Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron chce s Čínou vybudovať spoločnú cestu k mieru na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že chce počas stretnutia s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom vybudovať s Pekingom „spoločnú cestu" k mieru na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Počas stretnutia s čínskym premiérom Li Čchiangom Macron uviedol, že chce hovoriť o Ukrajine a tiež o všetkých veľkých konfliktoch a zložitých situáciách vo svete. „Schopnosť zdieľať spoločné analýzy a budovať spoločnú cestu je zásadná," dodal.

Podľa Li Čchianga je pravdepodobné, že medzi Macronom a Si Ťin-pchingom nastane „širší konsenzus". Neuviedol však, či by bol Peking ochotný prihovoriť sa v Moskve za mier. Stretnutie prezidentov ale podľa Li Čchianga „vyšle pozitívne signály o spoločnom úsilí Číny, Francúzska a Európy pri udržiavaní svetového mieru a stability".

Macrona na návšteve Číny sprevádza predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ich spoločná cesta má preukázať jednotu Európy v konaní pri záležitostiach súvisiacich s Čínou.

Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin deklarovali "neobmedzené priateľstvo" medzi svojimi krajinami pred inváziou Ruska na Ukrajinu. Peking odmieta kritizovať Kremeľ, snaží sa pôsobiť neutrálne a vyzýva na prímerie a mierové rokovania.

Čínska vláda totiž vníma Rusko ako zdroj ropy a zemného plynu pre energetické potreby svojej ekonomiky. Považuje ho tiež za partnera voči prevahe Spojených štátov v zahraničných záležitostiach.

Macron v stredu uviedol, že chce „zapojiť Čínu do spoločnej zodpovednosti za mier" na Ukrajine. Zároveň vyjadril nádej, že Čína bude spolupracovať na iniciatívach, ktoré sú pre ukrajinský ľud prospešné.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO: Čína opakuje propagandu Moskvy a pomáha ekonomike Ruska

Čína podporuje ekonomiku Ruska v čase, keď ho Západ trestá sankciami za útočnú vojnu na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO v stredu v Bruseli rokovali s ázijsko-tichomorskými partnermi – Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou a Novým Zélandom – o zväčšujúcom sa probléme, aký predstavuje práve Čína.

"Čína odmieta odsúdiť agresiu Ruska. Opakuje ruskú propagandu. A podporuje ekonomiku Ruska," povedal Stoltenberg v rozhovoroch.

"V čase, keď Peking a Moskva idú proti medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, je ešte dôležitejšie, aby sme ďalej držali spolu," dodal šéf NATO.

Na jednotný postoj vyzval v rovnakom čase, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Pekingu na rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Macron v čínskom hlavnom meste povedal, že kto pomáha "agresorovi" Rusku v jeho vojne na Ukrajine, bude vnímaný ako "spolupáchateľ". Vyhlásil tiež, že Peking môže zohrať "hlavnú rolu" pri hľadaní cesty k mieru na Ukrajine, a trval na tom, že Európa sa nesmie "od Číny odlúčiť".

Stoltenberg zopakoval v Bruseli západné varovania Číne, aby neposkytla zbrane ruským silám na Ukrajine, ktoré tam zápasia s ťažkosťami. Povedal, že NATO zatiaľ "nedokáže potvrdiť", že Peking nejaké zbrane Rusku naozaj dodáva.

"Čína vie, že by prišli kruté následky", keby dodávky zbraní posielala, varoval Stoltenberg.

Informoval, že pozval lídrov štyroch ázijsko-tichomorských partnerov na júlový samit NATO do Vilniusu, pretože Aliancia sa snaží posilniť vzťahy s týmto regiónom.

(tasr)

Minúta  |  

Hlavný ekonóm ECB: Potravinová inflácia sa naďalej zrýchľuje

Potravinová inflácia naďalej naberá na intenzite a momentálne je podľa všetkého hlavným ťahúňom zvyšovania cien. Povedal to tento týždeň hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Philip Lane. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Ak sa pozrieme na potraviny, tam je inflačný tlak pravdepodobne najvýraznejší. Navyše, ďalej rastie," povedal Lane v stredu (5. 4.) počas prednášky na univerzite v cyperskej Nikózii. Zároveň dodal, že v súvislosti s cenami potravín inflácia zatiaľ nedosiahla svoje maximum, avšak počas roka by sa mala začať spomaľovať.        

Celková miera inflácie v eurozóne zaznamenala za minulý mesiac výrazné spomalenie. Medziročný rast spotrebiteľských cien dosiahol v marci 6,8 %, zatiaľ čo vo februári inflácia v eurozóne predstavovala 8,5 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahrňuje nestabilné ceny potravín a energií, sa však opäť zrýchlila. Zatiaľ čo vo februári dosiahla 5,6 %, v marci predstavovala 5,7 %.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj vo Varšave: Neexistuje nijaká sila, ktorá by bola mocnejšia než ukrajinsko-poľské bratstvo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredajšom emotívnom prejave vo Varšave vyzdvihol úzke spojenectvo svojej krajiny s Poľskom, ktorému poďakoval za pomoc ukrajinským utečencom aj za vojenskú pomoc v boji proti ruskej agresii. Informovali o tom agentúry DPA a PAP.

