Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Schwarzenberg: Posielať ľudí do väzenia pre ich názory na vojnu na Ukrajine je prehnané

Bývalý český minister zahraničia Karel Schwarzenberg na sociálnej sieti skonštatoval, že od vypuknutia ruskej agresie stojí na strane Ukrajiny, ale represie, ktorými české orgány trestajú ľudí s opačným názorom, ho znepokojujú.

"Čítal som niekoľko rozsudkov, keď boli odsúdení ľudia, ktorí, priznajme, blbli na kvadrát a verejne vystupovali na ruskej strane proti Ukrajine a niekedy tvrdili vyslovené hovädiny. To je smutné, ale český prístup súdiť ich za to a zatvárať do väzenia, považujem za trochu pochybný," napísal expolitik.

Bližší je mu vraj prístup spoza veľkej mláky, kde je možné tvrdiť, že "zem je plochá" alebo "umožniť legálnu existenciu nacistickej strany".

Schwarzenberg reaguje na medializovaný prípad učiteľky z pražskej základnej školy, ktorá na vyučovaní popierala vojnu na Ukrajine a ktorú koncom marca navrhla polícia obžalovať z trestného činu popierania, spochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy.

"Kým nejde o zreteľné výzvy na násilie a nabádanie naň a ide len o slová a tvrdenia, do väzenia by sa za to hádam zatvárať nemalo," uzatvára Schwarzenberg.

(est)

Minúta  |  

Šéf ruskej dumy: Západní lídri majú na rukách krv za podporu Ukrajiny

Západní lídri majú krv na rukách za podporu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čo viedlo k vytvoreniu "teroristického štátu", vyhlásil v utorok predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

Volodin uviedol, že zabitie prominentného vojnového blogera Vladlena Tatarského v Petrohrade bolo "teroristickým činom" spáchaným Ukrajinou. "Podporovanie kyjevských úradov zo strany Washingtonu a Bruselu viedlo k vytvoreniu teroristického štátu v centre Európy," napísal Volodin na platforme Telegram.

"Krv mŕtvych a zranených spočíva na rukách (amerického prezidenta Joea) Bidena, (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona, (nemeckého kancelára Olafa) Scholza a ďalších lídrov, ktorí podporujú Zelenského režim," dodal Volodin.

Volodin pred týždňom navrhol zakázať činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Rusku, pretože vydal zatykač na Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii v Rusku by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona.

Ruskí predstavitelia už upozornili, že akýkoľvek pokus zadržať Putina by predstavoval vyhlásenie vojny jadrovej veľmoci. Rusko rovnako ako USA alebo Čína nie je zmluvnou stranou dohody o zriadení ICC.

https://standard.sk/340261/putin-posmrtne-vyznamenal-blogera-ktory-zahynul-pri-vybuchu-v-petrohrade

(tasr, est)

Minúta  |  

Szijjártó nebude v Bruseli pri vztýčení fínskej vlajky pred sídlom NATO

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó nebude prítomný v utorok v Bruseli pri vztýčení vlajky Fínska pred sídlom Severoatlantickej aliancie, ktoré sa ako 31. členská krajina stáva novým členom NATO.

Upozornila na to webová stránka komerčnej televízie ATV. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na dvojdňovú schôdzu šéfov diplomacie členských krajín NATO, ktorá sa začína v utorok, pozval aj ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmitra Kulebu.

Podľa ATV Szijjártó zvolanie takéhoto formátu namietal. Maďarská vláda totiž blokuje prizvanie Ukrajiny kvôli dlhoročnému sporu v súvislosti s ukrajinským zákonom o vzdelávaní a používaní jazyka. Budapešť ho považuje za porušovanie práv maďarskej menšiny na Ukrajine.

Maďarský minister v utorok odletel do Bukurešti, kde bude rokovať o dopravných a energetických otázkach, ale stretne sa aj s predstaviteľmi tamojšej maďarskej menšiny. Szijjártó sa k bruselskej ministerskej schôdzke NATO pridá v stredu.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a v máji 2022 spoločne požiadali o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín.

Vstup Švédska je však stále v nedohľadne. Stále o tom nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO. Vstup Fínska maďarský parlament ratifikoval 27. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Britské ministerstvo obrany: Rusko chce zrejme financovať náhrady za vagnerovcov

Rusko sa zrejme snaží financovať a rozvíjať nové žoldnierske organizácie ako alternatívu k Vagnerovej skupine. Postupom času by dokonca vagnerovcov mohli nahradiť. V aktuálnej správe to v utorok napísalo britské ministerstvo obrany, TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.

