4. apríla 2023 | 16:56

Minúta | 4. apríla 2023 | 16:56

Rusko: Ženu zadržanú po atentáte na blogera v Petrohrade obvinili z terorizmu

Ruský vyšetrovací výbor (Sledkom) obvinil v utorok z terorizmu Dariu Trepovovú, ktorú zadržali po nedeľnom výbuchu v kaviarni v Petrohrade. Jeho obeťou sa stal ruský provojnový bloger Vladlen Tatarskij. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Dvadsaťšesťročná Trepovová bola obvinená z "teroristického činu spáchaného organizovanou skupinou, ktorého výsledkom bolo úmyselné zabitie osoby" a z "nezákonného nosenia výbušných zariadení spáchaného organizovanou skupinou".

Sledkom tvrdí, že Trepovová podľa pokynov osôb operujúcich z územia Ukrajiny priniesla do kaviarne v centre Petrohradu sošku naplnenú výbušninami a odovzdala ju Maximovi Fominovi, známemu pod pseudonymom Vladlen Tatarskij. V dôsledku následného výbuchu prišiel Tatarskij o život a viac ako 30 ľudí, ktorí boli v tom čase v kaviarni, utrpelo zranenia rôznej závažnosti.

Trepovovej hrozí v prípade uznania za vinnú 20 rokov odňatia slobody.

Ruský Národný protiteroristický výbor (NAK) v pondelok obvinil z naplánovania výbuchu ukrajinské špeciálne služby a "agentov" z protikorupčnej nadácie založenej väzneným opozičným lídrom Alexejom Navaľným.

Trepovovú, ktorá bola podľa Sledkomu zadržaná už aj v minulosti za účasť na protivojnových zhromaždeniach, previezli z Petrohradu do Moskvy, kde má prokuratúra súd požiadať, aby ju dal do vyšetrovacej väzby.

Tatarskij bol jedným z najvplyvnejších vojenských blogerov a horlivým zástancom invázie Ruska na Ukrajinu. Ruské tlačové agentúry uviedli, že bomba bola ukrytá v buste s podobou blogera, ktorú mu podozrivá venovala ako dar.

(tasr)

4. apríla 2023 | 16:13

Minúta | 4. apríla 2023 | 16:13

MMF: Nedávne problémy bánk sa môžu preliať do nebankového finančného sektora

Nedávne problémy bánk v Spojených štátoch a Európe by sa mohli rozšíriť aj na kľúčové nebankové inštitúcie, ako sú penzijné fondy, čo by ešte viac skomplikovalo boj centrálnych bánk proti vysokej inflácii. Medzinárodný menový fond (MMF) v utorok varoval, že bankové riziká by sa v súvislosti s pokračujúcim sprísňovaním menovej politiky na celom svete mohli v najbližších mesiacoch zintenzívniť a zasiahnuť prepojený nebankový sektor, ktorý v súčasnosti spravuje takmer polovicu všetkých globálnych finančných aktív. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku sa pohybujú na tenkom ľade, keď bojujú proti vysokej inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb a zároveň sa snažia nevystupňovať otrasy v bankovom sektore vyvolané kolapsom banky Silicon Valley Bank (SVB).

Kalifornská banka, ktorá poskytovala úvery technologickým firmám a startupom, sa v marci dostala pod silný tlak, keď prudký nárast úrokových sadzieb federálneho rezervného systému (Fed) výrazne znížil hodnotu jej portfólia vládnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami.

Nebankoví finanční sprostredkovatelia (NBFI), ako sú penzijné a investičné fondy, sa od globálnej finančnej krízy v roku 2008, keď regulačné orgány pristúpili k sprísneniu pravidiel pre banky, dramaticky rozrástli. NBFI sú vo veľkej miere prepojené s tradičnými bankami a môžu sa tak stať "kľúčovým kanálom zosilnenia finančného stresu", uviedol MMF.

Samotná veľkosť sektora NBFI znamená, že jeho hladké fungovanie má "zásadný význam pre finančnú stabilitu", napísali ekonómovia MMF.

V záujme riešenia tohto problému musia podľa MMF tvorcovia politík použiť celý rad nástrojov vrátane sprísnenia dohľadu a regulácií. Dôležité je aj prinútiť spoločnosti, aby poskytovali viac informácií o rizikách, ktorým sú vystavené. Centrálne banky by sa zase mali zamerať na dočasnú a cielenú podporu tých NBFI, ktoré predstavujú riziko pre finančnú stabilitu.

