New York Times: Pozri, Ivan ide na prechádzku. Nasleduje čierny dym na monitore

„Pozrite sa, Ivan ide na prechádzku,“ hovorí ukrajinský veliteľ v podzemnom bunkri. V utorok sledoval naživo videozáznam z dronu, na ktorom asi desiatka ruských vojakov vstúpila na pole farmy na okraji Bachmutu.

Posadil sa na stoličku, aby si ich pozrel zblízka. Prišli výzvy na delostrelecké údery. Ostatní vojaci v bunkri sa zhromaždili a prizerali sa.

„Výborne!“ vykríkol jeden z nich, keď sa na obrazovke vedľa niekoľkých ruských vojakov potichu objavil obláčik čierneho dymu.

Toto je jedna z charakteristických foriem bojov v okolí Bachmutu a ďalších tvrdo bojujúcich miest a obcí na východe Ukrajiny – bombardovanie, z oboch strán riadené dronmi. Zatiaľ čo vojaci v centre Bachmutu bojujú v dostatočnej blízkosti, aby počuli výkriky svojich nepriateľov a videli ich krvácať, na periférii mesta je zabíjanie živých ľudských bytostí vzdialenejšou záležitosťou, ktorú často sledujú na videoprenose bez zvuku.

Na veliteľovej obrazovke sa odohrávala chaotická scéna. Drobné postavičky sa dali na útek, ale v bahne to šlo pomaly. Ukrajinci odhadovali rýchlosť krokov Rusov a čas letu mínometných bômb a rozhodovali sa, ako ďaleko pred utekajúcou skupinou zhodia výbušniny.

„Čo myslíte, 150 metrov? Nie, radšej 200 metrov,“ hlásil vojak, ktorý vyzýval na zásahy, vysielačkou mínometnej posádke. Rozvírili sa ďalšie kúdoly dymu.

Po poltucte zásahov sa Rusi rozutekali, niektorí ťahali zranených a na poli ležali nehybné telá.

Boje v Bachmute a v jeho okolí, trvajúce už 10 mesiacov, patria k najkrutejším a najsmrteľnejším v tejto vojne a podľa západných vlád si vyžiadali desaťtisíce zabitých a zranených. Strategický význam mesta je diskutabilný. Každá strana však pokračovanie ospravedlňuje tým, že vysokými stratami oslabuje armádu druhej strany.

V nedeľu Jevgenij Prigožin, majiteľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá viedla útok na mesto, vyhlásil, že vojaci vztýčili nad troskami radnice ruskú vlajku. Na videu, o ktorom sa potvrdilo, že bolo natočené na mieste, sa skutočne objavila ruská vlajka.

Ukrajinskí predstavitelia popreli, že Rusko kontroluje Bachmut, ale vlajka prinajmenšom ukázala, že Rusi, ktorí kontrolujú časť mesta východne od rieky Bachmutka, pomaly postupujú západne od rieky. Videozáznamy z letov dronov nad mestom v utorok ukázali, že v západných štvrtiach prebiehajú boje.

Americká analytická skupina Inštitút pre štúdium vojny v utorok informovala, že ruské sily upevňujú kontrolu nad centrálnymi štvrťami mesta. John Kirby, hovorca Rady pre národnú bezpečnosť, v pondelok uviedol, že ukrajinské jednotky v meste stále bojujú.

Bitka o Bachmut sa odohráva v dvoch súvisiacich oblastiach: v krutých mestských bojoch ulicu po ulici a na poliach a v dedinách na severozápade a juhozápade mesta.

Vojaci, ktorí odišli v posledných dňoch, opisovali chaotické boje zblízka v meste, kde Rusi a Ukrajinci občas obsadzovali obytné bloky na opačných stranách tej istej ulice.

Tesne za mestom sa ruské sily snažia obísť ukrajinských vojakov a prerušiť ich zásobovacie línie, čím by si vynútili ich ústup, ale ukrajinskí velitelia tvrdia, že boje o kontrolu nad prístupovými cestami sa zmiernili.

V oboch oblastiach má Ukrajina výhodu pri boji v defenzíve, povedal veliteľ práporu, ktorý do poľa strieľal z mínometov. Požiadal, aby bol identifikovaný len svojou prezývkou Bočka alebo Sud, v súlade s ukrajinskými vojenskými pravidlami, ktoré z bezpečnostných dôvodov zvyčajne zakazujú používať mená vojakov.

