4. apríla 2023 | 12:02

Minúta | 4. apríla 2023 | 12:02

Vo Vrútkach sa oproti sebe stretli vlaky, od zrážky ich delilo sto metrov

Vo Vrútkach sa v sobotu (1. apríla) oproti sebe stretli na jednej koľaji vlaky. Po zastavení ich od zrážky delilo sto metrov. V krátkom čase ide už o druhé zlyhanie tohto druhu.

Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Tomáš Kováč uviedol, že mimoriadna udalosť vznikla pre nepozornosť.

Spresnil, že počas prestavovania dieselmotorovej jednotky v stanici Vrútky od osobného vlaku rušňovodič nerešpektoval návesť "posun zakázaný" zriaďovacieho návestidla. "Rozrezal výhybku a vošiel do vlakovej cesty pre rýchlik vlak R 936 Zvolen – Vrútky. Oba vlaky išli pomaly, zhruba 40 kilometrov za hodinu. Obaja rušňovodiči zareagovali správne a včas aktivovali rýchlobrzdu. Čelo vlaku R 936 a čelo posunujúcej motorovej jednotky boli po zastavení od seba vzdialené zhruba 100 metrov," uviedol Kováč.

ZSSK pre incident odobrali rušňovodičovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Musí absolvovať mimoriadnu odbornú skúšku na opätovné nadobudnutie odbornej spôsobilosti. "Jeho nadriadený prijme voči danému rušňovodičovi ďalšie opatrenia," ozrejmil Kováč.

Chybujúci rušňovodič mal podľa neho v čase incidentu 45 rokov. "Vyštudoval Stredné odborné učilište elektrotechnické v Nižnej. Do kurzu ZSSK pre rušňovodičov nastúpil 1. februára 2021 a na samostatný výkon rušňovodiča bol zaradený 11. júna 2022. V čase incidentu mal teda takmer desaťmesačnú prax," dodal hovorca ZSSK.

https://standard.sk/327955/pri-ziline-delilo-osobne-vlaky-od-zrazky-sto-metrov-tragedii-zabranil-dispecer-vypnutim-prudu/

K stretnutiu vlakov na jednej koľaji došlo aj v marci pri zastávke Brodno v Žiline. Dva osobné vlaky od zrážky delilo zhruba 100 metrov. Kováč pripomenul, že po tejto udalosti bolo jedným z opatrení aj poučenie všetkých rušňovodičov z predpisov.

"Následné overenie znalostí z ustanovení, ktoré sa týkali zásad jazdy vlaku pri výlukách a jazdy vlaku na trati s automatickým blokom (typ zabezpečovacieho zariadenia na trati)," skonštatoval hovorca. Rušňovodič, ktorý vošiel do vlakovej cesty vlaku R 936, bol podľa Kováča poučený v rámci pravidelného školenia 30. marca. "Udalosť v stanici Vrútky v tomto prípade vznikla z dôvodu nepozornosti pri vykonávaní posunu," podotkol Kováč.

(tasr)

4. apríla 2023 | 11:54

Minúta | 4. apríla 2023 | 11:54

Ruská ombudsmanka odmietla obvinenia z deportácií ukrajinských detí ako nepravdivé a nejasné

Ruská ombudsmanka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová označila v utorok obvinenia Medzinárodného trestného súdu (ICC) za nepravdivé a nejasné. ICC ju a ruského prezidenta Vladimira Putina ešte v polovici marca obvinil z vojnových zločinov na Ukrajine.

ICC vydalo 17. marca na Putina a Ľvovovú-Belovovú zatýkací rozkaz za vojnový zločin deportácie detí z ukrajinských oblastí okupovaných ruskou armádou. Podľa ICC boli zo sirotincov a detských domov v okupovaných častiach Ukrajiny vzaté stovky detí a niektoré z nich boli ponúknuté v Rusku na adopciu.

