Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Boja sa Ruska. Lotyšský parlament obnovil povinnú vojenskú službu

Lotyšský parlament odhlasoval v stredu opätovné zavedenie brannej povinnosti pre mladých mužov, a to od budúceho roka. K takémuto kroku pristúpil v reakcii na bezpečnostné riziká vyvolané vojnou, ktorú vedie susedné Rusko na Ukrajine.

"Štátna obranná služba je našou odpoveďou na nové geopolitické hrozby," povedala poslancom pred hlasovaním lotyšská ministerka obrany Inára Múrnieceová.

"Od vypuknutia brutálnej invázie Ruska na Ukrajinu môžeme bezpečnosť Lotyšska zaistiť len prostredníctvom komplexných obranných riešení, ktoré zahŕňajú nielen zbraňové systémy, ale aj veľkú časť spoločnosti pripravenej na vojenské akcie," dodala.

Lotyšsko zrušilo povinnú vojenskú službu niekoľko rokov po tom, čo v roku 2004 vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Od roku 2007 tak tvoria armádu tejto krajiny EÚ profesionálni vojaci spolu s dobrovoľníkmi z Národnej gardy, ktorí slúžia v pechote na čiastočný úväzok – počas víkendov.

Táto pobaltská krajina s necelými dvoma miliónmi obyvateľov, ktorá hraničí s Bieloruskom aj Ruskom, má v súčasnosti v aktívnej službe len 7 500 vojakov a príslušníkov Národnej gardy, ktorým poskytuje podporu ešte približne 1 500 vojakov NATO.

Obnovenie povinnej vojenskej služby musí ešte formálne odobriť lotyšský prezident Egils Levits. Ak sa tak stane, povinná vojenská služba sa následne bude vzťahovať na mužov vo veku 18 až 27 rokov, ktorí však budú mať viacero možností, ako si svoju brannú povinnosť splniť. Pre mužov, ktorí nebudú môcť vojenskú službu podstúpiť zo zdravotných či náboženských dôvodov, bude pritom k dispozícii aj alternatíva v podobe takzvanej nebojovej služby.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer chce trvalú prítomnosť jednotiek NATO na východnom krídle Aliancie

Rotačné prápory NATO na východnom krídle Severoatlantickej aliancie by mohla nahradiť trvalá prítomnosť jednotiek Aliancie. Uviedol to v stredu šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer po dvojdňových rokovaniach ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Spojenci podľa Káčera vyjadrili nádej, že na júlovom samite NATO vo Vilniuse sa Aliancia stretne ako 32-členné zoskupenie, už aj so Švédskom ako plnoprávnym členom. Dodal, že Maďarsko a Turecko boli vyzvané, aby žiadosť Štokholmu čo najskôr ratifikovali.

Podľa Rastislava Káčera Slovensko prikladá veľký význam prítomnosti posilňujúcich jednotiek spojencov na východnom krídle Aliancie, čo sa týka aj SR.

"Chceme, aby lídri rozhodli o tom, že toto bude trvalá prítomnosť a aby boli prápory rozšírené do veľkosti brigády v každej krajine. Z toho vyplývajú aj záväzky pre nás, zvýšiť schopnosť hostiť takéto jednoty," uviedol Káčer.

Vo vzťahu k Rusku Káčer zdôraznil, že kým sa Aliancia vráti k štandardným vzájomným kontaktom, musí mať istotu, že Moskva uskutoční systémové zmeny a zmení aj svoju politiku. Dovtedy musí byť NATO podľa neho pripravené na dlhodobú pomoc Ukrajine a riešiť dlhodobé dôsledky konfrontácie s Ruskom.

Ministri zahraničných vecí, spolu šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom v stredu rokovali s rezortnými kolegami z Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska. Podľa Káčera sa zhodli na tom, že vojna na Ukrajine je "konflikt princípov", ktorý má globálne dôsledky.

