Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šojgu oznámil umiestnenie raketových komplexov Iskander do Bieloruska

Rusko umiestnilo do Bieloruska raketové komplexy Iskander-M, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice. Oznámil to v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Uviedli to agentúry AFP a DPA. šéf rezortu obrany uviedol, že sa začal výcvik bieloruských vojakov na obsluhovanie týchto systémov, čo potvrdilo aj bieloruské ministerstvo obrany.

Šojgu to zdôvodnil dodávkami zbraní zo Západu na Ukrajinu. Rusko preto posilňuje bezpečnosť zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Šojgu tiež vyjadril presvedčenie, že Rusko vo vojne proti Ukrajine zvíťazí.

Ruský minister obrany tiež vyhlásil, že bieloruské lietadlá zmodernizovali tak, aby mohli vykonávať jadrové útoky. Ako referuje spravodajský portál CNN, povedal to v reakcii na rozšírenie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a utorňajší vstup Fínska do Aliancie.

„Časť bieloruských útočných lietadiel získala schopnosť zasiahnuť nepriateľské ciele jadrovými zbraňami,“ povedal Šojgu a dodal, že bieloruské ozbrojené sily dostali operačno-taktický raketový systém Iskander-M schopný používať konvenčné i jadrové rakety. Šojgu ďalej povedal, že bieloruské sily absolvujú výcvik v systéme Iskander-M v Rusku.

Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú 1 300 kilometrov. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg už skôr novinárom povedal, že jednotky NATO budú vo Fínsku len so súhlasom tejto krajiny. Šojgu však trvá na tom, že na zaistenie obrany bezpečnosti Ruska a Bieloruska pred akciami NATO sú nevyhnutné „odvetné opatrenia“.

Ruský prezident Vladimir Putin na konci marca oznámil, že Rusko s Bieloruskom uzavreli dohodu o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Podľa Putina to nie je porušením dohody, ktorá zakazuje šírenie jadrových zbraní.

Taktické jadrové zbrane sú určené na útoky proti nepriateľským jednotkám a ničenie zbraní na bojisku. V porovnaní so strategickými jadrovými zbraňami, ktoré sú schopné ničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nízku účinnosť.

(sita)

Minúta  |  

Heger: Do Bratislavy priniesli slobodu sovietski vojaci, ktorí boli za našu slobodu ochotní položiť život

Do Bratislavy priniesli slobodu sovietske vojská a vojaci, ktorí boli za našu slobodu ochotní položiť život. Uviedol to dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (Demokrati) po pietnom kladení vencov pri príležitosti utorňajšieho 78. výročia oslobodenia Bratislavy.

„Žiaľ, aj v 21. storočí musia za slobodu platiť naši susedia svojimi životmi. Vidíme, že sloboda je krehká, preto si ju vždy musíme vážiť. Taktiež si treba uvedomiť, že práve v sovietskej armáde boli aj vojaci ukrajinskej národnosti," povedal Heger.

Dodal, že je úplne prirodzené stáť na strane tých, ktorí o svoju slobodu bojujú a ktorých sloboda bola napadnutá. „Je smutné, že dnes chce ruská armáda zobrať slobodu Ukrajincom. Som rád, že Slovensko stojí na správnej strane dejín, tak, ako sovietska armáda stála na správnej strane dejín počas 2. svetovej vojny. Pomáhame Ukrajine získať svoju slobodu späť," doplnil premiér.

Prezidentka si pripomenula vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy

Štvrtý apríl pred 78 rokmi priniesol Bratislave slobodu. Tí, ktorí sa o to pričinili a ktorí prispeli k porážke fašizmu, si zaslúžia našu vďaku, či už mali sovietske, rumunské alebo iné uniformy. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Pripomenula viac ako 700 vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní hlavného mesta.

"Historická skúsenosť i súčasnosť potvrdzujú, že agresorom nebývajú národy ani štáty, ale ich politické systémy, ktoré sa snažia podmaniť si ďalšie krajiny a vnútiť im svoje pravidlá. Verím, že ak budeme pevní a zásadoví v našich postojoch a vo vzťahu k hodnotám demokracie a slobody, dokážeme zabrániť opakovaniu podobných tragických konfliktov na našom kontinente," uviedla hlava štátu.

