Preskočiť na obsah
Minúta  |  

MMF: Nedávne problémy bánk sa môžu preliať do nebankového finančného sektora

Nedávne problémy bánk v Spojených štátoch a Európe by sa mohli rozšíriť aj na kľúčové nebankové inštitúcie, ako sú penzijné fondy, čo by ešte viac skomplikovalo boj centrálnych bánk proti vysokej inflácii. Medzinárodný menový fond (MMF) v utorok varoval, že bankové riziká by sa v súvislosti s pokračujúcim sprísňovaním menovej politiky na celom svete mohli v najbližších mesiacoch zintenzívniť a zasiahnuť prepojený nebankový sektor, ktorý v súčasnosti spravuje takmer polovicu všetkých globálnych finančných aktív. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku sa pohybujú na tenkom ľade, keď bojujú proti vysokej inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb a zároveň sa snažia nevystupňovať otrasy v bankovom sektore vyvolané kolapsom banky Silicon Valley Bank (SVB).

Kalifornská banka, ktorá poskytovala úvery technologickým firmám a startupom, sa v marci dostala pod silný tlak, keď prudký nárast úrokových sadzieb federálneho rezervného systému (Fed) výrazne znížil hodnotu jej portfólia vládnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami.

Nebankoví finanční sprostredkovatelia (NBFI), ako sú penzijné a investičné fondy, sa od globálnej finančnej krízy v roku 2008, keď regulačné orgány pristúpili k sprísneniu pravidiel pre banky, dramaticky rozrástli. NBFI sú vo veľkej miere prepojené s tradičnými bankami a môžu sa tak stať "kľúčovým kanálom zosilnenia finančného stresu", uviedol MMF.

Samotná veľkosť sektora NBFI znamená, že jeho hladké fungovanie má "zásadný význam pre finančnú stabilitu", napísali ekonómovia MMF.

V záujme riešenia tohto problému musia podľa MMF tvorcovia politík použiť celý rad nástrojov vrátane sprísnenia dohľadu a regulácií. Dôležité je aj prinútiť spoločnosti, aby poskytovali viac informácií o rizikách, ktorým sú vystavené. Centrálne banky by sa zase mali zamerať na dočasnú a cielenú podporu tých NBFI, ktoré predstavujú riziko pre finančnú stabilitu.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf českej diplomacie: Fínsko pochopilo, že štatút neutrality mu nezaručuje bezpečnosť

Fínsko po vypuknutí ruskej agresie proti Ukrajine pochopilo, že štatút neutrality mu nezaručuje bezpečnosť a preto požiadalo o vstup do NATO. Uviedol to šéf českej diplomacie Jan Lipavský krátko pred vztýčením fínskej vlajky v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie, informuje spravodajca TASR.

Lipavský, ktorý sa zúčastňuje na dvojdňovom rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO, pripomenul, že to bol komunistický puč v Československu, ktorý v roku 1948 viedol k vzniku NATO. Zároveň zdôraznil, že sa Fínsko v utorok stalo 31. členom Aliancie dôsledkom vojny ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine.

"Som rád, že dnes privítame Fínsko ako nového člena NATO. Fínsko pochopilo, že neutralita mu negarantuje bezpečnosť a rozhodlo sa vstúpiť do NATO. Verím, že prebehnú potrebné politické procesy a že čoskoro privítame aj Švédsko v NATO. Česká republika to intenzívne podporuje," opísal situáciu.

Na otázku či po rozšírení hranice NATO s Ruskom o vyše 1300 kilometrov sú nejaké obavy ohľadom zvyšovania napätia, keďže Moskva už oznámila, že prijme odvetné opatrenia, Lipavský uviedol, že jedinou hrozbou je Rusko.        

