Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj vo Varšave: Neexistuje nijaká sila, ktorá by bola mocnejšia než ukrajinsko-poľské bratstvo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredajšom emotívnom prejave vo Varšave vyzdvihol úzke spojenectvo svojej krajiny s Poľskom, ktorému poďakoval za pomoc ukrajinským utečencom aj za vojenskú pomoc v boji proti ruskej agresii. Informovali o tom agentúry DPA a PAP.

"Ukrajinské a poľské srdcia bijú za jedinú slobodu, za nezávislosť našich štátov, za našu rodnú Európu, za náš spoločný dom... a my zvíťazíme," vyhlásil Zelenskyj počas vystúpenia pred varšavským Kráľovským hradom, kde absolvoval stretnutie s ukrajinskými vojnovými utečencami. Jeho prejav prerušovali poslucháči volaním "Sláva Ukrajine!"

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že "neexistuje nijaká sila, ktorá by bola mocnejšia než ukrajinsko-poľské bratstvo". Ukrajinské víťazstvo vo vojne proti ruskej agresii podľa jeho slov posilní aj bezpečnosť susedného Poľska.

Ukrajinský líder poďakoval Poľsku za početné dodávky zbraní a konkrétne vyzdvihol poľské húfnice Krab a prenosný protilietadlový systém Piorun, ktoré podľa neho Ukrajincom dobre slúžia na bojiskách.

Vyjadril tiež vďaku Poliakom za to, že prijali státisíce utečencov z Ukrajiny a poskytli im prístup na pracovný trh, ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Vyzdvihol skutočnosť, že Ukrajinci majú v Poľsku zákonom garantované rovnaké práva a možnosti ako poľskí občania.

Ďalej hovoril o tom, že voči Rusku treba vyvodiť zodpovednosť za všetky zločiny, ktorých sa dopustilo počas vojny na Ukrajine. To isté by podľa neho malo platiť aj v prípade ruských zločinov voči Poľsku vrátane katynského masakru z čias druhej svetovej vojny.

Ukrajinský prezident pricestoval v stredu na prvú návštevu Poľska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Stretol sa pri tom s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Mateuszom Morawieckim a získal prísľuby ďalšej vojenskej aj ekonomickej pomoci.

Duda okrem iného oznámil, že Poľsko dodá Kyjevu dovedna 14 stíhačiek MiG-29. Varšava doručila na Ukrajinu už štyri stíhačky tohto typu a štyri ďalšie sú v procese odovzdávania. Ďalších šesť sa momentálne pripravuje a podľa slov Dudu by mohli dodané už v blízkej dobe. Poľský prezident pritom nevylúčil, že Ukrajina by v budúcnosti mohla dostať aj všetkých 28 poľských stíhačiek MiG-29.

(tasr)

Minúta  |  

Clinton si vyčíta, že presviedčal Kyjev, aby sa vzdal jadrových zbraní

Bývalý americký prezident Bill Clinton uviedol, že cíti podiel na osude Ukrajiny, ktorá už vyše roka čelí ruskej agresii. Ľutuje totiž, že v roku 1994 ako prezident USA presviedčal Kyjev, aby sa vzdal jadrových zbraní. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy britského denníka The Independent.

Clinton je presvedčený, že by ruské vojská na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022 nevpadli, ak by mal Kyjev stále k dispozícii jadrové zbrane.

"Cítim osobný podiel, pretože som ich (Ukrajinu) presvedčil súhlasiť s tým, že sa vzdajú svojich jadrových zbraní," uviedol exprezident pre írsku televíziu RTE v rozhovore, ktorý bol zverejnený v utorok.     

Clinton bol americkým prezidentom v rokoch 1993 až 2001. V roku 1994 rokoval s vtedajšími lídrami Ruska a Ukrajiny – Borisom Jeľcinom a Leonidom Kravčukom – o odstránení jadrového arzenálu z ukrajinského územia po rozpade Sovietskeho zväzu.

Kyjev 5. decembra 1994 podpisom Budapeštianskeho memoranda súhlasil so vzdaním sa jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré zahŕňali záväzok, že bude rešpektovaná suverenita a existujúce hranice Ukrajiny.

Clinton povedal, že bezpečnostné záruky vyplývajúce z Budapeštianskeho memoranda v súčasnosti považuje za krátkozraké, keďže ich Rusko porušilo v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov, i pri začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

"Vedel som, že prezident (Vladimir) Putin nepodporil dohodu prezidenta Jeľcina, aby nikdy nezasahoval do územných hraníc Ukrajiny – dohodu, ktorú uzavrel, pretože chcel, aby sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní," povedal.

"(Ukrajinci) sa ich báli vzdať, pretože sa domnievali, že je to jediná vec, ktorá ich chráni pred expanzívnym Ruskom," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Rusko a Bielorusko spoločne všetko ustoja a nezrútia sa

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko verí, že Rusko a Bielorusko ustoja tlak zo Západu a nezrútia sa. Uviedol to v stredu počas návštevy Moskvy. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Cez toto všetko sa dostaneme. A kto dúfal alebo predpovedal, že sa zrútime – nezrútili sme sa," citovala jeho slová ruská tlačová agentúra TASS.

Zároveň však priznal, že to nebude jednoduché. "Ale kedy to bolo ľahké, vydržíme všetko," dodal.

Lukašenko pricestoval do Moskvy v stredu, aby absolvoval rokovania so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom.

Obaja lídri majú diskutovať o súčasných politických otázkach vrátane umiestnenia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území pri hraniciach s Poľskom. Hovoriť zrejme budú aj o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Putin viní tajné služby Západu z pomoci pri zosnovaní teroristických útokov v Rusku

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu obvinil západné spravodajské služby z toho, že Ukrajine pomohli zosnovať "teroristické útoky" v Rusku. TASR informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

Putin svoje vyjadrenie predniesol počas zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktoré bolo zamerané na úsilie o posilnenie kontroly nad štyrmi ukrajinskými oblasťami, ktorých časti Moskva vlani v septembri nelegálne anektovala.