"Ukrajinské a poľské srdcia bijú za jedinú slobodu, za nezávislosť našich štátov, za našu rodnú Európu, za náš spoločný dom... a my zvíťazíme," vyhlásil Zelenskyj počas vystúpenia pred varšavským Kráľovským hradom, kde absolvoval stretnutie s ukrajinskými vojnovými utečencami. Jeho prejav prerušovali poslucháči volaním "Sláva Ukrajine!"

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že "neexistuje nijaká sila, ktorá by bola mocnejšia než ukrajinsko-poľské bratstvo". Ukrajinské víťazstvo vo vojne proti ruskej agresii podľa jeho slov posilní aj bezpečnosť susedného Poľska.

Ukrajinský líder poďakoval Poľsku za početné dodávky zbraní a konkrétne vyzdvihol poľské húfnice Krab a prenosný protilietadlový systém Piorun, ktoré podľa neho Ukrajincom dobre slúžia na bojiskách.

Vyjadril tiež vďaku Poliakom za to, že prijali státisíce utečencov z Ukrajiny a poskytli im prístup na pracovný trh, ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Vyzdvihol skutočnosť, že Ukrajinci majú v Poľsku zákonom garantované rovnaké práva a možnosti ako poľskí občania.

Ďalej hovoril o tom, že voči Rusku treba vyvodiť zodpovednosť za všetky zločiny, ktorých sa dopustilo počas vojny na Ukrajine. To isté by podľa neho malo platiť aj v prípade ruských zločinov voči Poľsku vrátane katynského masakru z čias druhej svetovej vojny.

Ukrajinský prezident pricestoval v stredu na prvú návštevu Poľska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Stretol sa pri tom s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Mateuszom Morawieckim a získal prísľuby ďalšej vojenskej aj ekonomickej pomoci.

Duda okrem iného oznámil, že Poľsko dodá Kyjevu dovedna 14 stíhačiek MiG-29. Varšava doručila na Ukrajinu už štyri stíhačky tohto typu a štyri ďalšie sú v procese odovzdávania. Ďalších šesť sa momentálne pripravuje a podľa slov Dudu by mohli dodané už v blízkej dobe. Poľský prezident pritom nevylúčil, že Ukrajina by v budúcnosti mohla dostať aj všetkých 28 poľských stíhačiek MiG-29.

(tasr)

Minúta  |  

Clinton si vyčíta, že presviedčal Kyjev, aby sa vzdal jadrových zbraní

Bývalý americký prezident Bill Clinton uviedol, že cíti podiel na osude Ukrajiny, ktorá už vyše roka čelí ruskej agresii. Ľutuje totiž, že v roku 1994 ako prezident USA presviedčal Kyjev, aby sa vzdal jadrových zbraní. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy britského denníka The Independent.

Clinton je presvedčený, že by ruské vojská na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022 nevpadli, ak by mal Kyjev stále k dispozícii jadrové zbrane.

"Cítim osobný podiel, pretože som ich (Ukrajinu) presvedčil súhlasiť s tým, že sa vzdajú svojich jadrových zbraní," uviedol exprezident pre írsku televíziu RTE v rozhovore, ktorý bol zverejnený v utorok.     

Clinton bol americkým prezidentom v rokoch 1993 až 2001. V roku 1994 rokoval s vtedajšími lídrami Ruska a Ukrajiny – Borisom Jeľcinom a Leonidom Kravčukom – o odstránení jadrového arzenálu z ukrajinského územia po rozpade Sovietskeho zväzu.

Kyjev 5. decembra 1994 podpisom Budapeštianskeho memoranda súhlasil so vzdaním sa jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré zahŕňali záväzok, že bude rešpektovaná suverenita a existujúce hranice Ukrajiny.

Clinton povedal, že bezpečnostné záruky vyplývajúce z Budapeštianskeho memoranda v súčasnosti považuje za krátkozraké, keďže ich Rusko porušilo v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov, i pri začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

"Vedel som, že prezident (Vladimir) Putin nepodporil dohodu prezidenta Jeľcina, aby nikdy nezasahoval do územných hraníc Ukrajiny – dohodu, ktorú uzavrel, pretože chcel, aby sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní," povedal.

"(Ukrajinci) sa ich báli vzdať, pretože sa domnievali, že je to jediná vec, ktorá ich chráni pred expanzívnym Ruskom," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Rusko a Bielorusko spoločne všetko ustoja a nezrútia sa

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko verí, že Rusko a Bielorusko ustoja tlak zo Západu a nezrútia sa. Uviedol to v stredu počas návštevy Moskvy. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Cez toto všetko sa dostaneme. A kto dúfal alebo predpovedal, že sa zrútime – nezrútili sme sa," citovala jeho slová ruská tlačová agentúra TASS.

Zároveň však priznal, že to nebude jednoduché. "Ale kedy to bolo ľahké, vydržíme všetko," dodal.

Lukašenko pricestoval do Moskvy v stredu, aby absolvoval rokovania so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom.

Obaja lídri majú diskutovať o súčasných politických otázkach vrátane umiestnenia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území pri hraniciach s Poľskom. Hovoriť zrejme budú aj o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.