Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Iné vlády nemali za dlhé roky také výsledky ako my

Dočasne poverený premiér Eduard Heger nehovoril s prezidentkou Zuzanou Čaputovou o vymenovaní úradníckej vlády. Uviedol to v reakcii na otázku, či vymenovanie očakáva v blízkom čase.

"Prezidentka jasne povedala, že bude voliť úradnícku vládu v prípade závažného zlyhania vlády alebo v prípade otázky plánu obnovy," skonštatoval Heger. Myslí si, že súčasná vláda má také výsledky, ktoré iné vlády nemali za dlhé roky. "Čaká nás ešte schválenie školského zákona v parlamente v máji, inak ostatné míľniky plánu obnovy plníme," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko ešte tento rok splní záväzok voči NATO, vyhlásil Szijjártó v Bruseli

Maďarsko ako lojálny spojenec splní v tomto roku cieľ NATO, podľa ktorého musia výdavky na obranu dosiahnuť minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) danej členskej krajiny. Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV to v stredu vyhlásil v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, ktorý zdôraznil, že tento záväzok jeho krajina splní pred určeným termínom.

Podľa vyhlásenia maďarského rezortu diplomacie Szijjártó na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO informoval, že vojenský rozpočet Maďarska tento rok dokonca presiahne dve percentá HDP Maďarska. Podotkol, že sa tak stane pri výraznom ekonomickom raste, keďže v minuloročnom krízovom roku dosiahlo Maďarsko hospodársky rast vo výške 4,6 percenta.

"Keďže sa objavilo mnoho vykonštruovaných a falošných obvinení, a aj pochybností o zaviazanosti, spoľahlivosti a lojalite Maďarska, chcel by som podčiarknuť, že Maďarsko patrí medzi deväť členských krajín NATO, ktoré očakávania miery výdavkov na obranu splní už tento rok," povedal Szijjártó a skonštatoval, že za tým do značnej miery stoja rozsiahle investície do domáceho obranného priemyslu, ktoré podľa jeho vyjadrenia predstavujú dlhodobú záruku fyzickej bezpečnosti Maďarska.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine maďarský minister zopakoval postoj svojej krajiny, podľa ktorého všetko, čo by viedlo k tomu, že by sa NATO mohlo stať jej súčasťou, je pre Maďarsko neprijateľné.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg nepriamo vylúčil pristúpenie Ukrajiny do NATO v čase vojny, no ponúkol jej podporný program

Severoatlantická aliancia chce Ukrajine pomocou nového niekoľkoročného podporného programu zjednodušiť prispôsobovanie sa štandardom NATO a má viesť k jej plánovanému členstvu a plynulej vzájomnej spolupráci. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Bruseli.

Podľa slov šéfa NATO ide o jasný signál, že Aliancia bude pokračovať vo svojej dlhodobej podpore Ukrajiny, píše agentúra DPA. Stoltenberg nespresnil časový plán, kedy by Ukrajina mohla vstúpiť do NATO. Zdôraznil len to, že stanoviskom NATO je, aby sa Ukrajina stala členskou krajinou.

DPA konštatuje, že Stoltenberg narážal na vyhlásenie zo samitu NATO z roku 2008, v ktorom sa ohľadom Ukrajiny a Gruzínska uvádza: "Dnes sme sa dohodli, že tieto krajiny sa stanú členmi NATO." Stoltenberg však nepriamo vylúčil pristúpenie Ukrajiny do NATO v čase pretrvávajúcej vojny. Poukázal na to, že predpokladom členstva je, že Ukrajina prekoná vojnu ako demokratická a nezávislá krajina.

Podľa informácií DPA, ktorá sa odvoláva na zdroje z kruhov NATO, sa uvažuje o tom, že tento program pre Ukrajinu by mohol trvať desať rokov a ročne by bol podporený sumou zhruba 500 miliónov eur. Podľa diplomatov by s touto finančnou pomocou bolo možné zaplatiť cvičenia, programy digitalizácie či inštitucionálne reformy.

O zrýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie požiadala Ukrajina už vlani na jeseň.

(tasr)

Minúta  |  

Boja sa Ruska. Lotyšský parlament obnovil povinnú vojenskú službu

Lotyšský parlament odhlasoval v stredu opätovné zavedenie brannej povinnosti pre mladých mužov, a to od budúceho roka. K takémuto kroku pristúpil v reakcii na bezpečnostné riziká vyvolané vojnou, ktorú vedie susedné Rusko na Ukrajine.

"Štátna obranná služba je našou odpoveďou na nové geopolitické hrozby," povedala poslancom pred hlasovaním lotyšská ministerka obrany Inára Múrnieceová.

"Od vypuknutia brutálnej invázie Ruska na Ukrajinu môžeme bezpečnosť Lotyšska zaistiť len prostredníctvom komplexných obranných riešení, ktoré zahŕňajú nielen zbraňové systémy, ale aj veľkú časť spoločnosti pripravenej na vojenské akcie," dodala.

Lotyšsko zrušilo povinnú vojenskú službu niekoľko rokov po tom, čo v roku 2004 vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Od roku 2007 tak tvoria armádu tejto krajiny EÚ profesionálni vojaci spolu s dobrovoľníkmi z Národnej gardy, ktorí slúžia v pechote na čiastočný úväzok – počas víkendov.