Ďalšie oslavy

V Bratislave si na viacerých miestach uctili v utorok 78. výročie oslobodenia hlavného mesta. Viac ako stovka ľudí prišla aj k pamätníku Slavín uctiť si pamiatku padlých vojakov, medzi nimi i priami účastníci odboja Karol Kuna a Branislav Tvarožek, ako aj partizánka Anna Bergerová.

Slávnostný akt kladenia vencov na Slavíne pri príležitosti 78. výročia oslobodenia Bratislavy. Foto: Michal Svítok/TASR

Na okolnosti vzniku druhej svetovej vojny, na ktorej sa zúčastnila aj Slovenská armáda, poukázal člen Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Peter Weiss. "Slovenskí vojaci sa stali nielen svedkami, ale niekedy aj aktérmi vyhladzovacích operácií na území Bieloruska a Ukrajiny. Túto hanbu odčinilo až Slovenské národné povstanie," uviedol. To podľa neho vrátilo slovenskému národu česť, dôstojné miesto v Európe i silnú pozíciu v obnovenej Československej republike.

Pietna spomienka sa konala približne v rovnakom čase aj v bratislavských Vajnoroch, kde miestny starosta Michal Vlček poďakoval prítomným vojakom, či už zo Slovenska, alebo iných spojeneckých krajín, za všetko, čo robia pre bezpečnosť Slovenska. "Vojna sa nesmie nikdy viac opakovať, na jej hrôzy nesmieme nikdy zabúdať," povedal.

Ľudia môžu podľa neho žiť bezpečný život aj vďaka tomu, že sa Slovensko pred 19 rokmi stalo členom Severoatlantickej aliancie, ktorej styčný tím sídli aj v mestskej časti Vajnory. "S jeho vedením sme celkom nedávno hovorili aj o lepšej informovanosti občanov, lebo dnes sa vojna nevedie len na frontových líniách, ale sme jej svedkami aj v hybridnej podobe," povedal Vlček, poukazujúc na dezinformácie a hoaxy.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Rusko považuje vstup Fínska do NATO za útok na svoju bezpečnosť. Chystá protiopatrenia

Kremeľ v utorok označil členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii za útok na bezpečnosť Ruska a vzhľadom na rozšírenie NATO sa chystá prijať protiopatrenia.

"Rozšírenie NATO je útokom na našu bezpečnosť a ruské národné záujmy," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Kremeľ sa domnieva, že ide o najnovšie vyostrenie situácie. A to nás núti prijať protiopatrenia... z taktického i strategického hľadiska," dodal.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že vstupom Fínska do NATO vzniká riziko výrazného rozšírenia konfliktu, napísal britský denník The Guardian.

Fínsko sa oficiálne stane členom NATO v utorok, v deň 74. výročia svojho založenia. Helsinki požiadali o vstup do Severoatlantickej vlani spolu so Švédskom pre obavy spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu. Obe škandinávske krajiny týmto krokom prehodnotili dlhoročnú politiku vojenskej neutrality.

O vstupe Švédska do Aliancie ešte stále nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že slovne vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Litovský parlament zakázal Rusom kupovať v Litve nehnuteľnosti

Litovský parlament sa v utorok rozhodol zakázať ruským občanom kupovať v tejto pobaltskej krajine nehnuteľnosti. Odvolal sa pritom na riziká, ktoré to predstavuje pre národnú bezpečnosť.

Zákaz bude v platnosti do roku 2024 a nebude sa vzťahovať na Rusov, ktorí majú v Litve trvalý pobyt.

Parlament zároveň pozastavil vydávanie nových víz pre občanov Ruska a jeho spojenca Bieloruska. Ak budú mať iné cestovné doklady, napríklad skôr vydané víza, budú na hraniciach podrobení "rozsiahlej individuálnej prehliadke". Má sa tak preveriť, či nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť.

"Veľká väčšina ruských občanov podporuje agresívne vojenské konanie svojej krajiny a nepodniká kroky na zastavenie agresie režimu svojej krajiny. Podieľajú sa tak na zodpovednosti," uviedla námestníčka ministra zahraničných vecí Jovita Neliupšiené, keď v marci predstavila v parlamente zákon.