(tasr)

4. apríla 2023 | 16:03

Minúta | 4. apríla 2023 | 16:03

Šéf českej diplomacie: Fínsko pochopilo, že štatút neutrality mu nezaručuje bezpečnosť

Fínsko po vypuknutí ruskej agresie proti Ukrajine pochopilo, že štatút neutrality mu nezaručuje bezpečnosť a preto požiadalo o vstup do NATO. Uviedol to šéf českej diplomacie Jan Lipavský krátko pred vztýčením fínskej vlajky v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie, informuje spravodajca TASR.

Lipavský, ktorý sa zúčastňuje na dvojdňovom rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO, pripomenul, že to bol komunistický puč v Československu, ktorý v roku 1948 viedol k vzniku NATO. Zároveň zdôraznil, že sa Fínsko v utorok stalo 31. členom Aliancie dôsledkom vojny ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine.

"Som rád, že dnes privítame Fínsko ako nového člena NATO. Fínsko pochopilo, že neutralita mu negarantuje bezpečnosť a rozhodlo sa vstúpiť do NATO. Verím, že prebehnú potrebné politické procesy a že čoskoro privítame aj Švédsko v NATO. Česká republika to intenzívne podporuje," opísal situáciu.

Na otázku či po rozšírení hranice NATO s Ruskom o vyše 1300 kilometrov sú nejaké obavy ohľadom zvyšovania napätia, keďže Moskva už oznámila, že prijme odvetné opatrenia, Lipavský uviedol, že jedinou hrozbou je Rusko.

"To, čo nás ohrozuje je Rusko a ruská vojna proti Ukrajine. Ja plne rozumiem postupu Fínska, ktoré má silnú armádu, má vysoké výdavky na obranu v podobe štyroch percent HDP. Je to silný spojenec a pokiaľ dokážeme spojiť vojenské plánovanie, tak to bude mať veľkú pridanú hodnotu pre bezpečnosť Škandinávie a Európy," vysvetlil.

Podľa jeho slov celá fínska armáda bude jednotkou NATO. Zatiaľ nevie o tom, že by vojaci z ostatných spojeneckých krajín chceli byť prítomní na území Fínska, považuje to však za celkom logický krok.

Ministri začali rokovania vo formáte Výboru NATO - Ukrajina. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok vyjadril nádej, že diplomati podporia plán viacročného plánovania pomoci Ukrajine. Lipavský vyjadril potešenie, že sa rokovania na túto tému vôbec vedú, lebo dlhšiu dobu ich blokovalo Maďarsko, ktoré to zdôvodňovalo potrebou lepšej ochrany maďarskej menšiny na Ukrajine.

"Na druhej strane si nemyslím, že je dobré, aby to bolo prenášané na pôdu kolektívnej bezpečnostnej organizácie, lebo to má vplyv na bezpečnostné záujmy všetkých," upozornil Lipavský.

Minister spresnil, že Česko určite do programu viacročnej pomoci Ukrajiny prispeje; detaily sa už budú riešiť na úrovni ministrov obrany.

(tasr)

4. apríla 2023 | 15:53

Minúta | 4. apríla 2023 | 15:53

Smer-SD je pripravený podporiť úradnícku vládu, ak budú voľby do konca júna

Opozičný Smer-SD je pripravený podporiť úradnícku vládu, ak by po jej vymenovaní a ešte pred hlasovaním o dôvere upravila pravidlá a umožnila konanie parlamentných volieb ešte do 30. júna. Vyhlásil to šéf Smeru-SD Robert Fico.

Fico tvrdí, že v Prezidentskom paláci sa hovorí o úradníckej vláde ako jednej z alternatív. "V poriadku, Smer-SD je pripravený podporiť a vysloviť dôveru úradníckej vláde len vtedy, keď by táto vláda po vymenovaní ešte do hlasovania o dôvere v skrátenom konaní upravila pravidlá na konanie parlamentných volieb tak, aby sa mohli konať na prelome júna a júla," vyhlásil Fico.

Prezidentka Zuzana Čaputová opakovane hovorí, že je pripravená vymenovať úradnícku vládu, ak dôjde k zásadnému zlyhaniu dočasne poverenej vlády. Dodala, že jej vymenovanie by nebolo pre Slovensko najlepšie riešenie s ohľadom na vyjadrenia politikov, ktorí tvrdia, že by takáto vláda nemala v parlamente podporu.