"Existujú dôvody domnievať sa, že do prípravy sabotážnych a teroristických útokov bol zapojený potenciál tretích krajín, západných spravodajských služieb," povedal šéf Kremľa bez predloženia dôkazov či konkrétnych informácií.

Putin poznamenal, že "neonacisti a ich komplici", čím podľa AFP narážal na Ukrajincov, sú aktívni v Rusku a tiež na anektovaných územiach vrátane Záporožskej a Chersonskej oblasti. Putin apeloval na posilnenie úsilia plne integrovať anektované oblasti do Ruskej federácie a tiež na zaistenie ochrany ich obyvateľov pred ukrajinskými útokmi.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v stredu v reakcii podľa americkej televízie CNN povedal, že Spojené štáty Ukrajincom neumožňujú ani ich nepovzbudzujú k tomu, aby zasahovali ciele mimo územia Ukrajiny.

Putinove obvinenia prichádzajú niekoľko dní po tom, čo bol pri výbuchu v Petrohrade v nedeľu zabitý ruský provojnový bloger Vladlen Tatarskij. Ruský Národný protiteroristický výbor (NAK) v pondelok obvinil z plánovania útoku ukrajinské tajné služby a agentov spojených s väzneným opozičným lídrom Alexejom Navaľným.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu uviedla, že smrť Tatarského bude "jednou z tém na diskusiu" v Bezpečnostnej rade OSN, kde sa Moskva od apríla ujala rotujúceho predsedníctva.

(tasr)

Minúta  |  

Le Penová by dnes v prezidentských voľbách porazila Macrona, vyplýva z prieskumu

Francúzska nacionalistická politička Marine Le Penová by porazila centristického prezidenta Emmanuela Macrona, ak by sa teraz zopakovali prezidentské voľby z vlaňajšieho apríla. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre francúzsku televíziu BFM TV vykonala spoločnosť Elabe, informovala v stredu agentúra AFP.

Prieskum bol vykonaný v čase, keď Francúzsko zažíva vlnu masových protestov a štrajkov proti nepopulárnej vládnej reforme dôchodkového systému, ktorá zvyšuje vek odchodu do penzie zo 62 na 64 rokov. Ďalšie kolo protestov sa uskutoční vo štvrtok.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že Le Penová by zvíťazila nad Macronom v druhom kole prezidentských volieb s 10-percentným náskokom, v pomere 55:45.

V druhom kole volieb, ktoré sa konalo 24. apríla 2022, Macron zvíťazil so ziskom približne 58,5 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho súperku Le Penovú podporilo 41,5 percenta voličov. Stal sa tak prvým francúzskym prezidentom za dve desaťročia, ktorý bol znovuzvolený na druhé funkčné obdobie.

"Emmanuel Macron by mal problém udržať si voličov, podľa tohto modelu by za neho opäť hlasovalo len sedem z desiatich," uviedol riaditeľ spoločnosti Elabe Bernard Sananes.

Podľa prieskumu by bol omnoho nižší aj počet Francúzov, ktorý by hlasovali pre Macrona len preto, aby nezvíťazila Le Penová ako predstaviteľka nacionalistickej pravice.

Prekvapivý nárast preferencií Marine Le Penovej, ktorý ukázal najnovší prieskum, označil Sananes za "pozoruhodný", keďže zisky zaznamenala vo všetkých kategóriách voličov.

Šéf Elabe však zároveň varoval, že tieto čísla nemožno preceňovať: možnosť konania prezidentských volieb v súčasnosti je čisto hypotetická, keďže Francúzsko si bude opäť voliť prezidenta až o štyri roky. Hypotetická je tiež možnosť, že by v nich Le Penová opäť súperila s Macronom, keďže ten už nebude môcť opäť kandidovať.

Prieskum však podľa analytikov aj tak poukazuje na meniacu sa dynamiku francúzskej politickej scény. Z protestov proti dôchodkovej reforme, ktoré trvajú už celé mesiace, zrejme najviac politicky profitovala Marine Le Penová, čo naznačili aj výsledky iného prieskumu zverejneného v pondelok.

Le Penová sa ako líderka najväčšej opozičnej strany pritom do súčasného diania okolo dôchodkovej reformy príliš nezapája a k celej problematike sa vyjadruje len minimálne. Oslabenie podpory naopak zaznamenal vodca krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, ktorý vyjadruje podporu pokračujúcim protestom proti Macronovej dôchodkovej reforme.

Marine Le Penová už avizovala, že vo voľbách v roku 2027 bude po štvrtý raz kandidovať za prezidentku Francúzska.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Lukašenko bude zrejme s Putinom v Moskve hovoriť aj o umiestnení taktických jadrových zbraní

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko pricestoval v stredu do Moskvy, kde sa má ešte v priebehu večera stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom denník Guardian. Ten sa odvoláva na bieloruskú agentúru BelTA.

Rokovať majú o "širokej palete otázok týkajúcich sa bielorusko-ruských vzťahov", uviedla bieloruská tlačová agentúra. Dodala, že predmetom diskusií bude aj medzinárodná situácia a "opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti".

Ako objasňuje agentúra DPA, hovoriť zrejme budú aj o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území blízko hraníc s Poľskom, ako to oznámil cez víkend Putin.

Medzinárodné otázky sa pravdepodobne budú týkať vojny na Ukrajine a vstupu Fínska do NATO, ku ktorému oficiálne došlo v utorok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.