"To, čo nás ohrozuje je Rusko a ruská vojna proti Ukrajine. Ja plne rozumiem postupu Fínska, ktoré má silnú armádu, má vysoké výdavky na obranu v podobe štyroch percent HDP. Je to silný spojenec a pokiaľ dokážeme spojiť vojenské plánovanie, tak to bude mať veľkú pridanú hodnotu pre bezpečnosť Škandinávie a Európy," vysvetlil.

Podľa jeho slov celá fínska armáda bude jednotkou NATO. Zatiaľ nevie o tom, že by vojaci z ostatných spojeneckých krajín chceli byť prítomní na území Fínska, považuje to však za celkom logický krok.

Ministri začali rokovania vo formáte Výboru NATO - Ukrajina. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok vyjadril nádej, že diplomati podporia plán viacročného plánovania pomoci Ukrajine. Lipavský vyjadril potešenie, že sa rokovania na túto tému vôbec vedú, lebo dlhšiu dobu ich blokovalo Maďarsko, ktoré to zdôvodňovalo potrebou lepšej ochrany maďarskej menšiny na Ukrajine.

"Na druhej strane si nemyslím, že je dobré, aby to bolo prenášané na pôdu kolektívnej bezpečnostnej organizácie, lebo to má vplyv na bezpečnostné záujmy všetkých," upozornil Lipavský.

Minister spresnil, že Česko určite do programu viacročnej pomoci Ukrajiny prispeje; detaily sa už budú riešiť na úrovni ministrov obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Smer-SD je pripravený podporiť úradnícku vládu, ak budú voľby do konca júna

Opozičný Smer-SD je pripravený podporiť úradnícku vládu, ak by po jej vymenovaní a ešte pred hlasovaním o dôvere upravila pravidlá a umožnila konanie parlamentných volieb ešte do 30. júna. Vyhlásil to šéf Smeru-SD Robert Fico.

Fico tvrdí, že v Prezidentskom paláci sa hovorí o úradníckej vláde ako jednej z alternatív. "V poriadku, Smer-SD je pripravený podporiť a vysloviť dôveru úradníckej vláde len vtedy, keď by táto vláda po vymenovaní ešte do hlasovania o dôvere v skrátenom konaní upravila pravidlá na konanie parlamentných volieb tak, aby sa mohli konať na prelome júna a júla," vyhlásil Fico.

Prezidentka Zuzana Čaputová opakovane hovorí, že je pripravená vymenovať úradnícku vládu, ak dôjde k zásadnému zlyhaniu dočasne poverenej vlády. Dodala, že jej vymenovanie by nebolo pre Slovensko najlepšie riešenie s ohľadom na vyjadrenia politikov, ktorí tvrdia, že by takáto vláda nemala v parlamente podporu.

O možnosti úradníckej vlády hovorila prezidentka aj v súvislosti s prípadom dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca. "Ak má prezidentka vyvodiť zodpovednosť, potrebuje mať istotu, či k nejakému porušeniu zákona v súvislosti s oboznamovaním sa s utajovanými skutočnosťami na ministerstve vnútra prišlo a kto a v akej miere pochybil," uviedol v utorok hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) si preto prezidentka vyžiadala protokol o vykonaní kontroly. "Oboznámi sa tiež so stanoviskom ministerstva vnútra aj ďalšími stanoviskami, ktoré má v tejto veci k dispozícii. Svoj postoj prezidentka oznámi po ich dôkladnom preštudovaní a zvážení všetkých okolností prípadu. Žiadne čiastkové informácie dovtedy nebude komentovať," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom

Fínsko urobilo vstupom do NATO dobré rozhodnutie, bude cenným spojencom. Skonštatoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger. Zdôraznil, že ruskej imperiálnej rozpínavosti vieme čeliť iba spoločne. Vyzdvihol pritom bezpečnostné záruky členstva v Aliancii.

