Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Le Penová by dnes v prezidentských voľbách porazila Macrona, vyplýva z prieskumu

Francúzska nacionalistická politička Marine Le Penová by porazila centristického prezidenta Emmanuela Macrona, ak by sa teraz zopakovali prezidentské voľby z vlaňajšieho apríla. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre francúzsku televíziu BFM TV vykonala spoločnosť Elabe, informovala v stredu agentúra AFP.

Prieskum bol vykonaný v čase, keď Francúzsko zažíva vlnu masových protestov a štrajkov proti nepopulárnej vládnej reforme dôchodkového systému, ktorá zvyšuje vek odchodu do penzie zo 62 na 64 rokov. Ďalšie kolo protestov sa uskutoční vo štvrtok.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že Le Penová by zvíťazila nad Macronom v druhom kole prezidentských volieb s 10-percentným náskokom, v pomere 55:45.

V druhom kole volieb, ktoré sa konalo 24. apríla 2022, Macron zvíťazil so ziskom približne 58,5 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho súperku Le Penovú podporilo 41,5 percenta voličov. Stal sa tak prvým francúzskym prezidentom za dve desaťročia, ktorý bol znovuzvolený na druhé funkčné obdobie.

"Emmanuel Macron by mal problém udržať si voličov, podľa tohto modelu by za neho opäť hlasovalo len sedem z desiatich," uviedol riaditeľ spoločnosti Elabe Bernard Sananes.

Podľa prieskumu by bol omnoho nižší aj počet Francúzov, ktorý by hlasovali pre Macrona len preto, aby nezvíťazila Le Penová ako predstaviteľka nacionalistickej pravice.

Prekvapivý nárast preferencií Marine Le Penovej, ktorý ukázal najnovší prieskum, označil Sananes za "pozoruhodný", keďže zisky zaznamenala vo všetkých kategóriách voličov.

Šéf Elabe však zároveň varoval, že tieto čísla nemožno preceňovať: možnosť konania prezidentských volieb v súčasnosti je čisto hypotetická, keďže Francúzsko si bude opäť voliť prezidenta až o štyri roky. Hypotetická je tiež možnosť, že by v nich Le Penová opäť súperila s Macronom, keďže ten už nebude môcť opäť kandidovať.

Prieskum však podľa analytikov aj tak poukazuje na meniacu sa dynamiku francúzskej politickej scény. Z protestov proti dôchodkovej reforme, ktoré trvajú už celé mesiace, zrejme najviac politicky profitovala Marine Le Penová, čo naznačili aj výsledky iného prieskumu zverejneného v pondelok.

Le Penová sa ako líderka najväčšej opozičnej strany pritom do súčasného diania okolo dôchodkovej reformy príliš nezapája a k celej problematike sa vyjadruje len minimálne. Oslabenie podpory naopak zaznamenal vodca krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, ktorý vyjadruje podporu pokračujúcim protestom proti Macronovej dôchodkovej reforme.

Marine Le Penová už avizovala, že vo voľbách v roku 2027 bude po štvrtý raz kandidovať za prezidentku Francúzska.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Lukašenko bude zrejme s Putinom v Moskve hovoriť aj o umiestnení taktických jadrových zbraní

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko pricestoval v stredu do Moskvy, kde sa má ešte v priebehu večera stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom denník Guardian. Ten sa odvoláva na bieloruskú agentúru BelTA.

Rokovať majú o "širokej palete otázok týkajúcich sa bielorusko-ruských vzťahov", uviedla bieloruská tlačová agentúra. Dodala, že predmetom diskusií bude aj medzinárodná situácia a "opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti".

Ako objasňuje agentúra DPA, hovoriť zrejme budú aj o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území blízko hraníc s Poľskom, ako to oznámil cez víkend Putin.

Medzinárodné otázky sa pravdepodobne budú týkať vojny na Ukrajine a vstupu Fínska do NATO, ku ktorému oficiálne došlo v utorok.

