Jaroslav Daniška

Dana Vitálošová urobila rozhovor s mladým mužom, ktorý uveril, že je žena a nechal sa preoperovať. Keď to človek číta, zviera mu hrdlo. Hrozné utrpenie, ktoré nasledovalo, vďakabohu, Daniel prežil. Dnes o tom hovorí, aby varoval iných.

V jeho príbehu vidíme hrozne veľa bolesti, nešťastia a drám, po ktorých je všetko len horšie. Až v závere, keď si tento mladý muž z Prahy uvedomil, že je muž, pocítime nádej. Z muža nikdy žena nebude, ani naopak, povie.

Na tom príbehu je najstrašnejšie, ako hľadal pomoc a namiesto nej, sa mu dostalo opaku. Tí, ktorí mu mali pomôcť, ho uisťovali v povrchnom rozhodnutí a povzbudzovali k niečomu, čo všetko len zhoršilo. Všetko išlo rýchlo, nezvratne, s liekmi.

Ideológia vždy začína s tým, že pomáha človeku. Tvrdí, že chce robiť svet lepším a odstraňovať nespravodlivosť. Komunizmus adoroval rovnosť, koľkí tomu uverili, a predsa práve rovnosť hrubo potláčal. Dlho to mnohí nechceli vidieť, až keď sa politickí väzni vrátili do spoločnosti, sa pomaly začalo niečo meniť. Nacizmus ponúkal porazenému nemeckému národu vieru, že je niečím viac, že je vyššou rasou. Elity aj značná časť spoločnosti tomu uverili a slepo (či oportunisticky) pochodovali. Až neskôr sa ukázalo, aký zločin začali páchať na iných, aj na sebe. Keď prehovorili ich obete, nazvali to otázkou viny.