Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínsky konzulát upozornil na dôsledky stretnutia McCarthyho s prezidentkou Cchaj

Nadchádzajúce stretnutie taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen s predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevinom McCarthym v USA ešte viac "poškodí" vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom. V pondelok na to upozornil čínsky konzulát v Los Angeles. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

McCarthy sa s Cchaj stretne v stredu v americkom štáte Kalifornia. Schôdzka "poškodí národné cítenie 1,4 miliardy Číňanov a podkope politické základy čínsko-amerických vzťahov", uviedol vo vyhlásení konzulát.

"Predseda McCarthy ignoruje širokú podporu svetového spoločenstva pre princíp jednej Číny, ignoruje ponaučenia, ktoré mali byť vyvodené z predchádzajúcich chýb," dodal. Odkazoval na princíp, na základe, ktorého Peking nedovoľuje krajinám, s ktorými má diplomatické vzťahy, aby udržiavali oficiálne vzťahy s Taiwanom. Čína ho totiž považuje za súčasť svojho územia aj napriek tomu, že má tento ostrov od roku 1949 nezávislú vládu.

"Niet pochýb o tom, že urobí tú istú chybu znova, čo ešte viac poškodí vzťahy medzi Čínou a USA, ale iba posilní pevnú vôľu a odhodlanie čínskeho ľudu" dosiahnuť "znovu zjednotenie" s Taiwanom, píše sa vo vyhlásení.

Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove. Taiwanská demokraticky zvolená vláda tvrdí, že iba obyvatelia Taiwanu majú právo rozhodovať o svojej budúcnosti.

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom. To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal deficit tento rok dosiahnuť 6 percent HDP. Hospodárenie zlepší ropná daň

Deficit verejných financií by v tomto roku mohol dosiahnuť 7,093 miliardy eur alebo 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V aktuálnom marcovom rozpočtovom semafore to predpokladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zlepšila tak svoj februárový odhad na úrovni 6,3 percenta HDP, hospodárenie by malo byť lepšie o 346 miliónov eur.

"K medzimesačnému zlepšeniu výsledku hospodárenia prispel najmä odhadovaný dodatočný príjem zo solidárneho príspevku, ktorého zdaňovacie obdobie bolo novelou predĺžené na rok 2023," priblížila rada. Predĺženie mimoriadneho zdanenia rafinérií a zvýšenie jeho sadzby by malo štátu priniesť dodatočne takmer 490 miliónov eur.

Pozitívna odchýlka prognózy RRZ od schváleného rozpočtu je aktuálne vo výške 0,4 percenta HDP. Riziko prekročenia plánovaného deficitu je tak podľa rady nízke.

Výrazný pozitívny vplyv na hospodárenie verejnej správy predpokladá RRZ pri bežných výdavkoch štátneho rozpočtu. Očakáva úsporu oproti rozpočtovanej úrovni o 744 miliónov eur alebo 0,6 percenta HDP. "Nižšie čerpanie výdavkov vyplýva najmä z predpokladaného nečerpania rezervy na tzv. krúžkovné, deficit znižujú aj úspory v prevádzkových nákladoch očakávané z dôvodu nižšieho čerpania v závere roku 2022," priblížila rada.

Naopak, nižší výnos daňových a odvodových príjmov predstavuje najvýraznejšie riziko pre schodok rozpočtu. Odhadovaný výpadok dosahuje úroveň 769 miliónov eur alebo 0,6 percenta HDP. Príjmy podľa RRZ znižujú opatrenia nezahrnuté do rozpočtu, najmä zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) pre gastrosektor a navýšenie daňového bonusu.

Očakávané výdavky na opatrenia vlády na kompenzáciu vysokých cien energií dosahujú úroveň 3,195 miliardy eur (2,7 percenta HDP), z čoho 456 miliónov eur (0,4 percenta HDP) by malo byť financovaných z eurofondov. "Po zohľadnení rozpočtovanej rezervy, výnosu zo solidárneho príspevku a zo zdanenia nadmerných príjmov z predaja elektriny je celkový vplyv opatrení na deficit rozpočtu pozitívny vo výške 803 miliónov eur (0,7 percenta HDP)," vyčíslila RRZ.