"Je dobré vidieť, že Ukrajinu podporuje 140 krajín sveta a vojensky ju podporuje 60 krajín. K nim patria aj naši partneri v indopacifickom regióne," odkázal Káčer. Dodal, že EÚ má v tomto smere nenahraditeľnú úlohu, najmä v boji proti dezinformáciám a hybridným hrozbám a ako poskytovateľ ekonomickej podpory Ukrajine.

V rámci diskusií o Číne sa podľa Káčera akcentovala potreba toho, aby Čína nezačala Rusku dodávať zbrane pre vojnu na Ukrajine. Spojenci podľa neho musia dobre zhodnotiť, v akých strategických oblastiach sú závislí od Číny a tieto závislosti znížiť. Mali by pozorne monitorovať a vyhodnocovať správanie Číny a jej globálne ambície.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg chce, aby samit vo Vilniuse potvrdil minimálne dvojpercentné výdavky na obranu. Káčer potvrdil, že spojenci sa zhodli na tom, že dve percentá nebudú maximum ale minimum rozpočtových výdavkov. Slovensko už dvojpercentný limit dosiahlo a v tomto roku ho aj mierne prekročí, upozornil šéf slovenskej diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Záchranári budú môcť po novom prísť k pacientom neskôr

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorou sa dopĺňa aj transplantačný zákon.

Záchranári budú mať po novelizácii viac času na odchod pri výjazdoch k pacientom, pri ktorých je potrebné použiť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP). Zatiaľ čo doteraz museli na výjazd vyraziť do dvoch minút, pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri sa tento čas predĺži na desať minút. Takéto ohrozenie sa týka napríklad výjazdov za pacientmi s ochorením COVID-19.

"Doteraz bola v zákone stanovená povinnosť zabezpečiť výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS) do dvoch minút od prijatia výzvy od koordinačného strediska ZZS alebo operačného strediska ZZS. Tento interval pri použití OOPP navrhuje ministerstvo zdravotníctva stanoviť na desať minút," píše sa v dôvodovej správe k novele. Rezort zdravotníctva argumentuje, že dvojminútový časový interval nie je možné zabezpečiť pre stále narastajúce počty zásahov u pacientov s podozrením na ochorenia, ktoré si vyžadujú použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri, ako je napríklad COVID-19.

Novelizácia rieši aj neodkladnú prepravu pacientov vyžadujúcich intenzívny monitoring a liečbu počas transportu do zahraničia, napríklad v prípade transplantácií. Pozemné záchranky budú môcť po novom zasahovať aj v týchto prípadoch, čo doterajšia úprava neumožňovala. Rozšíri sa okruh tretích osôb, ktorým sa poskytujú údaje z národného transplantačného registra, o Operačné stredisko ZZS SR. Osobné údaje bude možné operačnému stredisku poskytovať na účely zabezpečenia prepravy pacienta, stredisko bude mať prístup len k údajom, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prepravy pacienta.

(tasr)

Minúta  |  

Brazília: V materskej škole zabil útočník štyri deti

Dvadsaťpäťročný útočník vtrhol v stredu do škôlky na juhu Brazílie a zabil tam štyri deti. Neskôr sa sám vzdal polícii.

Polícia a vládni predstavitelia brazílskeho štátu Santa Catarina uviedli, že k útoku došlo v súkromnej materskej škole v meste Blumenau. Zranenia utrpeli aj ďalšie štyri osoby.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva útok odsúdil. "Niet väčšej bolesti než strata detí alebo vnúčat, a ešte o to viac, keď ide o násilné činy proti nevinným a bezbranným deťom," napísal na Twitteri.

Zdroj z vlády pre AFP potvrdil, že obeťami sú deti. Podľa miestnych médií bola pri útoku použitá zbraň pripomínajúca sekeru.

Guvernér štátu Santa Catarina Jorginho Mello tam vyhlásil trojdňový smútok.