(tasr)

Minúta  |  

Minister obrany Lecornu: Francúzsko zvýši vek vojakov v zálohe na sedemdesiat rokov

Francúzska armáda zvýši maximálny vek pre záložníkov na 70 rokov, uviedol v utorok minister obrany Sébastien Lecornu. Povedal to po mesiacoch protestov a sporov vyvolaných zvýšením minimálneho veku odchodu do dôchodku na 64 rokov.

Veková hranica pre vycvičených vojakov, pripravených na povolanie v prípade potreby, je v súčasnosti od 60 do 65 rokov. "Tieto vekové hranice zvýšime... Ľudia budú môcť byť záložníkom vo francúzskej armáde až do veku 70 rokov a pre určitých špecialistov to bude až do veku 72 rokov," povedal minister obrany Lecornu.

Francúzsko má 40-tisíc záložníkov, ale prezident Emmanuel Macron chce toto číslo zdvojnásobiť.

V utorok má vláda diskutovať o novom francúzskom rozpočte na obranu; výdavky na armádu sa zvýšia z tohtoročných 43,9 miliardy eur na 69 miliárd eur do roku 2030.

Zvýšený rozpočet má pomôcť lepšie čeliť "celej reťazi hrozieb, ktoré stále iba pribúdajú", vrátane terorizmu, vojny na Ukrajine, militarizácii vesmíru a kybervojny, vysvetľoval Lecornu.

Cieľom je "zostať v klube krajín schopných sa brániť", dodal minister.

Francúzsky prezident Macron čelí hromadným protestom proti reforme dôchodkového systému, v rámci ktorej sa okrem iného zvyšuje najnižší vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Jeho vláda minulý mesiac presadila nepopulárnu dôchodkovú reformu formou dekrétu, bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Tam totiž reforma nemala dostatočnú podporu.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarské fórum už nebude rokovať s Alianciou, nezhodli sa na kandidátke

Mimoparlamentná strana Maďarské fórum (MF) ukončuje rokovania o predvolebnej spolupráci s mimoparlamentnou stranou Aliancia. Nedohodli sa na podobe obsadenia spoločnej kandidátky do parlamentných volieb.

V utorok to oznámil šéf MF Zsolt Simon. Tvrdí tiež, že medzi stranami sa prehlbujú ideologické rozdiely. Maďarské fórum žiadalo v prvej 15-ke spoločnej kandidátnej listiny štyri miesta. Simon tvrdí, že Aliancia ponúkala do 15. miesta len jedno miesto pre MF, čo označil za nekorektnú ponuku. Chceli tiež presadiť nové, mladé tváre. Zároveň sa podľa neho začína Aliancia radikalizovať vo svojich vyjadreniach.

"Ideologické rozdiely medzi Maďarským fórom a Alianciou sa prehlbujú aj v základných otázkach, ako je orientácia na EÚ," skonštatoval na tlačovej konferencii.

V Aliancii boli podľa Simona rôzne názory aj na spoluprácu s MF. Rokovať chcela hlavne platforma Mosta-Híd a Spolupatričnosti, zatiaľ čo platforma SMK verejne deklarovala, že žiadne miesta pre MF nechce ponúkať.

MF preto diskusiu s Alianciou ukončuje. "Ideme vlastnou cestou a zintenzívnime rokovania s ďalšími politickými subjektami na vytvorení bloku spolupráce. Chceme ponúknuť maďarsky cítiacim voličom, ale aj slovenským voličom alternatívu," povedal Simon. Alternatíva nemá byť podľa neho návratom k mafii, ale ani k chaosu.

MF rokuje s mimoparlamentnou ODS, ako aj s ďalšími stranami, ktoré ukončujú zbieranie podpisov na registráciu. S projektom expremiéra Mikuláš Dzurindu zatiaľ nerokujú. Dočasne poverený premiér Eduard Heger, ktorý je lídrom nového subjektu Demokrati, je podľa Simona ideovo akceptovateľný, no predstavuje obdobie chaosu.

MF viedlo rokovania s Alianciou, žiadalo spoločnú kandidátku. Aliancia minulý týždeň avizovala ochotu rozšíriť svoj názov na Aliancia-Maďarské fórum.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.