(tasr)

Minúta  |  

V budove ministerstva obrany v Moskve vypukol požiar

V jednej z budov ruského ministerstva obrany v Moskve vypukol v stredu požiar. Informuje o tom britský denník Guardian, ktorý sa odvoláva na ruskú agentúru TASS.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom objavili zábery, podľa ktorých plamene zachvátili priestory na treťom poschodí budovy.

https://twitter.com/thefoxposts/status/1643663569505095680

Informácie o prípadných obetiach ani možných príčinách požiaru neboli bezprostredne známe.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Iné vlády nemali za dlhé roky také výsledky ako my

Dočasne poverený premiér Eduard Heger nehovoril s prezidentkou Zuzanou Čaputovou o vymenovaní úradníckej vlády. Uviedol to v reakcii na otázku, či vymenovanie očakáva v blízkom čase.

"Prezidentka jasne povedala, že bude voliť úradnícku vládu v prípade závažného zlyhania vlády alebo v prípade otázky plánu obnovy," skonštatoval Heger. Myslí si, že súčasná vláda má také výsledky, ktoré iné vlády nemali za dlhé roky. "Čaká nás ešte schválenie školského zákona v parlamente v máji, inak ostatné míľniky plánu obnovy plníme," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko ešte tento rok splní záväzok voči NATO, vyhlásil Szijjártó v Bruseli

Maďarsko ako lojálny spojenec splní v tomto roku cieľ NATO, podľa ktorého musia výdavky na obranu dosiahnuť minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) danej členskej krajiny. Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV to v stredu vyhlásil v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, ktorý zdôraznil, že tento záväzok jeho krajina splní pred určeným termínom.

Podľa vyhlásenia maďarského rezortu diplomacie Szijjártó na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO informoval, že vojenský rozpočet Maďarska tento rok dokonca presiahne dve percentá HDP Maďarska. Podotkol, že sa tak stane pri výraznom ekonomickom raste, keďže v minuloročnom krízovom roku dosiahlo Maďarsko hospodársky rast vo výške 4,6 percenta.

"Keďže sa objavilo mnoho vykonštruovaných a falošných obvinení, a aj pochybností o zaviazanosti, spoľahlivosti a lojalite Maďarska, chcel by som podčiarknuť, že Maďarsko patrí medzi deväť členských krajín NATO, ktoré očakávania miery výdavkov na obranu splní už tento rok," povedal Szijjártó a skonštatoval, že za tým do značnej miery stoja rozsiahle investície do domáceho obranného priemyslu, ktoré podľa jeho vyjadrenia predstavujú dlhodobú záruku fyzickej bezpečnosti Maďarska.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine maďarský minister zopakoval postoj svojej krajiny, podľa ktorého všetko, čo by viedlo k tomu, že by sa NATO mohlo stať jej súčasťou, je pre Maďarsko neprijateľné.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg nepriamo vylúčil pristúpenie Ukrajiny do NATO v čase vojny, no ponúkol jej podporný program

Severoatlantická aliancia chce Ukrajine pomocou nového niekoľkoročného podporného programu zjednodušiť prispôsobovanie sa štandardom NATO a má viesť k jej plánovanému členstvu a plynulej vzájomnej spolupráci. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Bruseli.

Podľa slov šéfa NATO ide o jasný signál, že Aliancia bude pokračovať vo svojej dlhodobej podpore Ukrajiny, píše agentúra DPA. Stoltenberg nespresnil časový plán, kedy by Ukrajina mohla vstúpiť do NATO. Zdôraznil len to, že stanoviskom NATO je, aby sa Ukrajina stala členskou krajinou.

DPA konštatuje, že Stoltenberg narážal na vyhlásenie zo samitu NATO z roku 2008, v ktorom sa ohľadom Ukrajiny a Gruzínska uvádza: "Dnes sme sa dohodli, že tieto krajiny sa stanú členmi NATO." Stoltenberg však nepriamo vylúčil pristúpenie Ukrajiny do NATO v čase pretrvávajúcej vojny. Poukázal na to, že predpokladom členstva je, že Ukrajina prekoná vojnu ako demokratická a nezávislá krajina.

Podľa informácií DPA, ktorá sa odvoláva na zdroje z kruhov NATO, sa uvažuje o tom, že tento program pre Ukrajinu by mohol trvať desať rokov a ročne by bol podporený sumou zhruba 500 miliónov eur. Podľa diplomatov by s touto finančnou pomocou bolo možné zaplatiť cvičenia, programy digitalizácie či inštitucionálne reformy.

O zrýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie požiadala Ukrajina už vlani na jeseň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.