(tasr)

Minúta  |  

Naď chce pre ruskú inváziu premenovať Kutuzovovu ulicu. Ministerstvo by mohlo sídliť na Námestí gen. Viesta

Ministerstvo obrany SR by mohlo v budúcnosti sídliť na Námestí gen. Viesta v Bratislave. Návrh na premenovanie časti Kutuzovovej ulice v Novom Meste, kde je sídlo rezortu i Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, schválili v utorok miestni poslanci. Návrh ešte musí odobriť bratislavské mestské zastupiteľstvo.

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď takéto premenovanie považuje za veľmi dôležité z viacerých aspektov. Viesta označil za pravdepodobne jednu z najvýznamnejších osobností vojenskej histórie na Slovensku. "Silnejšie meno asi nenájdeme," poznamenal Naď.

Pripomenul, že Kutuzov, po ktorom je ulica v súčasnosti pomenovaná, nemá žiadny súvis s Bratislavou, Slovenskom, ani ozbrojenými silami. Zmenu odôvodňuje aj v kontexte vyše roka trvajúcej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine.

Kutuzovova ulica nesie názov po poľnom maršalovi cárskej ruskej armády Michailovi Illarionovičovi Kutuzovovi. Ten viedol cárske ruské vojská vo vojenských konfliktoch na prelome 18. a 19. storočia vrátane konfliktov s francúzskou armádou vedenou Napoleonom Bonapartom.

Ministerstvo navrhuje premenovať územie po armádnom generálovi in memoriam Rudolfovi Viestovi, po jednej z najvýznamnejších osobností vojenských dejín Slovenska. Od roku 1940 bol súčasťou exilovej vlády Edvarda Beneša. Šesť rokov zo svojej aktívnej vojenskej služby v období prvej republiky pôsobil v Bratislave, kde zastával vysoké veliteľské a štábne funkcie.

V novembri 1944 sa spolu s generálom Jánom Golianom dostali do nemeckého zajatia. Eskortovaní boli do Berlína a neskôr prevezení do koncentračného tábora Flossenbürg, kde v marci 1945 pravdepodobne obaja zahynuli. Viest bol počas života i po smrti viackrát vyznamenaný československými, slovenskými i zahraničnými vyznamenaniami.

(tasr)

Minúta  |  

Vojakov poslal na istú smrť. Rusi odvolali najvyššieho veliteľa na Ukrajine

Kremeľ odvolal významného ruského veliteľa na ukrajinskom bojisku Rustama Muradova pre neúspešné útoky pri východoukrajinskom meste Vuhledar, ktoré spôsobili ruskej armáde ťažké straty.

Ruská strana odvolala veliteľa Východného vojenského okruhu generálporučíka Rustama Muradova. Príčinou sú neúspešné útoky pri východoukrajinskom meste Vuhledar, ktoré spôsobili ruskej armáde ťažké straty, uviedol denník The Moscow Times s odvolaním sa na dva nemenované zdroje z ruského ministerstva.

Na vrchole ofenzívy pri Vuhledare vo februári stratili jednotky pod vedením Muradova počas troch dní 103 kusov vojenskej techniky, vrátane 36 tankov. Tvrdí to holandská skupina Oryx, ktorá z otvoreného zdroja sleduje straty ruskej aj ukrajinskej vojenskej techniky. Na porovnanie, Ukrajinci mali v tejto bitke prísť len o dvadsať kusov vojenskej techniky – z toho dva tanky.

„Muradov nechal ruskú armádu opakovane útočiť v malých mechanizovaných zoskupeniach cez mínové polia, cez otvorený terén. Vo Vuhledare nič nedokázali,“ povedal The Moscow Times vojenský analytik Michael Kofman.

„Muradova odvolali, lebo bol šialený idiot, ktorý dokázal poslať vojakov na istú smrť. Veľa ľudí sa naňho sťažovalo,“ uviedol zdroj z Východného vojenského okruhu.