„Vojna je matematika,“ povedal. „Na útok na mesto potrebujete prevahu tri ku jednej. My sa bránime s rotou. Oni útočia s brigádou.“

Taktika Rusov vedie k veľkým stratám, čo posilňuje túto potrebu početnej prevahy. Často posielajú vojakov na otvorené priestranstvo bez ochrany obrnených vozidiel, aby skúmali ukrajinskú obranu, kopali zákopy alebo nastražovali míny, pričom vedia, že mnohí sa nevrátia.

Ukrajinskí vojaci v tejto jednotke, druhom prápore, sa bránia proti ruskému náporu smerom k diaľnici juhozápadne od Bachmutu. Tempo pozemných útokov sa znížilo, povedal Bočka.

Ukrajina prijala taktiku nepretržitého leteckého sledovania ruských pozícií. Keď sa vybije batéria jedného dronu, na oblohe už letí ďalší, aby zaujal jeho miesto.

„Je to ako sledovať film o prírode,“ povedal Bočka o videozáznamoch, ktoré väčšinou poskytujú mierne upravené spotrebiteľské drony. „Sledujeme ich, ako jedia. Sledujeme, ako sa medzi sebou rozprávajú.“ Iba keď sa ruskí vojaci zhromaždia alebo sa pokúsia o postup, oplatí sa strieľať delostrelectvom, ktoré nie je dostatočne presné na to, aby zasiahlo jedného vojaka v otvorenom priestore. Na stovkách kilometrov dlhej frontovej línii si ukrajinské sily, ktoré majú menej veľkej delostreleckej techniky ako Rusi a chronický nedostatok delostreleckých granátov, musia vyberať ciele selektívnejšie.

Rusi tiež využívajú sledovanie zblízka pomocou dronov, aby sa zamerali na ukrajinské pozície s nepretržitou delostreleckou paľbou. Len v Bachmute a okolitých oblastiach ruské sily za predchádzajúcich 24 hodín 238-krát ostreľovali ukrajinské pozície delostrelectvom, uviedol v utorok Serhij Čerevaty, hovorca východného vojenského velenia Ukrajiny.

Vnútri zničeného mesta, uprostred hromád sutín a prázdnych zničených budov, sa bojuje častejšie streľbou z ručných zbraní. K takýmto prestrelkám zblízka dochádza menej často na poliach, kde sa väčšina bojov odohráva na veľkú vzdialenosť.

Ukrajinskí vojaci, ktorí v utorok riadili mínometnú paľbu, žijú v podzemných bunkroch vyhrievaných praskotajúcimi ohňami. Spacie vaky sú prehodené cez lôžka, stoly sú zapratané vysielačkami, modemami a televíznymi obrazovkami.

Na tomto mieste frontu je z výšky vidno pochmúrnu panorámu zničených dedinských domov, v rozbitých oknách vejú záclony a stromy sú roztrhané výbuchmi.

Vojaci vybiehajú zo svojich džípov alebo obrnených vozidiel do relatívneho bezpečia bunkrov.

V praskote ukrajinskej vysielačky počuť rozkazy na evakuáciu zraneného vojaka, hovoria o stratách aj na ich strane.

V podzemí sa na veľkej obrazovke rozprestiera skorá jarná krajina v sépiových farbách suchej trávy, holých stromov a blata.

Pohybujú sa v nej drobné postavičky ruských vojakov. Ukrajinci špekulovali, že možno kladú míny v nárazníkovej zóne medzi zákopovými líniami, hoci účel ich prechádzky bol nejasný. Potom sa rozbehli o život, keď na nich začali pršať mínometné strely.

„Škoda, príliš ďaleko,“ povedal jeden ukrajinský vojak, keď sledoval detonáciu ďaleko od utekajúcich Rusov.

Vojak vyzývajúci na údery sledoval utekajúce postavy. „Odchádzajú doľava,“ povedal mínometnej posádke do vysielačky. Zvonku bunkra sa ozval rachot vyletujúcej strely. O niekoľko sekúnd neskôr sa na obrazovke opäť objavil dym.

„Výborne!“ zakričal vojak a päsťou zapumpoval do vzduchu. „Viac, viac!“

Naháňačka pokračovala asi päť minút. „O dvoch menej,“ povedal ukrajinský vojak po jednom zásahu. „A zdá sa, že jeden kríva.“

Členovia dronového tímu nedokázali bezprostredne odhadnúť počet obetí. Museli mať kameru nastavenú na väčšiu vzdialenosť, aby mohli sledovať hrozby. Až neskôr by mohli priletieť bližšie, aby zistili, či na poli zostali ruské telá.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.