Ruská ombudsmanka pre práva detí na tlačovej konferencii v Moskve uviedla, že jej úrad konal v záujme detí a snažil sa vždy získať súhlas od prípadných biologických rodičov detí.

"Ombudsmanke nie je jasné z čoho presne pozostávajú a na čom sú založené obvinenia Medzinárodného trestného súdu," uviedol úrad ombudsmanky v samostatnom vyhlásení.

"Použitá formulácia 'nezákonná deportácia populácie (detí)' v oficiálnom vyhlásení ICC spôsobuje zmätok," dodal.

Úrad ombudsmanky zároveň tvrdí, že Donecká a Luhanská oblasť, na ktoré si Moskva robí nároky, požiadali Rusko o prijatie civilistov vrátanie sirôt a detí, ktorých rodičia sú nezvestní.

Rusko označilo zatykač ICC na Putina za neplatný a v rámci odvetných krokov začalo trestné stíhanie hlavného prokurátora ICC a niekoľkých sudcov. Ruskí predstavitelia popierajú páchanie vojnových zločinov na Ukrajine a hovoria, že Západ ignoroval snahy Moskvy upozorniť na vojnové zločiny páchané Ukrajinou.

(tasr)

4. apríla 2023 | 11:42

Minúta | 4. apríla 2023 | 11:42

SaS: Projektami z dielne ministerstva práce a ministerstva investícií môžeme prísť o stovky miliónov eur

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR koncom minulého roka vypísalo výzvu z plánu obnovy na výstavbu a obnovu domovov sociálnych služieb (DSS) za 200 miliónov eur, ktorú však samosprávne kraje ako prevádzkovatelia týchto domovov nevedia využiť. Museli by pri tom porušiť zákon, tvrdí opozičný poslanec Peter Cmorej (SaS).

"Dôvodom je, že ministerstvo od nich v rámci výzvy vyžaduje podpísanie takzvanej zmluvy o partnerstve. Je to predpripravený formulár, 13-stranová zmluva. Ak by župa podpísala takúto dohodu, poruší zákon o rozpočtových pravidlách," vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii Cmorej.

Na takúto výzvu pritom podľa neho kraje čakali. DSS na Slovensku sú totiž často v katastrofálnom stave a je ich málo. S vyhlásenou výzvou však majú problémy. Ako príklad uviedol Prešovský kraj, ktorý mal pripravených viacero projektov a podal si už aj niekoľko žiadostí. Zatiaľ však boli všetky zamietnuté.

Cmorej upozornil, že ak táto výzva z plánu obnovy nebude úspešná, príde SR o dvesto miliónov eur v oblasti, ktorá je veľmi dôležitá a na ktorú štát dlhodobo nevie vyčleniť peniaze. Druhou možnosťou je, že sa o tieto prostriedky prihlásia iba súkromníci. "Potom by mal pán minister (Milan Krajniak) vysvetliť, prečo to nastavil práve pre súkromný sektor. Či je to omyl, alebo je to naschvál," konštatoval poslanec. Podľa neho by to nebolo prvýkrát, čo by na ministerstve práce preferovali súkromníkov.

Jeho stranícky kolega a predseda parlamentného sociálneho výboru Vladimír Ledecký zase upozornil na podľa neho zbytočný a predražený projekt Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. "Cieľom projektu je napĺňať Atlas rómskych komunít údajmi, ktoré aj doteraz máme a ktoré si každý z vás môže pozrieť," zdôraznil s tým, že Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity dostane na tento účel od MIRRI takmer 900-tisíc eur. Doteraz na to podľa neho stačila pomerne jednoduchá excelovská tabuľka.

"Ja sa pýtam, kto má alebo bude mať z tohto programu úžitok okrem firmy, ktorá ho takmer za milión eur vytvorí? Rómovia to určite nebudú," vyhlásil Ledecký. Pýtal sa tiež, koľko zaplatí štát za realizáciu, prevádzku a servis programu do budúcnosti. "Myslím si, že tých 900-tisíc eur je úplne zbytočne stratených," dodal.

