeľstva HaZZ v Trenčíne.

Za minulý mesiac vyčíslili priame škody na 294 000 eur. „Uchránené hodnoty v dôsledku zásahovej činnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji predstavovali v sledovanom období hodnotu viac ako 8 730 000 eur,“ uzavrel Petrík.