V Brazílii v posledných rokoch dochádza k nárastu násilných incidentov na školách. Najtragickejší prípad sa v krajine odohral v roku 2011. Strelec vtedy usmrtil 12 detí počas útoku na svoju niekdajšiu základnú školu na predmestí Rio de Janeira. Útočník po príchode polície spáchal samovraždu.

(tasr)

Minúta  |  

Naď odmieta, že by rezort bránil NAKA vo vyšetrovaní Vojenského spravodajstva

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď odmieta, že by jeho rezort bránil Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) vo vyšetrovaní Vojenského spravodajstva (VS). Žiadne problémy neeviduje.

Deklaroval, že je prvý, kto chce, aby sa vyšetrovalo, čo sa dialo vo VS za vedenia exšéfa Jána Balciara. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády v súvislosti s vyjadreniami policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Minulý piatok (31. marca) dostal Naď podľa svojich slov z Národnej kriminálnej agentúry žiadosť o zbavenie mlčanlivosti niektorých príslušníkov VS. Avizoval, že jej vyhovie. Rovnako ho požiadali, aby potvrdil platnosť a autentickosť utajovaných skutočností, ktoré NAKA zaistila pri domových prehliadkach.

"V prípade, že tam budú veci, ktoré už nepodliehajú utajeniu, bude to odtajnené. V prípade, že tam sú veci, ktoré podliehajú, zostane to utajené, ale to neznamená, že s tým polícia nemôže robiť. Polícia štandardne robí s utajovanými vecami. Akákoľvek debata, že by niekto zo strany VS, ministerstva obrany alebo Národného bezpečnostného úradu zabraňoval vyšetrovaniu, to považujem za nie relevantné argumenty," vyhlásil Naď.

Niektoré vyjadrenia policajného prezidenta sa podľa neho nezakladajú na pravde. Odmieta, že by bránil kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Tvrdí, že sám ju zavolal a VS ako jediná bezpečnostná spravodajská zložka kontrolou prešla. Možnosť kontrolovať VS podľa svojich slov dal aj do zákona. "Aj na základe kontroly NKÚ sa ukazuje, že mohlo prísť k spáchaniu trestného činu," dodal.

Policajný prezident Štefan Hamran v utorok (4. 4.) informoval o vyšetrovaní NAKA v súvislosti s nehospodárnym nakladaním s majetkom vo Vojenskom spravodajstve. Týka sa obdobia rokov 2015 až 2020. Podľa odhadov mala škoda presiahnuť 22 miliónov eur. Dodal, že vyšetrovanie sa vedie aj na základe podnetov z Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nedokončil kontrolu pre marenie zo strany niektorých príslušníkov VS. NAKA podľa Hamrana "narazila" aj na NBÚ, ktorý vyšetrovateľom vyčíta porušenie zákona o ochrane utajovaných skutočností.

(tasr)

Minúta  |  

Putin opäť obvinil USA zo zodpovednosti za „ukrajinskú krízu"

Šéf Kremľa Vladimir Putin v stredu novej americkej veľvyslankyni v Moskve Lynne Tracyovej povedal, že za „ukrajinskú krízu" je zodpovedný Washington.

„Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi, od ktorých priamo závisí globálna bezpečnosť a stabilita, prechádzajú hlbokou krízou," povedal Putin Tracyovej na ceremónii v Kremli, keď prijal jej poverovacie listiny. Zahraničná politika USA podľa Putinových slov „napokon viedla k súčasnej ukrajinskej kríze".

Na ceremónii, počas ktorej odovzdali svoje poverovacie listiny 17 veľvyslanci, Putin tiež obvinil Európsku úniu z toho, že podnietila „geopolitickú konfrontáciu" s Ruskom. Toto vyjadrenie adresoval novému veľvyslancovi EÚ v Rusku Rolandovi Galharagueovi.

Putinove vyjadrenia prišli týždeň po tom, čo bol v Rusku pre podozrenia zo špionáže zadržaný americký novinár Evan Gershkovic.

AFP pripomína, že USA i EÚ uvalili na Moskvu od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine množstvo sankcií.  

(tasr)   

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.