"Deje sa to v súvislosti so známym sporom medzi ruským ministerstvom obrany a Vagnerovou skupinou. Vedenie ruskej armády ju pravdepodobne chce nahradiť nejakou súkromnou vojenskou spoločnosťou, ktorú bude mať viac pod kontrolou. Žiadna známa ruská súkromná vojenská firma sa v súčasnosti ani nepribližuje veľkosti a moci vagnerovcov," dodalo britské ministerstvo obrany.

Kremeľ sa podľa všetkého snaží v posledných týždňoch obmedziť nadmerný vplyv zakladateľa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý získal vďaka jej úlohe v boji na Ukrajine. Dostal sa totiž do sporov s ministerstvom obrany v Moskve, lebo opakovane kritizoval velenie ruskej armády za postup na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky konzulát upozornil na dôsledky stretnutia McCarthyho s prezidentkou Cchaj

Nadchádzajúce stretnutie taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen s predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevinom McCarthym v USA ešte viac "poškodí" vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom. V pondelok na to upozornil čínsky konzulát v Los Angeles. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

McCarthy sa s Cchaj stretne v stredu v americkom štáte Kalifornia. Schôdzka "poškodí národné cítenie 1,4 miliardy Číňanov a podkope politické základy čínsko-amerických vzťahov", uviedol vo vyhlásení konzulát.

"Predseda McCarthy ignoruje širokú podporu svetového spoločenstva pre princíp jednej Číny, ignoruje ponaučenia, ktoré mali byť vyvodené z predchádzajúcich chýb," dodal. Odkazoval na princíp, na základe, ktorého Peking nedovoľuje krajinám, s ktorými má diplomatické vzťahy, aby udržiavali oficiálne vzťahy s Taiwanom. Čína ho totiž považuje za súčasť svojho územia aj napriek tomu, že má tento ostrov od roku 1949 nezávislú vládu.

"Niet pochýb o tom, že urobí tú istú chybu znova, čo ešte viac poškodí vzťahy medzi Čínou a USA, ale iba posilní pevnú vôľu a odhodlanie čínskeho ľudu" dosiahnuť "znovu zjednotenie" s Taiwanom, píše sa vo vyhlásení.

Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove. Taiwanská demokraticky zvolená vláda tvrdí, že iba obyvatelia Taiwanu majú právo rozhodovať o svojej budúcnosti.

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom. To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal deficit tento rok dosiahnuť 6 percent HDP. Hospodárenie zlepší ropná daň

Deficit verejných financií by v tomto roku mohol dosiahnuť 7,093 miliardy eur alebo 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V aktuálnom marcovom rozpočtovom semafore to predpokladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zlepšila tak svoj februárový odhad na úrovni 6,3 percenta HDP, hospodárenie by malo byť lepšie o 346 miliónov eur.

"K medzimesačnému zlepšeniu výsledku hospodárenia prispel najmä odhadovaný dodatočný príjem zo solidárneho príspevku, ktorého zdaňovacie obdobie bolo novelou predĺžené na rok 2023," priblížila rada. Predĺženie mimoriadneho zdanenia rafinérií a zvýšenie jeho sadzby by malo štátu priniesť dodatočne takmer 490 miliónov eur.

Pozitívna odchýlka prognózy RRZ od schváleného rozpočtu je aktuálne vo výške 0,4 percenta HDP. Riziko prekročenia plánovaného deficitu je tak podľa rady nízke.

Výrazný pozitívny vplyv na hospodárenie verejnej správy predpokladá RRZ pri bežných výdavkoch štátneho rozpočtu. Očakáva úsporu oproti rozpočtovanej úrovni o 744 miliónov eur alebo 0,6 percenta HDP. "Nižšie čerpanie výdavkov vyplýva najmä z predpokladaného nečerpania rezervy na tzv. krúžkovné, deficit znižujú aj úspory v prevádzkových nákladoch očakávané z dôvodu nižšieho čerpania v závere roku 2022," priblížila rada.

Naopak, nižší výnos daňových a odvodových príjmov predstavuje najvýraznejšie riziko pre schodok rozpočtu. Odhadovaný výpadok dosahuje úroveň 769 miliónov eur alebo 0,6 percenta HDP. Príjmy podľa RRZ znižujú opatrenia nezahrnuté do rozpočtu, najmä zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) pre gastrosektor a navýšenie daňového bonusu.

Očakávané výdavky na opatrenia vlády na kompenzáciu vysokých cien energií dosahujú úroveň 3,195 miliardy eur (2,7 percenta HDP), z čoho 456 miliónov eur (0,4 percenta HDP) by malo byť financovaných z eurofondov. "Po zohľadnení rozpočtovanej rezervy, výnosu zo solidárneho príspevku a zo zdanenia nadmerných príjmov z predaja elektriny je celkový vplyv opatrení na deficit rozpočtu pozitívny vo výške 803 miliónov eur (0,7 percenta HDP)," vyčíslila RRZ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.