Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko bude zrejme s Putinom v Moskve hovoriť aj o umiestnení taktických jadrových zbraní

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko pricestoval v stredu do Moskvy, kde sa má ešte v priebehu večera stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom denník Guardian. Ten sa odvoláva na bieloruskú agentúru BelTA.

Rokovať majú o "širokej palete otázok týkajúcich sa bielorusko-ruských vzťahov", uviedla bieloruská tlačová agentúra. Dodala, že predmetom diskusií bude aj medzinárodná situácia a "opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti".

Ako objasňuje agentúra DPA, hovoriť zrejme budú aj o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území blízko hraníc s Poľskom, ako to oznámil cez víkend Putin.

Medzinárodné otázky sa pravdepodobne budú týkať vojny na Ukrajine a vstupu Fínska do NATO, ku ktorému oficiálne došlo v utorok.

(tasr)

Minúta  |  

V budove ministerstva obrany v Moskve vypukol požiar

V jednej z budov ruského ministerstva obrany v Moskve vypukol v stredu požiar. Informuje o tom britský denník Guardian, ktorý sa odvoláva na ruskú agentúru TASS.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom objavili zábery, podľa ktorých plamene zachvátili priestory na treťom poschodí budovy.

https://twitter.com/thefoxposts/status/1643663569505095680

Informácie o prípadných obetiach ani možných príčinách požiaru neboli bezprostredne známe.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Iné vlády nemali za dlhé roky také výsledky ako my

Dočasne poverený premiér Eduard Heger nehovoril s prezidentkou Zuzanou Čaputovou o vymenovaní úradníckej vlády. Uviedol to v reakcii na otázku, či vymenovanie očakáva v blízkom čase.

"Prezidentka jasne povedala, že bude voliť úradnícku vládu v prípade závažného zlyhania vlády alebo v prípade otázky plánu obnovy," skonštatoval Heger. Myslí si, že súčasná vláda má také výsledky, ktoré iné vlády nemali za dlhé roky. "Čaká nás ešte schválenie školského zákona v parlamente v máji, inak ostatné míľniky plánu obnovy plníme," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko ešte tento rok splní záväzok voči NATO, vyhlásil Szijjártó v Bruseli

Maďarsko ako lojálny spojenec splní v tomto roku cieľ NATO, podľa ktorého musia výdavky na obranu dosiahnuť minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) danej členskej krajiny. Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV to v stredu vyhlásil v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, ktorý zdôraznil, že tento záväzok jeho krajina splní pred určeným termínom.

Podľa vyhlásenia maďarského rezortu diplomacie Szijjártó na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO informoval, že vojenský rozpočet Maďarska tento rok dokonca presiahne dve percentá HDP Maďarska. Podotkol, že sa tak stane pri výraznom ekonomickom raste, keďže v minuloročnom krízovom roku dosiahlo Maďarsko hospodársky rast vo výške 4,6 percenta.

"Keďže sa objavilo mnoho vykonštruovaných a falošných obvinení, a aj pochybností o zaviazanosti, spoľahlivosti a lojalite Maďarska, chcel by som podčiarknuť, že Maďarsko patrí medzi deväť členských krajín NATO, ktoré očakávania miery výdavkov na obranu splní už tento rok," povedal Szijjártó a skonštatoval, že za tým do značnej miery stoja rozsiahle investície do domáceho obranného priemyslu, ktoré podľa jeho vyjadrenia predstavujú dlhodobú záruku fyzickej bezpečnosti Maďarska.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine maďarský minister zopakoval postoj svojej krajiny, podľa ktorého všetko, čo by viedlo k tomu, že by sa NATO mohlo stať jej súčasťou, je pre Maďarsko neprijateľné.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg nepriamo vylúčil pristúpenie Ukrajiny do NATO v čase vojny, no ponúkol jej podporný program

Severoatlantická aliancia chce Ukrajine pomocou nového niekoľkoročného podporného programu zjednodušiť prispôsobovanie sa štandardom NATO a má viesť k jej plánovanému členstvu a plynulej vzájomnej spolupráci. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Bruseli.

Podľa slov šéfa NATO ide o jasný signál, že Aliancia bude pokračovať vo svojej dlhodobej podpore Ukrajiny, píše agentúra DPA. Stoltenberg nespresnil časový plán, kedy by Ukrajina mohla vstúpiť do NATO. Zdôraznil len to, že stanoviskom NATO je, aby sa Ukrajina stala členskou krajinou.

DPA konštatuje, že Stoltenberg narážal na vyhlásenie zo samitu NATO z roku 2008, v ktorom sa ohľadom Ukrajiny a Gruzínska uvádza: "Dnes sme sa dohodli, že tieto krajiny sa stanú členmi NATO." Stoltenberg však nepriamo vylúčil pristúpenie Ukrajiny do NATO v čase pretrvávajúcej vojny. Poukázal na to, že predpokladom členstva je, že Ukrajina prekoná vojnu ako demokratická a nezávislá krajina.

Podľa informácií DPA, ktorá sa odvoláva na zdroje z kruhov NATO, sa uvažuje o tom, že tento program pre Ukrajinu by mohol trvať desať rokov a ročne by bol podporený sumou zhruba 500 miliónov eur. Podľa diplomatov by s touto finančnou pomocou bolo možné zaplatiť cvičenia, programy digitalizácie či inštitucionálne reformy.

O zrýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie požiadala Ukrajina už vlani na jeseň.

(tasr)

Minúta  |  

Boja sa Ruska. Lotyšský parlament obnovil povinnú vojenskú službu

Lotyšský parlament odhlasoval v stredu opätovné zavedenie brannej povinnosti pre mladých mužov, a to od budúceho roka. K takémuto kroku pristúpil v reakcii na bezpečnostné riziká vyvolané vojnou, ktorú vedie susedné Rusko na Ukrajine.

"Štátna obranná služba je našou odpoveďou na nové geopolitické hrozby," povedala poslancom pred hlasovaním lotyšská ministerka obrany Inára Múrnieceová.

"Od vypuknutia brutálnej invázie Ruska na Ukrajinu môžeme bezpečnosť Lotyšska zaistiť len prostredníctvom komplexných obranných riešení, ktoré zahŕňajú nielen zbraňové systémy, ale aj veľkú časť spoločnosti pripravenej na vojenské akcie," dodala.

Lotyšsko zrušilo povinnú vojenskú službu niekoľko rokov po tom, čo v roku 2004 vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Od roku 2007 tak tvoria armádu tejto krajiny EÚ profesionálni vojaci spolu s dobrovoľníkmi z Národnej gardy, ktorí slúžia v pechote na čiastočný úväzok – počas víkendov.

Táto pobaltská krajina s necelými dvoma miliónmi obyvateľov, ktorá hraničí s Bieloruskom aj Ruskom, má v súčasnosti v aktívnej službe len 7 500 vojakov a príslušníkov Národnej gardy, ktorým poskytuje podporu ešte približne 1 500 vojakov NATO.

Obnovenie povinnej vojenskej služby musí ešte formálne odobriť lotyšský prezident Egils Levits. Ak sa tak stane, povinná vojenská služba sa následne bude vzťahovať na mužov vo veku 18 až 27 rokov, ktorí však budú mať viacero možností, ako si svoju brannú povinnosť splniť. Pre mužov, ktorí nebudú môcť vojenskú službu podstúpiť zo zdravotných či náboženských dôvodov, bude pritom k dispozícii aj alternatíva v podobe takzvanej nebojovej služby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.