Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obyvateľov mesta Časiv Jar pri frontovej línii vyzývajú na evakuáciu

Ukrajinskí vojaci a dobrovoľníci vyzývajú obyvateľov mesta Časiv Jar ležiaceho v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, aby sa evakuovali. TASR o tom informuje na základe pondelňajšej správy stanice Sky News.

Časiv Jar leží neďaleko Bachmutu, v rovnomennom rajóne, a teda aj pri frontovej línii, kde v ostatných mesiacoch prebieha väčšina bojov. V tejto oblasti stále zjavne panuje veľmi chladné počasie, pričom na aktuálnych fotografiách z Časiv Jaru vidieť zasneženú zem.

Na evakuácii civilistov z frontovej línie sa od začiatku vojny na Ukrajine podieľajú tisícky dobrovoľníkov. Mnohí ľudia z oblastí odídu skôr, než sa k nim presunie frontová línia. Nájdu sa však aj takí, ktorí vo svojich bydliskách napriek výzvam na evakuáciu z najrôznejších dôvodov zostávajú. Údajne sa v takýchto nebezpečných oblastiach stále nachádzajú aj tisíce detí.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslanec USA kritizoval Orbánov prejav podpory Trumpovi

Veľvyslanec Spojených štátov v Budapešti David Pressman zareagoval kriticky na pondelňajší príspevok predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána na Twitteri, v ktorom premiér vyjadril podporu americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi predtým, než sa v utorok postaví pred sudcu v prípade údajného podplácania pornoherečky. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Americký diplomat vo svojom tvíte nepriamo odsúdil zasahovanie do vnútorných záležitostí USA. Pripomenul slová šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, ktorý pred dvoma mesiacmi povedal: „Svoj rešpekt prejavujeme tým, že nezasahujeme do vnútornej politiky iných krajín, nevyjadrujeme svoje názory ani sa ich nesnažíme ovplyvňovať." Szijjártó vtedy reagoval práve na Pressmana, ktorý maďarskú vládu kritizoval za hlásanie názorov o vojne na Ukrajine, ktoré podporuje ruský prezident Vladimir Putin.

„Bojujte ďalej, pán prezident! Sme s vami," znel príspevok maďarského premiéra na Twitteri. Dopĺňala ho spoločná fotografia Trumpa s Orbánom.

Veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Danielsovej, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým exprezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu. Pred sudcu by sa mal postaviť v utorok. Podrobnosti obvinenia zatiaľ zverejnené neboli.

(tasr)

Minúta  |  

V posádke, ktorá po pol storočí obletí mesiac, je žena i Afroameričan

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok zverejnil mená štyroch astronautov, ktorí koncom roka 2024 v rámci misie Artemis 2 na palube v kapsuly Orion obletia Mesiac. Bude to prvá lunárna misia od ukončenia programu Apollo v roku 1972. Posádku tvoria traja Američania a jeden Kanaďan.

V posádke lunárnej misie je prvýkrát žena – Američanka Christina Kochová. Victor Glover zasa poletí k Mesiacu ako prvý astronaut tmavej pleti.

Na Mesiaci doposiaľ pristálo 12 ľudí a všetci boli muži bielej pleti.

Posádku dopĺňa ešte Jeremy Hansen, plukovník Kráľovského kanadského letectva a prvý Kanaďan, ktorý absolvuje let k Mesiacu.

Veliteľom misie Artemis 2 je bývalý americký stíhací pilot Reid Wiseman.

Všetci traja americkí astronauti predtým pôsobili na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Hansen je v letoch do vesmíru nováčik.

NASA si do svojej prvej posádky Artemis vyberala zo 41 aktívnych astronautov. Kanada mala štyroch kandidátov.  Vybraní astronauti si podľa vlastných slov uvedomujú dôležitosť misie Artemis 2. „Je to ďalší krok na ceste, ktorá zavedie ľudstvo na Mars," povedal Victor Glover.

Misia Artemis 2 je naplánovaná na november 2024. Modul so štvorčlennou posádkou má obletieť Mesiac, ale ešte na ňom nepristane. Let bude trvať približne desať dní.

Ak tento let dopadne dobre, NASA chce približne do roku 2025 pristáť na Mesiaci s dvoma astronautmi.