O možnosti úradníckej vlády hovorila prezidentka aj v súvislosti s prípadom dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca. "Ak má prezidentka vyvodiť zodpovednosť, potrebuje mať istotu, či k nejakému porušeniu zákona v súvislosti s oboznamovaním sa s utajovanými skutočnosťami na ministerstve vnútra prišlo a kto a v akej miere pochybil," uviedol v utorok hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) si preto prezidentka vyžiadala protokol o vykonaní kontroly. "Oboznámi sa tiež so stanoviskom ministerstva vnútra aj ďalšími stanoviskami, ktoré má v tejto veci k dispozícii. Svoj postoj prezidentka oznámi po ich dôkladnom preštudovaní a zvážení všetkých okolností prípadu. Žiadne čiastkové informácie dovtedy nebude komentovať," uzavrel.

(tasr)

4. apríla 2023 | 15:48

Minúta | 4. apríla 2023 | 15:48

Heger: Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom

Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger. Zdôraznil, že ruskej imperiálnej rozpínavosti vieme čeliť iba spoločne. Vyzdvihol pritom bezpečnostné záruky členstva v Aliancii.

"Fínsko svojím vstupom do NATO urobilo dobré rozhodnutie a bude cenným spojencom vďaka svojim jasným hodnotám, vďaka dobre vyzbrojeným a početným ozbrojeným silám a vďaka svojej odolnosti voči hybridným hrozbám," uviedol. Vyzdvihol tiež úroveň vzdelania a históriu Fínska, ale aj vyspelý obranný priemysel, s ktorým má Slovensko rozvinutú spoluprácu.

Skonštatoval, že počas ruskej invázie na Ukrajinu sa vstup Slovenska do NATO ukázal ako dobrý krok. Je presvedčený, že rovnako sa tak ukáže aj rozhodnutie Fínska. "Nebyť Putinovej agresie voči Ukrajine, tak by zrejme k tomu tak skoro nedošlo. Fíni si za tie roky na svoju neutralitu zvykli a získali k nej aj emocionálny vzťah, pretože sa stala súčasťou obrazu krajiny. Avšak Putin rozsvietil všetky červené kontrolky svojich susedov," podotkol Heger.

Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli, v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Vstup krajiny do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko, ako posledná členská krajina Aliancie.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je súhlas všetkých 30 členských krajín. O vstupe Švédska však ešte nerozhodli Turecko ani Maďarsko.

(tasr)

4. apríla 2023 | 15:34

Minúta | 4. apríla 2023 | 15:34

Envirorezort odporučil vybudovanie terminálu LNG v Bratislave

Envirorezort odporučil vybudovanie terminálu LNG (skvapalnený zemný plyn) vo verejnom prístave Bratislava. V rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vydal záverečné stanovisko. Vyplýva to zo zverejnenej dokumentácie.

"Predpokladané negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré boli identifikované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, podľa zákona je možné odstrániť alebo eliminovať realizáciou opatrení a podmienok," uviedlo v stanovisku Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Terminál má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko. Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.

Výstavbou terminálu sa majú tiež znižovať emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v riečnej doprave na Dunaji. Pre Európsku úniu je LNG jednou z možností zníženia ukončenia závislosti dopravy od ropy. "Novovybudovaný terminál LNG vo verejnom prístave Bratislava bude slúžiť na pokrytie zvyšujúceho sa dopytu po LNG, zároveň aj ako významný prvok pre zabezpečenie bezpečnosti dodávok paliva LNG, keďže súčasné zdroje LNG sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od Bratislavy," uvádza sa v materiáli.

Proti výstavbe LNG terminálu protestovali v Bratislave aktivisti z rôznych enviroorganizácií. Odmietajú výstavbu terminálu. Navrhovaný terminál podľa nich podkopáva klimatické ciele.

(tasr)

4. apríla 2023 | 15:04

Minúta | 4. apríla 2023 | 15:04

Fínsko sa oficiálne stalo 31. členom NATO

Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom TASR. Prístupové dokumenty Fínska odovzdal v Bruseli minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.

"Je to historický deň," povedal podľa agentúry DPA generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Fínsko sa následne zúčastní na zasadnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie po prvýkrát už ako jej plnohodnotný člen.

Vstup Fínska do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko ako vôbec posledná členská krajina Aliancie.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Vstup Švédska je však naďalej v nedohľadne, nerozhodli o ňom Turecko ani Maďarsko - a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

Fínske členstvo predstavuje významnú zmenu v európskom bezpečnostnom prostredí. Krajina prijala neutralitu po prehre so Sovietmi v druhej svetovej vojne. Jej predstavitelia však oznámili záujem vstúpiť do aliancie krátko po tom, ako invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu vyvolala obavy v susedných krajinách Ruska.

