Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Záchranári budú môcť po novom prísť k pacientom neskôr

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorou sa dopĺňa aj transplantačný zákon.

Záchranári budú mať po novelizácii viac času na odchod pri výjazdoch k pacientom, pri ktorých je potrebné použiť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP). Zatiaľ čo doteraz museli na výjazd vyraziť do dvoch minút, pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri sa tento čas predĺži na desať minút. Takéto ohrozenie sa týka napríklad výjazdov za pacientmi s ochorením COVID-19.

"Doteraz bola v zákone stanovená povinnosť zabezpečiť výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS) do dvoch minút od prijatia výzvy od koordinačného strediska ZZS alebo operačného strediska ZZS. Tento interval pri použití OOPP navrhuje ministerstvo zdravotníctva stanoviť na desať minút," píše sa v dôvodovej správe k novele. Rezort zdravotníctva argumentuje, že dvojminútový časový interval nie je možné zabezpečiť pre stále narastajúce počty zásahov u pacientov s podozrením na ochorenia, ktoré si vyžadujú použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri, ako je napríklad COVID-19.

Novelizácia rieši aj neodkladnú prepravu pacientov vyžadujúcich intenzívny monitoring a liečbu počas transportu do zahraničia, napríklad v prípade transplantácií. Pozemné záchranky budú môcť po novom zasahovať aj v týchto prípadoch, čo doterajšia úprava neumožňovala. Rozšíri sa okruh tretích osôb, ktorým sa poskytujú údaje z národného transplantačného registra, o Operačné stredisko ZZS SR. Osobné údaje bude možné operačnému stredisku poskytovať na účely zabezpečenia prepravy pacienta, stredisko bude mať prístup len k údajom, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prepravy pacienta.

(tasr)

Minúta  |  

Brazília: V materskej škole zabil útočník štyri deti

Dvadsaťpäťročný útočník vtrhol v stredu do škôlky na juhu Brazílie a zabil tam štyri deti. Neskôr sa sám vzdal polícii.

Polícia a vládni predstavitelia brazílskeho štátu Santa Catarina uviedli, že k útoku došlo v súkromnej materskej škole v meste Blumenau. Zranenia utrpeli aj ďalšie štyri osoby.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva útok odsúdil. "Niet väčšej bolesti než strata detí alebo vnúčat, a ešte o to viac, keď ide o násilné činy proti nevinným a bezbranným deťom," napísal na Twitteri.

Zdroj z vlády pre AFP potvrdil, že obeťami sú deti. Podľa miestnych médií bola pri útoku použitá zbraň pripomínajúca sekeru.

Guvernér štátu Santa Catarina Jorginho Mello tam vyhlásil trojdňový smútok.

V Brazílii v posledných rokoch dochádza k nárastu násilných incidentov na školách. Najtragickejší prípad sa v krajine odohral v roku 2011. Strelec vtedy usmrtil 12 detí počas útoku na svoju niekdajšiu základnú školu na predmestí Rio de Janeira. Útočník po príchode polície spáchal samovraždu.

(tasr)

Minúta  |  

Naď odmieta, že by rezort bránil NAKA vo vyšetrovaní Vojenského spravodajstva

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď odmieta, že by jeho rezort bránil Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) vo vyšetrovaní Vojenského spravodajstva (VS). Žiadne problémy neeviduje.

Deklaroval, že je prvý, kto chce, aby sa vyšetrovalo, čo sa dialo vo VS za vedenia exšéfa Jána Balciara. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády v súvislosti s vyjadreniami policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Minulý piatok (31. marca) dostal Naď podľa svojich slov z Národnej kriminálnej agentúry žiadosť o zbavenie mlčanlivosti niektorých príslušníkov VS. Avizoval, že jej vyhovie. Rovnako ho požiadali, aby potvrdil platnosť a autentickosť utajovaných skutočností, ktoré NAKA zaistila pri domových prehliadkach.