Zámerom programu Artemis je obnovenie letov človeka na Mesiac. Na obežnej dráhe okolo Mesiaca by mala vzniknúť stanica Gateway a na jeho povrchu má byť vybudovaná základňa. Misia na Mesiaci môže vedcom pomôcť otestovať všetky technológie potrebné na ešte zložitejší projekt: vyslanie posádky na Mars.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina dostala prvú tranžu finančnej pomoci z rozšíreného programu MMF

Ukrajina dostala prvú tranžu vo výške 2,7 miliardy USD (2,48 miliardy eur) z rozšíreného programu pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF). Oznámil to v pondelok ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. TASR o tom informuje podľa správ denníka The Guardian a stanice Sky News.

„Ďakujem našim partnerom za podporu Ukrajiny na jej ceste k víťazstvu," napísal Marčenko v príspevku na Twitteri.

MMF uplynulý piatok informoval, že jeho výkonná rada schválila štvorročný úverový program pre Ukrajinu v hodnote 15,6 miliardy USD (14,3 miliardy eur). Program je súčasťou balíka medzinárodnej pomoci v celkovej výške 115 miliárd USD určenej na podporu ekonomiky tejto krajiny v čase, keď odoláva ruskej invázii.

Rozhodnutie výkonnej rady umožnilo okamžité vyplatenie 2,7 miliardy USD. MMF pritom vyžaduje, aby Ukrajina vďaka tejto pomoci uskutočnila ambiciózne reformy, a to najmä v energetickom sektore.

MMF nedávno zmenil svoje pravidlá tak, aby umožnili úverové programy aj pre krajiny s „výnimočne vysokou neistotou". Zmienená pomoc pre Ukrajinu je prvým úverom MMF pre krajinu nachádzajúcu sa vo vojne.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko nepožiadalo o rozmiestnenie jednotiek NATO na svojom území

Fínsko nepožiadalo členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) o rozmiestnenie vojenských jednotiek na svojom území. V pondelok to uviedol šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer. Informuje agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predtým informoval, že Fínsko sa stane členom Severoatlantickej aliancie v utorok.

„To, či rozmiestnime vojská vo Fínsku, je otázka na Fínsko," vyhlásil Bauer a dodal, že NATO v súčasnosti takúto požiadavku neeviduje. Podotkol však, že sa tak môže stať v budúcnosti a následne sa tým Aliancia bude zaoberať.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a v máji 2022 spoločne požiadali o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín.

Vstup Švédska je však stále v nedohľadne. Stále o tom nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

Rusko v reakcii na vstup Fínska do NATO posilní svoju vojenskú prítomnosť na západe a severozápade krajiny, uviedol v pondelok námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško. Avizoval tiež, že ak budú na území Fínska rozmiestnené sily a prostriedky ostatných členov NATO, Rusko podnikne ďalšie kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.

Bauer v reakcii na plánované kroky Moskvy uviedol, že NATO zatiaľ „nezaznamenalo žiaden konkrétny pohyb (ruských) jednotiek, lebo Rusko v súčasnosti potrebuje vojakov na Ukrajine". Moskva si podľa jeho slov „nemôže dovoliť rozmiestniť veľké množstvo vojakov na fínskych hraniciach, keďže zo strany NATO jej priamo nič nehrozí".

Šéf vojenského výboru NATO podotkol, že plány Aliancie na obranu svojho najnovšieho člena budú závisieť najmä od Fínska, pričom táto severská krajina „má dostatok schopných vojakov".

V prípade, že by Rusko podniklo nejaký útok, však Bauer prisľúbil pomoc členských štátov NATO „v súlade s plánom brániť Fínsko prostredníctvom strategických posíl". Dodal však, že fínska poloha a kvalitná armáda „uľahčujú obranu východného krídla NATO".

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko s Dánskom pošlú spoločne Ukrajine 8-tisíc kusov delostreleckej munície

Nórsko a Dánsko sa dohodli, že Ukrajine spoločne poskytnú 8-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm. Oznámilo to v pondelok nórske ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Nórsky minister obrany Björn Arild Gram povedal, že Kyjev delostreleckú muníciu „veľmi potrebuje" a Oslo je odhodlané mu v tomto smere pomôcť, ako bude môcť.

Oslo súhlasilo s darovaním delostreleckých granátov zo zásob svojej armády, zatiaľ čo Kodaň poskytne rozbušky, pohonné látky a zápalné náplne, spresnil nórsky rezort obrany.

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena je takáto spolupráca s Nórskom „dôležitým príkladom" pokračujúcej vojenskej pomoci krajín EÚ a NATO Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa obom krajinám za sľúbenú dodávku munície poďakoval. „Včasná pomoc od našich partnerov je kľúčom k tomu, aby sme sa priblížili k nášmu spoločnému víťazstvu!" napísal na Twitteri.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.