Táto pobaltská krajina s necelými dvoma miliónmi obyvateľov, ktorá hraničí s Bieloruskom aj Ruskom, má v súčasnosti v aktívnej službe len 7 500 vojakov a príslušníkov Národnej gardy, ktorým poskytuje podporu ešte približne 1 500 vojakov NATO.

Obnovenie povinnej vojenskej služby musí ešte formálne odobriť lotyšský prezident Egils Levits. Ak sa tak stane, povinná vojenská služba sa následne bude vzťahovať na mužov vo veku 18 až 27 rokov, ktorí však budú mať viacero možností, ako si svoju brannú povinnosť splniť. Pre mužov, ktorí nebudú môcť vojenskú službu podstúpiť zo zdravotných či náboženských dôvodov, bude pritom k dispozícii aj alternatíva v podobe takzvanej nebojovej služby.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer chce trvalú prítomnosť jednotiek NATO na východnom krídle Aliancie

Rotačné prápory NATO na východnom krídle Severoatlantickej aliancie by mohla nahradiť trvalá prítomnosť jednotiek Aliancie. Uviedol to v stredu šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer po dvojdňových rokovaniach ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Spojenci podľa Káčera vyjadrili nádej, že na júlovom samite NATO vo Vilniuse sa Aliancia stretne ako 32-členné zoskupenie, už aj so Švédskom ako plnoprávnym členom. Dodal, že Maďarsko a Turecko boli vyzvané, aby žiadosť Štokholmu čo najskôr ratifikovali.

Podľa Rastislava Káčera Slovensko prikladá veľký význam prítomnosti posilňujúcich jednotiek spojencov na východnom krídle Aliancie, čo sa týka aj SR.

"Chceme, aby lídri rozhodli o tom, že toto bude trvalá prítomnosť a aby boli prápory rozšírené do veľkosti brigády v každej krajine. Z toho vyplývajú aj záväzky pre nás, zvýšiť schopnosť hostiť takéto jednoty," uviedol Káčer.

Vo vzťahu k Rusku Káčer zdôraznil, že kým sa Aliancia vráti k štandardným vzájomným kontaktom, musí mať istotu, že Moskva uskutoční systémové zmeny a zmení aj svoju politiku. Dovtedy musí byť NATO podľa neho pripravené na dlhodobú pomoc Ukrajine a riešiť dlhodobé dôsledky konfrontácie s Ruskom.

Ministri zahraničných vecí, spolu šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom v stredu rokovali s rezortnými kolegami z Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska. Podľa Káčera sa zhodli na tom, že vojna na Ukrajine je "konflikt princípov", ktorý má globálne dôsledky.

"Je dobré vidieť, že Ukrajinu podporuje 140 krajín sveta a vojensky ju podporuje 60 krajín. K nim patria aj naši partneri v indopacifickom regióne," odkázal Káčer. Dodal, že EÚ má v tomto smere nenahraditeľnú úlohu, najmä v boji proti dezinformáciám a hybridným hrozbám a ako poskytovateľ ekonomickej podpory Ukrajine.

V rámci diskusií o Číne sa podľa Káčera akcentovala potreba toho, aby Čína nezačala Rusku dodávať zbrane pre vojnu na Ukrajine. Spojenci podľa neho musia dobre zhodnotiť, v akých strategických oblastiach sú závislí od Číny a tieto závislosti znížiť. Mali by pozorne monitorovať a vyhodnocovať správanie Číny a jej globálne ambície.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg chce, aby samit vo Vilniuse potvrdil minimálne dvojpercentné výdavky na obranu. Káčer potvrdil, že spojenci sa zhodli na tom, že dve percentá nebudú maximum ale minimum rozpočtových výdavkov. Slovensko už dvojpercentný limit dosiahlo a v tomto roku ho aj mierne prekročí, upozornil šéf slovenskej diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Záchranári budú môcť po novom prísť k pacientom neskôr

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorou sa dopĺňa aj transplantačný zákon.

Záchranári budú mať po novelizácii viac času na odchod pri výjazdoch k pacientom, pri ktorých je potrebné použiť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP). Zatiaľ čo doteraz museli na výjazd vyraziť do dvoch minút, pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri sa tento čas predĺži na desať minút. Takéto ohrozenie sa týka napríklad výjazdov za pacientmi s ochorením COVID-19.

"Doteraz bola v zákone stanovená povinnosť zabezpečiť výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS) do dvoch minút od prijatia výzvy od koordinačného strediska ZZS alebo operačného strediska ZZS. Tento interval pri použití OOPP navrhuje ministerstvo zdravotníctva stanoviť na desať minút," píše sa v dôvodovej správe k novele. Rezort zdravotníctva argumentuje, že dvojminútový časový interval nie je možné zabezpečiť pre stále narastajúce počty zásahov u pacientov s podozrením na ochorenia, ktoré si vyžadujú použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri, ako je napríklad COVID-19.

Novelizácia rieši aj neodkladnú prepravu pacientov vyžadujúcich intenzívny monitoring a liečbu počas transportu do zahraničia, napríklad v prípade transplantácií. Pozemné záchranky budú môcť po novom zasahovať aj v týchto prípadoch, čo doterajšia úprava neumožňovala. Rozšíri sa okruh tretích osôb, ktorým sa poskytujú údaje z národného transplantačného registra, o Operačné stredisko ZZS SR. Osobné údaje bude možné operačnému stredisku poskytovať na účely zabezpečenia prepravy pacienta, stredisko bude mať prístup len k údajom, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prepravy pacienta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.