"Fínsko svojím vstupom do NATO urobilo dobré rozhodnutie a bude cenným spojencom vďaka svojim jasným hodnotám, vďaka dobre vyzbrojeným a početným ozbrojeným silám a vďaka svojej odolnosti voči hybridným hrozbám," uviedol. Vyzdvihol tiež úroveň vzdelania a históriu Fínska, ale aj vyspelý obranný priemysel, s ktorým má Slovensko rozvinutú spoluprácu.

Skonštatoval, že počas ruskej invázie na Ukrajinu sa vstup Slovenska do NATO ukázal ako dobrý krok. Je presvedčený, že rovnako sa tak ukáže aj rozhodnutie Fínska. "Nebyť Putinovej agresie voči Ukrajine, tak by zrejme k tomu tak skoro nedošlo. Fíni si za tie roky na svoju neutralitu zvykli a získali k nej aj emocionálny vzťah, pretože sa stala súčasťou obrazu krajiny. Avšak Putin rozsvietil všetky červené kontrolky svojich susedov," podotkol Heger.

Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli, v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Vstup krajiny do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko, ako posledná členská krajina Aliancie.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je súhlas všetkých 30 členských krajín. O vstupe Švédska však ešte nerozhodli Turecko ani Maďarsko.

(tasr)

Minúta  |  

Envirorezort odporučil vybudovanie terminálu LNG v Bratislave

Envirorezort odporučil vybudovanie terminálu LNG (skvapalnený zemný plyn) vo verejnom prístave Bratislava. V rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vydal záverečné stanovisko. Vyplýva to zo zverejnenej dokumentácie.

"Predpokladané negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré boli identifikované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, podľa zákona je možné odstrániť alebo eliminovať realizáciou opatrení a podmienok," uviedlo v stanovisku Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Terminál má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko. Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.

Výstavbou terminálu sa majú tiež znižovať emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v riečnej doprave na Dunaji. Pre Európsku úniu je LNG jednou z možností zníženia ukončenia závislosti dopravy od ropy. "Novovybudovaný terminál LNG vo verejnom prístave Bratislava bude slúžiť na pokrytie zvyšujúceho sa dopytu po LNG, zároveň aj ako významný prvok pre zabezpečenie bezpečnosti dodávok paliva LNG, keďže súčasné zdroje LNG sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od Bratislavy," uvádza sa v materiáli.

Proti výstavbe LNG terminálu protestovali v Bratislave aktivisti z rôznych enviroorganizácií. Odmietajú výstavbu terminálu. Navrhovaný terminál podľa nich podkopáva klimatické ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko sa oficiálne stalo 31. členom NATO

Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom TASR. Prístupové dokumenty Fínska odovzdal v Bruseli minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.

"Je to historický deň," povedal podľa agentúry DPA generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Fínsko sa následne zúčastní na zasadnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie po prvýkrát už ako jej plnohodnotný člen.

Vstup Fínska do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko ako vôbec posledná členská krajina Aliancie.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Vstup Švédska je však naďalej v nedohľadne, nerozhodli o ňom Turecko ani Maďarsko - a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

Fínske členstvo predstavuje významnú zmenu v európskom bezpečnostnom prostredí. Krajina prijala neutralitu po prehre so Sovietmi v druhej svetovej vojne. Jej predstavitelia však oznámili záujem vstúpiť do aliancie krátko po tom, ako invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu vyvolala obavy v susedných krajinách Ruska.

Krok je strategickou i politickou ranou pre Putina, ktorý dlhodobo kritizuje rozširovanie NATO smerom k Rusku a tento argument čiastočne využil aj v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Aliancia pritom trvá na tom, že pre Moskvu nepredstavuje hrozbu.

Rusko už varovalo, že bude nútené prijať „odvetné opatrenia“ na riešenie toho, čo označuje za bezpečnostné hrozby vyplývajúce z členstva Fínska. Upozornilo tiež, že posilní svoje sily v blízkosti Fínska, ak NATO vyšle do tejto svojej 31. členskej krajiny ďalšie jednotky alebo vybavenie.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.