Muradova povýšili na veliteľa Východného vojenského okruhu vlani v októbri. Nie je známe, či ho vymenujú na inú vojenskú funkciu, ani to, kto ho nahradí.

https://twitter.com/NOELreports/status/1623810150816530438

(est)

Minúta  |  

Slováci stále vlastnia vkladné knižky s prostriedkami miliardy eur

Niekoľko stotisíc Slovákov stále ešte vlastní, hoci o tom možno nevedia, vkladnú knižku s celkovou hodnotou približne miliardy eur. Priemerná suma na jednej knižke je tritisíc eur. „Sú však aj takí, ktorí majú na vkladnej knižke niekoľko stotisíc eur,“ konštatuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Zaujímavosťou podľa nej je, že najvyššia suma, ktorá je na jednej vkladnej knižke, je 1,9 milióna eur.

Vkladná knižka bola historicky obľúbený, no dnes už podľa vyjadrení sporiteľne nevýhodný sporiaci produkt, s takmer nulovým úrokom. „V čase inflácie, ktorá sa v týchto mesiacoch pohybuje okolo 15 percent, je držanie peňazí na vkladnej knižke veľmi neefektívne. Tritisíc eur spred piatich rokov stratilo pre rast cien už viac než 700 eur zo svojej kúpnej sily,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Ak ľudia nechcú, aby sa im úspory ďalej znehodnocovali, odporúča im vybrať si peniaze a dať ich do výhodnejších produktov. Pre odvážnejších odporúča investovanie, pre konzervatívnejších napríklad termínované vklady.

Vkladné knižky pritom dlhé roky patrili k obľúbeným sporiacim produktom. Ešte pred takmer desiatimi rokmi bolo na nich niečo vyše 10 percent všetkých bankových vkladov. No aktuálne ich už banky neponúkajú a len ukončujú ich aktívnu činnosť. Takto postupovala napríklad aj ČSOB. Tá ponúkala vkladné knižky do roku 2014 a odvtedy ich časom utlmovala. V roku 2019 prestala nové vkladné knižky ponúkať aj VÚB banka. Postupne ich začala rušiť svojim pasívnym klientom, ktorí mali na nich nízke zostatky a neuskutočňovali žiadne transakcie.

(sita)

Minúta  |  

Na Slovensku vlani ukončilo podnikanie vyše päťtisíc firiem a takmer 40-tisíc živnostníkov

Pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine a následná energetická kríza či vysoká inflácia mali negatívny vplyv aj na tisíce domácich podnikateľov. V minulom roka ukončilo na Slovensku svoju činnosť dovedna 5 684 firiem, z toho 5 448 spoločností s ručením obmedzeným a 236 akciových spoločností. S podnikaním skoncovalo aj skoro 40-tisíc živnostníkov, vyplýva z analýzy spoločnosti Dun & Bradstreet.

„Najviac subjektov ukončilo podnikanie v apríli minulého roka. Presnejšie to bolo 2 523 spoločností s ručením obmedzeným a 113 akciových spoločností,“ uviedla analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Pripomenula, že je veľmi pravdepodobné, že počet zaniknutých kapitálových spoločností za rok 2022 bude ešte vyšší, nakoľko dáta o ukončení podnikania sa v oficiálnych štatistikách vykazujú s oneskorením. Najčastejšie zanikali spoločnosti v oblastiach nešpecializovaný veľkoobchod (393), ostatné poradenstvo v oblasti podnikania a riadenia (387) a ostatné podporné činnosti pre podnikanie (294).

Počas minulého roka zároveň ukončilo svoju činnosť aj 38 856 živnostníkov. Z toho najviac, a to 7165, v Prešovskom kraji, nasledovali Nitriansky kraj s 5 207 a Bratislavský kraj so 4 944 ukončenými živnosťami. „Firmy a živnostníci už dlhšie zápasili s dosahmi pandémie koronavírusu na podnikanie a v priebehu minulého roku sa pridali aj dôsledky vojenského konfliktu na Ukrajine,“ priblížila Štěpánová.

Pre porovnanie, v Českej republike ukončilo v roku 2022 podnikanie spolu 13 712 spoločností. Najviac firiem skončilo v oblasti správy a prenájmu nehnuteľností, v obchode, službách, stravovaní a v oblasti výstavby budov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.