"V prípade, že tam budú veci, ktoré už nepodliehajú utajeniu, bude to odtajnené. V prípade, že tam sú veci, ktoré podliehajú, zostane to utajené, ale to neznamená, že s tým polícia nemôže robiť. Polícia štandardne robí s utajovanými vecami. Akákoľvek debata, že by niekto zo strany VS, ministerstva obrany alebo Národného bezpečnostného úradu zabraňoval vyšetrovaniu, to považujem za nie relevantné argumenty," vyhlásil Naď.

Niektoré vyjadrenia policajného prezidenta sa podľa neho nezakladajú na pravde. Odmieta, že by bránil kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Tvrdí, že sám ju zavolal a VS ako jediná bezpečnostná spravodajská zložka kontrolou prešla. Možnosť kontrolovať VS podľa svojich slov dal aj do zákona. "Aj na základe kontroly NKÚ sa ukazuje, že mohlo prísť k spáchaniu trestného činu," dodal.

Policajný prezident Štefan Hamran v utorok (4. 4.) informoval o vyšetrovaní NAKA v súvislosti s nehospodárnym nakladaním s majetkom vo Vojenskom spravodajstve. Týka sa obdobia rokov 2015 až 2020. Podľa odhadov mala škoda presiahnuť 22 miliónov eur. Dodal, že vyšetrovanie sa vedie aj na základe podnetov z Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nedokončil kontrolu pre marenie zo strany niektorých príslušníkov VS. NAKA podľa Hamrana "narazila" aj na NBÚ, ktorý vyšetrovateľom vyčíta porušenie zákona o ochrane utajovaných skutočností.

(tasr)

Minúta  |  

Putin opäť obvinil USA zo zodpovednosti za „ukrajinskú krízu"

Šéf Kremľa Vladimir Putin v stredu novej americkej veľvyslankyni v Moskve Lynne Tracyovej povedal, že za „ukrajinskú krízu" je zodpovedný Washington.

„Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi, od ktorých priamo závisí globálna bezpečnosť a stabilita, prechádzajú hlbokou krízou," povedal Putin Tracyovej na ceremónii v Kremli, keď prijal jej poverovacie listiny. Zahraničná politika USA podľa Putinových slov „napokon viedla k súčasnej ukrajinskej kríze".

Na ceremónii, počas ktorej odovzdali svoje poverovacie listiny 17 veľvyslanci, Putin tiež obvinil Európsku úniu z toho, že podnietila „geopolitickú konfrontáciu" s Ruskom. Toto vyjadrenie adresoval novému veľvyslancovi EÚ v Rusku Rolandovi Galharagueovi.

Putinove vyjadrenia prišli týždeň po tom, čo bol v Rusku pre podozrenia zo špionáže zadržaný americký novinár Evan Gershkovic.

AFP pripomína, že USA i EÚ uvalili na Moskvu od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine množstvo sankcií.  

(tasr)   

Minúta  |  

Zelenskyj pripúšťa ústup z Bachmutu. Poľsko je pripravené poslať Kyjevu všetky stíhačky MiG-29

Poľský prezident Andrzej Duda v stredu oznámil, že Poľsko dodá Kyjevu dovedna 14 stíhačiek MiG-29. Varšava doručila na Ukrajinu už štyri stíhačky tohto typu a štyri ďalšie sú v procese odovzdávania. Ďalších šesť sa momentálne pripravuje a podľa slov Dudu by mohli dodané už v blízkej dobe.

Poľský prezident to uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Varšave, informuje denník Guardian.

Duda podľa agentúry AFP ďalej poznamenal, že ak to bude potrebné, Poľsko bude ochotné v budúcnosti poskytnúť ukrajinským silám aj celú svoju flotilu 28 stíhačiek MiG-29, ktorú vlastní.