(tasr)

4. apríla 2023 | 11:33

Minúta | 4. apríla 2023 | 11:33

Ministerstvo zdravotníctva upúšťa od zámeru zriadiť štátnu distribučku na lieky

Ministerstvo zdravotníctva ustupuje od zámeru zriadiť štátnu distribučnú spoločnosť na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok. Z návrhu sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) nepodarilo odstrániť viaceré zásadné pripomienky týkajúce sa najmä jej financovania.

"V rámci MPK k materiálu sa nepodarilo odstrániť viaceré zásadné pripomienky. Tie sa týkali predovšetkým financovania tejto distribučnej spoločnosti, aby jej zriadenie nemalo dodatočné požiadavky na rozpočet verejnej správy," spresnilo ministerstvo.

Rezort deklaruje, že bude uprednostňovať riešenia centrálneho obstarávania liekov, ako aj niektorých činností, ktoré by mali byť predmetom činnosti distribučnej spoločnosti, napríklad formou interných kapacít ministerstva. "Tento proces je už vo vysokom štádiu rozpracovanosti a nevytvára dodatočné požiadavky na štátny rozpočet," ozrejmil komunikačný odbor.

Návrh koncepcie zriadenia štátnej distribučky predložil rezort do MPK vo februári, jeho cieľom bolo zefektívniť distribúciu, ale aj zabezpečiť nezávislosť štátnych zdravotníckych zariadení.

(est)

4. apríla 2023 | 11:15

Minúta | 4. apríla 2023 | 11:15

Zelenskyj o návšteve exšéfa americkej diplomacie: Je to silný signál podpory

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v utorok na platforme Telegram príspevok o stretnutí v Kyjeve, na ktorom bol aj Mike Pompeo, bývalý minister zahraničných vecí USA.

Zelenskyj na Telegrame napísal: "Včera som mal stretnutie s delegáciou politikov, podnikateľov a zástupcov charitatívnych organizácií z USA, ktorú viedol bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Takéto návštevy a stretnutia sú silným signálom podpory Ukrajincov v našom boji za slobodu a demokraciu. USA stoja pri nás a zápasia spolu s nami za spoločné ciele. Cítime podporu oboch (amerických hlavných) politických strán, podporu Bieleho domu. Všestranná americká pomoc je pre nás veľmi dôležitá."

Pompeo v pondelok počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že bude pracovať na tom, aby Washington dodal Ukrajine stíhačky F-16 a rakety dlhého doletu.

V prejave pred ukrajinskými zákonodarcami, vládnymi predstaviteľmi, zástupcami armády, občianskymi aktivistami a študentmi povedal, že poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine bojujúcej proti ruskej agresii je v najlepšom záujme Washingtonu.

Exminister, ktorý pôsobil aj ako riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA), tiež varoval, že ruského prezidenta Vladimira Putina netreba podceňovať. Zdôraznil potrebu vybudovať novú bezpečnostnú architektúru v Európe. "Musí existovať súbor opatrení, z ktorých bude jednoznačne jasné, že Vladimir Putin už nebude môcť (viesť útočnú vojnu)," dodal.

Pompeo navštívil na Ukrajine vojenskú nemocnicu a stretol sa aj s predstaviteľmi ukrajinskej vlády.

(tasr)

4. apríla 2023 | 11:01

Minúta | 4. apríla 2023 | 11:01

Schwarzenberg: Posielať ľudí do väzenia pre ich názory na vojnu na Ukrajine je prehnané

Bývalý český minister zahraničia Karel Schwarzenberg na sociálnej sieti skonštatoval, že od vypuknutia ruskej agresie stojí na strane Ukrajiny, ale represie, ktorými české orgány trestajú ľudí s opačným názorom, ho znepokojujú.