Krok je strategickou i politickou ranou pre Putina, ktorý dlhodobo kritizuje rozširovanie NATO smerom k Rusku a tento argument čiastočne využil aj v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Aliancia pritom trvá na tom, že pre Moskvu nepredstavuje hrozbu.

Rusko už varovalo, že bude nútené prijať „odvetné opatrenia“ na riešenie toho, čo označuje za bezpečnostné hrozby vyplývajúce z členstva Fínska. Upozornilo tiež, že posilní svoje sily v blízkosti Fínska, ak NATO vyšle do tejto svojej 31. členskej krajiny ďalšie jednotky alebo vybavenie.

(tasr, sita)

4. apríla 2023 | 14:54

Minúta | 4. apríla 2023 | 14:54

Na železničnej trati v Banskej Bystrici zahynul 14-ročný chlapec

Na železničnej trati v Banskej Bystrici došlo v utorok dopoludnia k tragickej udalosti. Zahynul pri nej len 14-ročný chlapec. Informovala o tom na sociálnej sieti banskobystrická krajská polícia.

Bližšie okolnosti vyšetruje a vzhľadom na citlivosť prípadu nebude poskytovať ďalšie informácie.

"Chceme však všetkým rodičom aj deťom odkázať, aby sa o svojich starostiach rozprávali. Väčšina problémov sa riešiť dá, vrátiť späť život je však nemožné," zdôraznili policajti.

(tasr)

4. apríla 2023 | 14:46

Minúta | 4. apríla 2023 | 14:46

Prezidentka podpísala novelu rozširujúcu ochranu psov či mačiek pred týraním

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona, ktorá rozširuje ochranu psov, mačiek či fretiek pred týraním a zároveň upravuje trestnú zodpovednosť za usmrtenie spoločenského zvieraťa. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Novela upravuje trestnú zodpovednosť fyzických osôb, ktoré usmrtia spoločenské zvieratá s cieľom ich ďalšieho spracovania a získania produktov z nich, najmä mäsa, masti, kože či kožušiny, a to v prípadoch, keď neboli splnené zákonné dôvody na usmrtenie zvieraťa. Za spoločenské zviera sa podľa novej úpravy považuje pes, mačka a fretka. Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu.

Právna úprava má reagovať na prípady, v ktorých došlo k utýraniu zvierat, najmä psov, v dôsledku výroby "psích mastí". Autori novely pripomenuli, že doterajšie znenie zákona umožňuje v tomto prípade stíhať páchateľa za týranie, ale nerieši, keď sa s protiprávne usmrteným psom či mačkou ďalej zaobchádza, a to spracovaním ich ostatkov na konzumáciu a výrobu mastí.

Legislatíva má zabezpečiť aj zvýšenú trestnoprávnu ochranu zvierat, ktoré sú používané na liečebné, športové a rekreačné účely. Účinná má byť od 1. mája.

Prezidentka okrem toho podpísala aj novelu zákona o radiačnej ochrane.

(tasr)

4. apríla 2023 | 14:27

Minúta | 4. apríla 2023 | 14:27

Čurilla: Útoky Smeru mi prídu smiešne, prácu na politickú objednávku odmietam

Útoky predstaviteľov strany Smer-SD voči vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry považuje jeden z nich, konkrétne Ján Čurilla za smiešne.

Uviedol to dnes pre médiá na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, kde vypovedal v procese so svojím bývalým kolegom Jánom K. Zároveň odmietol, že by vyšetrovatelia pracovali na politickú objednávku.

„Ja pána Kaliňáka, ani Fica, ani Blahu a im podobných som nikdy v živote nestretol, nerozprával som sa s nimi. Takže, keď si na mne a mojich kolegoch založili predvolebnú kampaň - nemyslím si, že je to dobré," povedal Čurilla.

V prípade zmeny mocenských pomerov v štáte, keby sa k moci dostali dnes stíhané osoby, očakáva vyšetrovateľ postavenie mimo službu. „Zákon im to umožňuje," dodal.

Predseda Smeru-SD Robert Fico dlhodobo tvrdí, že vyšetrovatelia NAKA, ktorí vyšetrujú mediálne známe kauzy, plnia politickú objednávku. Ich úlohou je podľa neho kriminalizovať opozíciu.

(sita)