Duda tiež zdôraznil, že Poľsko podporuje plné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Dodal, že na júlovom summite NATO vo Vilniuse chce presadzovať získanie ďalších bezpečnostných záruk pre Kyjev, ktoré posilnia vojenský potenciál Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pripustil možnosť stiahnutia vojakov z mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Povedal, že situácia v Bachmute je „najzložitejšia“ v krajine, pretože toto mesto niekoľko mesiacov čelí útokom ruských síl. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Pre mňa je najdôležitejšie nestratiť našu armádu,“ povedal Zelenskyj počas stretnutia s poľským prezidentom Andrzejom Dudom vo Varšave. „A určite, ak nastane moment ešte intenzívnejších udalostí a nebezpečenstvo, že v dôsledku obkľúčenia prídeme o ľudí, generál na mieste rozhodne správne. Som si tým istý.“

Zelenskyj tvrdí, že v Bachmute sa spotrebuje najväčší počet zbraní a delostrelectva. „A je ich dennodenný nedostatok. Máme delostrelectvo, potom máme dosť nábojov na našej strane, potom ich máme menej. To sa stáva každý deň. V niektorých oblastiach Bachmutu máme úspech, postupujeme vpred, alebo nie, a opäť sa sťahujeme na svoje pozície. Sme však v Bachmute a nepriateľ Bachmut neovláda. Takáto je dnešná situácia,“ podotkol.

Podľa Zelenského dodávky munície od spojencov posilnia obranu ukrajinskej armády. „Čím viac vhodnej munície dorazí na Ukrajinu, tým rýchlejšie budeme bojovať so situáciou nielen v Bachmute, ale na celom území našej krajiny,“ zakončil ukrajinský prezident.

Zelenskyj má v priebehu stredy s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim podpísať viaceré bilaterálne dohody. Predmetom rokovaní má byť vývoj bojov na frontovej línii, medzinárodná podpora Ukrajiny a ekonomická spolupráca.

V podvečer sa Zelenskyj spoločne s Dudom stretnú na Kráľovskom hrade vo Varšave s ukrajinskými utečencami, ktorí našli útočisko v Poľsku.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Blinken vyzdvihol reputáciu SR v NATO, podľa Káčera sme zodpovedným spojencom

Slovensko si vybudovalo pôsobivú reputáciu silného zástancu demokracie a právneho štátu. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken to uviedol v stredu po stretnutí so šéfom slovenskej diplomacie Rastislavom Káčerom počas rokovaní NATO v Bruseli, informuje TASR.

Káčer podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyzdvihol, že Slovensko má v Severoatlantickej aliancii veľmi dobré meno, ktoré si buduje dôležitými rozhodnutiami doma.

„Ďakujem vám za silnú podporu Ukrajiny a pokračujúce vedúce postavenie na východnom krídle NATO," napísal Blinken na sociálnej sieti po rozhovore so slovenským rezortným kolegom.

Káčer po dvojdňovom zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) uviedol, že je hrdý na vnímanie Slovenska v Aliancii ako zodpovedného spojenca, ktorý si plní záväzky. „Toto sú silné slová dôvery od našich spojencov. Slovenská pomoc Ukrajine vzbudzuje rešpekt. Aj to je dôkaz, že dobré meno a silnejšiu pozíciu na medzinárodnej scéne si budujeme najmä dôležitými rozhodnutiami u nás doma," citoval Káčera komunikačný odbor MZVEZ SR.

Hlavnými témami rozhovorov členských štátov NATO boli prípravy júlového samitu v litovskom Vilniuse, posilňovanie spoločnej obrany a zvýšenie pomoci Ukrajine, pre ktorú chcú pripraviť komplexný balík dlhodobej podpory.

„Je v našom absolútnom záujme, aby sa Ukrajina ubránila nielen aktuálnej vojenskej agresii, ale aby dokázala Rusko odradiť od akéhokoľvek ďalšieho útoku," priblížil Káčer. Podobne ako SR v minulosti musí podľa neho teraz Ukrajina dostať víziu stabilnej, prosperujúcej a bezpečnej budúcnosti.

Počas druhého dňa sa ministri NATO venovali bezpečnostným výzvam v Indopacifiku, ktoré súvisia s Čínou a sú prepojené s výzvami v našom regióne. Na túto diskusiu pozvali aj partnerov z Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu, ako aj šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.

„Peking už dnes významne pomáha Rusku ekonomicky či politicky a uvažuje aj o vojenskej pomoci. Takýto krok by znamenal len predĺženie utrpenia Ukrajincov a tiež by prehĺbil globálnu ekonomickú nestabilitu," uviedol Káčer. „Som presvedčený, že nič z toho nie je ani v záujme Číny," doplnil minister.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.