"Čítal som niekoľko rozsudkov, keď boli odsúdení ľudia, ktorí, priznajme, blbli na kvadrát a verejne vystupovali na ruskej strane proti Ukrajine a niekedy tvrdili vyslovené hovädiny. To je smutné, ale český prístup súdiť ich za to a zatvárať do väzenia, považujem za trochu pochybný," napísal expolitik.

</p>

Bližší je mu vraj prístup spoza veľkej mláky, kde je možné tvrdiť, že "zem je plochá" alebo "umožniť legálnu existenciu nacistickej strany".

Schwarzenberg reaguje na medializovaný prípad učiteľky z pražskej základnej školy, ktorá na vyučovaní popierala vojnu na Ukrajine a ktorú koncom marca navrhla polícia obžalovať z trestného činu popierania, spochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy.

"Kým nejde o zreteľné výzvy na násilie a nabádanie naň a ide len o slová a tvrdenia, do väzenia by sa za to hádam zatvárať nemalo," uzatvára Schwarzenberg.

(est)

4. apríla 2023 | 10:55

Minúta | 4. apríla 2023 | 10:55

Šéf ruskej dumy: Západní lídri majú na rukách krv za podporu Ukrajiny

Západní lídri majú krv na rukách za podporu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čo viedlo k vytvoreniu "teroristického štátu", vyhlásil v utorok predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

Volodin uviedol, že zabitie prominentného vojnového blogera Vladlena Tatarského v Petrohrade bolo "teroristickým činom" spáchaným Ukrajinou. "Podporovanie kyjevských úradov zo strany Washingtonu a Bruselu viedlo k vytvoreniu teroristického štátu v centre Európy," napísal Volodin na platforme Telegram.

"Krv mŕtvych a zranených spočíva na rukách (amerického prezidenta Joea) Bidena, (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona, (nemeckého kancelára Olafa) Scholza a ďalších lídrov, ktorí podporujú Zelenského režim," dodal Volodin.

Volodin pred týždňom navrhol zakázať činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Rusku, pretože vydal zatykač na Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii v Rusku by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona.

Ruskí predstavitelia už upozornili, že akýkoľvek pokus zadržať Putina by predstavoval vyhlásenie vojny jadrovej veľmoci. Rusko rovnako ako USA alebo Čína nie je zmluvnou stranou dohody o zriadení ICC.

https://standard.sk/340261/putin-posmrtne-vyznamenal-blogera-ktory-zahynul-pri-vybuchu-v-petrohrade

(tasr, est)

4. apríla 2023 | 10:49

Minúta | 4. apríla 2023 | 10:49

Szijjártó nebude v Bruseli pri vztýčení fínskej vlajky pred sídlom NATO

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó nebude prítomný v utorok v Bruseli pri vztýčení vlajky Fínska pred sídlom Severoatlantickej aliancie, ktoré sa ako 31. členská krajina stáva novým členom NATO.

Upozornila na to webová stránka komerčnej televízie ATV. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na dvojdňovú schôdzu šéfov diplomacie členských krajín NATO, ktorá sa začína v utorok, pozval aj ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmitra Kulebu.

Podľa ATV Szijjártó zvolanie takéhoto formátu namietal. Maďarská vláda totiž blokuje prizvanie Ukrajiny kvôli dlhoročnému sporu v súvislosti s ukrajinským zákonom o vzdelávaní a používaní jazyka. Budapešť ho považuje za porušovanie práv maďarskej menšiny na Ukrajine.

Maďarský minister v utorok odletel do Bukurešti, kde bude rokovať o dopravných a energetických otázkach, ale stretne sa aj s predstaviteľmi tamojšej maďarskej menšiny. Szijjártó sa k bruselskej ministerskej schôdzke NATO pridá v stredu.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a v máji 2022 spoločne požiadali o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín.

Vstup Švédska je však stále v nedohľadne. Stále o tom nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO. Vstup Fínska maďarský parlament ratifikoval 27. marca.

(tasr)